Boj kapitálu proti obyčajným ľuďom. Miliardy dolárov, falšovanie dôkazov, zlobovaný Obama. Temné pozadie klimatickej dohody vypovedanej Trumpom, o ktorom sa radšej nehovorí

Tepelná elektráreň Nováky so sídlom v Zemianskych Kostoľanoch (Autor: SITA)
Americký prezident Trump pred časom oznámil, že USA odstúpia od Parížskej klimatickej dohody. Vraj by bola pre Spojené štáty príliš drahá a stála by ich tisíce pracovných miest. Prečo teda podľa vás predchádzajúca administratíva na dohodu pristúpila?
 
Barack Obama bol pod vplyvom klimatickej loby. Ako člen nadácie Joyce Foundation pomáhal zakladať prvú klimatickú burzu v Chicagu, kde sa obchoduje s klimatickými „odpustkami“. K ďalším zakladateľom burzy patrila banka Goldman Sachs, ktorá potom financovala Obamovu volebnú kampaň.
 
Aké dôsledky môže mať vypovedanie dohody? USA sú druhý najväčší „znečisťovateľ“ ovzdušia na svete. Na dohodu pristúpila dokonca aj Čína. Nie je to od Donalda Trumpa populistické gesto, aby utlmil iné svoje problémy?
 
Ako prezident Trump vysvetlil vo svojom prejave, vypovedanie Parížskej dohody prakticky na klímu žiadny vplyv nemá. Aj keby ju celý svet dôsledne plnil celých sto rokov, hranica 2° C oteplenia sa rovnako tak či tak prekročí o jeden stupeň.
 
Svetové médiá pripomínajú, že Spojené štáty môžu od dohody odstúpiť až v novembri 2020, keď sa však budú opäť konať prezidentské voľby. Trump teda reálne nemusí vôbec nič dokázať. Skutočne nejde o odvedenie pozornosti inam?
 
Parížska dohoda je nezáväzná a za jej nedodržiavanie nie sú žiadne sankcie. USA ju teda nemusia dodržiavať ani teraz. Jej vypovedanie je však dôležité, aby sa zakročilo proti hospodárskej kriminalite. Ide o ľudí, ktorí predstierajú, že dokážu rozkazovať vetru, dažďu a od dôverčivých občanov lákajú peniaze. Spomeňme, o koľko desiatok miliárd nás obrali českí solárnici a pestovatelia biopalív.
 
Niektorí analytici uvádzajú, že ignorovaním klimatickej dohody môžu USA začať obchodnú vojnu a hrozí, že na ich výrobky v iných štátoch uvalia dovozné clá. Američanov by to tak prišlo veľmi draho. Čo na to poviete?
 
Ak dajme tomu Nemecko – ktorého vodcovia sú klimatickým náboženstvom sfanatizovaní – uvalia na USA nejaké sankcie, potom to bude Nemecko, kto „vyvolal“ konflikt. Nebolo by to prvýkrát, čo Nemecko vyvolalo nejakú vojnu pre nejakú autoritársku ideológiu.
 
Uhoľné firmy v Amerike Trumpovi za oznámenie kroku, pochopiteľne, tlieskali, zatiaľ čo mnoho významných biznismenov Trumpa kritizovalo. Miliardár Elon Musk dokonca na protest opustil prezidentský poradný tím… Ako si to vysvetľujete? To veľkí americkí hráči nevidia spomínané nevýhody tejto dohody?
 
Pokiaľ viem, naftárske firmy ako Exxon či Shell naopak nad Trumpovým krokom zúria. Pretože inkasujú klimatické dotácie, napríklad na výrobu biopalív. Klimatická loby je veľmi mocná a hlásia sa k nej šéfovia nadnárodných spoločností ako General Motors, Microsoft a ďalšie. Je to boj kapitálu proti obyčajným ľuďom. Alebo naozaj niekto verí, že korporáciám ide o nezištné blaho planéty?
 
Veľké rozladenie neskrývali ani európski lídri ako Angela Merkelová, Emmanuel Macron alebo Jean-Claude Juncker. EÚ dlhodobo proti zmenám klímy bojuje alebo aspoň vytvára dojem, že bojuje. Čo za tým je?
 
Kto pozná Parkinsonove zákony byrokracie, chápe, čo za tým je. Zbytoční ľudia, ktorí by inak boli prepustení, bojujú proti klíme, lebo im to umožňuje predstierať nejakú činnosť. Pre byrokratický aparát je klimatická zmena jedinečná zámienka, ako zvyšovať svoje rozpočty a právomoci. Vytvárajú nové úrady a formuláre, monitorujú rozdeľovanie dotácií, sledujú emisie uhlíka, spisujú výkazy – prosto veľa ľudí presúva papiere z jednej strany stola na druhú. Navyše to pomáha odvádzať pozornosť od skutočných problémov. Kým európski politici – odtrhnutí od reality – rečnia o záchrane vesmíru, Európska únia sa im zatiaľ rozpadne pod rukami.
 
História boja proti globálnemu otepľovaniu je už dnes celkom dlhá. Vy sa téme venujete celé roky, môžete zhrnúť zmeny, ktoré na tomto poli za posledných pár rokov nastali? Aké sumy na tento „boj“ sa vynakladajú a s akými výsledkami?
 
Koncom roku 2009 aféra Climategate odhalila, že vedci použili štatistické triky, aby vytvorili dojem, že je teplejšie ako v stredoveku. Sfalšované vyšetrovanie potom aféru zamietlo pod koberec, ako to poznáme z rôznych parlamentných „vyšetrovacích“ komisií. Verejnosť si vtedy začala klásť otázku, prečo to tí ľudia robia. Odpoveďou je náhľad do účtovných kníh. Vo svetovom klimatickom biznise sa ročne pohybuje okolo 50 miliárd eur. Klímu však nemožno riadiť vyhláškou. Aj keď nejaký rok naše emisie klesnú, koncentrácia CO2 v atmosfére rovnako môže vzrásť. Tá totiž závisí skôr od teploty oceánu, ktorá ovplyvní, ako veľmi oceán tieto plyny pohlcuje či uvoľňuje.
 
- Reklama -