Bezpečnostná konferencia, ktorú v Plzni usporiadala skupina Európa slobody a priamej demokracie (EFD), bola plná zaujímavých názorov a myšlienok. Na konferencii vystúpil napríklad český europoslanec, predseda Strany svobodných občanů Petr Mach a bezpečnostný expert, spoluzakladateľ strany Jiří Payne. Ten na začiatku akcie informoval desiatky prítomných o svojom indonézskom priateľovi: „Keď si s ním píšem, tak priznáva, že z ich pohľadu z druhej strany zemegule je najväčším bezpečnostným rizikom vo svete Európska únia.“
O dvesto rokov alebo nikdy. Ale nie hneď
Potom pokračoval: „Keď sa delila československá federácia, mnohí si spomenú na nápad Petra Pitharta, že by sme zriadili taký dvojdom. Lenže to z ústavného hľadiska nejde. Európska únia sa ocitá v stave, v akom bolo Československo pred rozdelením. Vtedy sa federálna spolupráca ukončila a presunula sa na spoluprácu samostatných štátov. EÚ sa však dostala do situácie z druhej strany. Presunúť tú súčasnú spoluprácu na federálnu úroveň, to tak možno bude o dvesto rokov. Na to tu nie je nikto pripravený. A preto sme v bezvýchodiskovej situácii. My máme skúsenosti, že ak nič neurobíme, tak to začne hniť zvnútra, objavia sa problémy. Pretože neexistuje riešenie, nemožno odstrániť demokratický deficit, ktorý tu bol zámerne geneticky vložený do základov EÚ. Problém je, že dnes úradníci v Bruseli disponujú obrovskou mocou a neexistuje žiadna demokratická podpora tej moci.“
Podľa Payna neexistuje rovnováha ústavných inštitúcií zákonnej a výkonnej moci, ktoré by sa navzájom kontrolovali. „Ktorá by znamenala, že ak sú občania nespokojní, ako to funguje, tak si zvolia inú vládu. Lenže EÚ je postavená na takých princípoch, aby bol výsledok rovnaký bez ohľadu na to, ako volíme. Žiadne voľby do Európskeho parlamentu ešte nič v Bruseli nezmenili. Brusel si ide úradníckym postupom. Británia nedávno prvýkrát povedala, že s tým nesúhlasí, a pravdepodobne aj za cenu, že to pre nich ekonomicky nebude úplne výhodné.“
Zabudnime na nežnosť
Rozklad podľa bezpečnostného experta zrejme vôbec nebude nežný. „Keď sa EÚ rozpadne, bude to pre celý svet znamenať taký otras, že nám to všetci budú ďalšie stáročia pripomínať. Jednou z vecí, ktorú EÚ presadila, je spochybnenie suverenity. Napokon EÚ spochybnila všetky tradičné hodnoty, ktoré sme v Európe mali. Rôznorodosť, rovnoprávnosť, že štáty spolu rokovali ako rovný s rovným, aj keď mocensky rovné neboli.“ K bezpečnostnej rovnováhe Payne uviedol, že „Európa bola od Viedenského kongresu postavená tak, že sa vždy udržiavala rovnováha“. „Všetky hodnoty, ktoré tu Európa mala, sa spochybnili. Jednou z tých prvých hodnôt je suverenita. Je to pochopiteľné. Podľa EÚ je zbytočná. Príčinou všetkých európskych vojen bolo to, keď tú suverenitu niekto spochybnil. Spochybňovanie suverenity vedie k tomu, že keď neplatí, môžeme obsadiť napríklad Krym,“ dodal.
Bruselský úradník – vzor a guru?
„Brusel je založený na princípe, že nepotrebujeme vedieť, čo potrebujú občania, voliči, obyvatelia Európy, pretože my úradníci v Bruseli vieme, čo je pre nás dobré,“ pokračoval ďalej Payne za veľkého záujmu prítomných. „Takže si hlasujte, ako chcete, my to aj tak urobíme po svojom. My vieme, čo by ste mali chcieť. Áno, párkrát v histórii európskej kultúry sa stalo, že v referende občania rozhodli inak, než si úradníci priali, a tak sa referendum muselo opakovať. Pretože my v Bruseli vieme, čo je pre vás dobré, a vy budete hlasovať tak dlho, kým to nebude podľa nás. Ďalší problém, ktorý sa v ostatných rokoch zosilňuje, je niečo, čomu sa hovorí populizmus, extrémizmus. Ako sa líši populizmus od demokracie? Čo ak je to tak – áno, tri – štyri percentá populistov, extrémistov tu možno sú, ale čo ak sú tie desiatky percent, ktoré sa v mnohých krajinách objavujú, či už je to v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku, čo ak tie desiatky percent ľudí, ktorí sú označovaní za populistov, sú veľmi slušní ľudia, ktorí si prajú demokraciu, prajú si, aby ľudia mali vplyv na to, čo sa v politike deje, aby mohli povedať: Toto si neprajeme, chceme to inak. Že tie euronezmysly sú dôsledkom toho, že neexistuje žiadna spätná väzba od občanov k politickým štruktúram v Bruseli,“ konštatoval.
Petr Mach na konferencii v Plzni. Zdroj: Václav Fiala
Jednému dáme, druhému nie…
„V Ázii sa na nás dívajú s pochybnosťou, že sme zaviedli masívne dotácie,“ vrátil sa Payne k svojmu priateľovi z Indonézie. „Všetkým zoberieme a jednému dáme. Komu dáme, to sa určuje lobovaním a Brusel, to je celosvetové hniezdo lobizmu. A to spočíva v tom, že vyberieme jedného, komu dáme, a ten, kto to chce dostať, sa musí snažiť a prinášať niečo ako úplatky, aby tú dotáciu dostal. V Ázii hovoria, že u nich sú zvyknutí na férovú súťaž. V EÚ sme sa pokúsili nahradiť princíp férovej konkurencie nejakými dohodami. Všimnite si, že sa to začalo dohodou uhlia a ocele. Namiesto konkurencie, tej férovosti, sa zaviedli dohody. Preto tam v Ázii neexistujú dotácie,“ informoval Payne.
Ďalším problémom je podľa neho obrovské úsilie o unifikáciu. „Zatiaľ čo príroda sa snaží diferencovať všetky druhy a žiadne dva stromy nie sú zhodné, žiadna dve steblá trávy nie sú zhodné, žiadni ľudia nie sú zhodní, my sa snažíme všetko unifikovať. Smutné je, že chceme zglajchšaltovať obyvateľov, aby boli všetci rovnakí, a zároveň chceme, aby mali úctu k všetkým prisťahovalcom. Európska pôvodná tradícia stála na tom, že rešpektujeme každého takého, aký chce byť. Ale ten obrovský tlak na unifikáciu, to je vlastne prejav nedostatku politického programu. Tá unifikácia zabíja férovú súťaž. Koniec koncov tá najúplnejšia unifikácia je smrť,“ vystrašil prítomných Payne.
Európska únia podľa neho vydáva tisíce a tisíce regulácií, ktoré musia štáty prijímať, a celý právny poriadok je neustále v pohybe. Čím viac je právnych predpisov a čím častejšie sa delia, tým menšia je právna istota, tým slabší je právny štát, tým slabšia je ochrana nejakých tradícií. Tým ľahšie je nahradiť historické štruktúry niečím novým.
(Ne)vypusťme beštiu!
„Carl Gustav Jung napísal takú krátku štúdiu o nacionalizme,“ spomenul veľkého mysliteľa Jiří Payne. V nej uviedol, že „sily nacionalizmu sú skryté a sú to také praveké beštie, ktoré pokojne spia a pásajú sa, keď je blahobyt, ale keď sa prebudia, majú takú silu, že ich nedokážeme zastaviť.“ „Potom je z toho nacizmus, svetové vojny a podobne. Otázka je, či tá systémovo zameraná európska politika EÚ proti štátom, proti suverenite, proti národnostnému vlasteneckému vedomiu – to nie je nacionalizmus, či sa môže stať, že táto politika prebudí tie beštie. Potom to pravdepodobne prinesie veľký problém, pretože to bude mať dosah na celý svet a asi nebude v našich silách, keď sa tie beštie prebudia, ich zastaviť,“ varoval Payne na záver svojho vystúpenia.
Sklamanie zo Schengenu
„Situácia je teraz naozaj vážna. V každom prípade len človek úplne zaslepený môže nevidieť tú vlnu teroristických útokov a kriminality. Jadrom týchto problémov je Schengen. Varovali sme pred jeho rizikom, že to nie je len oblasť voľného pohybu ľudí na dovolenku, je to aj oblasť voľného pohybu pre zločincov a vzdanie sa kontroly. V každom prípade bol Schengen prijatý, ale na jednej myšlienke a podmienke, že si môžeme odpustiť vnútorné hranice. Tí, ktorí sa nachádzajú vnútri, sú občania, ktorí majú právo sa pohybovať sem a tam. Bola porušená podmienka stráženia vonkajších hraníc. Do Nemecka prišlo 1,5 milióna ľudí. Oni nemali nemecké vízum, neprišli za turistikou. Neprileteli lietadlom, neprešli pasovou kontrolou. Prišli ilegálne a Nemecko porušilo Dublinský dohovor, pozvalo ich a udelilo im nie tak úplne dočasné povolenie na pobyt. Sú rozmiestnení v rôznych zariadeniach, nie sú to tábory, ale často zariadenia hotelového typu, a oni im udelili právo chodiť na vychádzky a v podstate sa voľne pohybovať po Nemecku. Oni nemajú právo cestovať ďalej, ale hranice kontrolované nie sú, takže v praxi cestovať ďalej môžu.“ Podľa Petra Macha sú teda porušené podmienky bezproblémovej existencie Schengenu. „Ak existuje 1,5 milióna ľudí, ktorí majú, ako sa kedysi u nás hovorilo, domovské právo, teda právo byť v Nemecku, ale nemajú právo byť v Čechách. Ale môžu sa sem dostať. Ťažko teda môže bez kontroly hraníc Schengen fungovať. A nemôže fungovať, keď nie sú strážené vonkajšie hranice,“ poznamenal.
Ako sa lupič vyparil v Bavorsku
„Uvediem príklad z minulého roka, keď došlo k lúpežnému prepadnutiu vo Folmave a páchateľom bol pán, ktorý uviedol svoje meno ako Abdulláh Husajn a krajinu Irak a ktorý bol registrovaný v utečeneckom zariadení asi 30 kilometrov od českých hraníc v Bavorsku,“ zoznámil Mach prítomných s nepríliš medializovaným prípadom. „Pretože to urobil na Folmave a obeťou bola barmanka, tak ho trestne stíha Česká republika. V záznamoch ČR je jeho miesto pobytu, požiadali sme, samozrejme, o jeho vydanie, aby tu za ten trestný čin mohol byť súdený. Nemecká strana však povedala, že už sa v tom utečeneckom zariadení nenachádza a že nevedia, kde sa nachádza. My vlastne ani nevieme, či to bol skutočne Iračan a Abdulláh Husajn alebo či sa volal inak a bol z inej krajiny. Ale mohol sa dostať aj k nám, pretože sa sem z toho bavorského mestečka dostal taxíkom. Sem a tam. Kde sa pohyboval ďalej, kde je teraz, to sa nevie.“
Frontex ako zberateľ migrantov?
A nasledoval druhý príklad: „Amis Amri, údajne Tunisan, ten, ktorý zranil na vianočnom trhu v Berlíne päťdesiat ľudí a dvanásť ich zabil, medzi nimi aj Češku, matku päťročného syna, po atentáte odišiel vlakom do Belgicka a potom Talianska. On nesmie opustiť Nemecko, jemu bolo vydané nejaké milosrdné povolenie na pobyt v Nemecku, ale nie v tých iných krajinách. Ale on sa tak pohyboval, aj keď nesmel. Schengen jednoducho nemôže fungovať tak, ako je nastavený, pretože nie sú nastavené základné podmienky. Ak by sme chceli zaistiť Českej republike alebo Európe bezpečnosť, tak Nemecko by muselo ten milión a pol ľudí vrátiť, odkiaľ prišli, teda na svoje vonkajšie hranice. Teda že by Grécko a Taliansko museli strážiť svoje hranice. A že by agentúra Frontex musela začať robiť to, na čo bola pôvodne zriadená. Ona bola zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady v roku 2004 s cieľom pomáhať členským štátom v ochrane hraníc a koordinovať vonkajšiu stranu hranice EÚ,“ vysvetlil Mach a opísal svoju europoslaneckú anabázu.
„Keď som videl, že táto agentúra robí pravý opak, že vysiela lode k brehom Líbye, tam naberá migrantov z tých chatrných člnov na solídne lode a vozí ich do Talianska, do Európskej únie, tak som ako europoslanec využil svoje právo na interpeláciu. Pýtal som sa, ako je možné, že úrad zriadený s nejakým zámerom a cieľom robí pravý opak. Či nejde o zneužitie úradnej právomoci a peňazí daňových poplatníkov, a čakal som na odpoveď. Podľa podmienok mi musí Komisia odpovedať do šiestich týždňov. Ja som čakal na odpoveď pol roka, a keď konečne asi pred mesiacom a pol prišla, tak mi napísali, že zachraňovať ľudí patrí k dobrému mravu a že na konci septembra sa zmenilo nariadenie Frontexu, že mu tam pribudlo robiť záchranné operácie. Tak som napísal interpeláciu, ako mi vysvetlíte, že záchranné operácie boli robené predtým, než boli rozšírené právomoci Frontexu? Ubehlo niekoľko mesiacov a odpovede som sa stále nedočkal,“ povzdychol si europoslanec.
Žaloba už nie je len ty ty ty
„Grécky komisár pre migráciu oznámil, že dáva Českej republike ďalšie ultimátum,“ otvoril Mach aktuálny problém. „Keď do mesiaca nezačnete masívne prijímať migrantov, podáme na vás žalobu na Európskom súdnom dvore. Aký je pre mňa z toho záver, čo sa týka bezpečnosti Českej republiky? Som rád, že naša vláda sa doteraz tomu diktátu nepodvolila. Máme predsa lipnúť na tom, že sme suverénny štát, máme naše vlastné azylové zákony, takže keď k nám niekto priletí, požiada o azyl a povie, že mu v jeho krajine hrozí nebezpečenstvo, tak máme naše vlastné pravidlá, ako žiadosť posudzujeme, a na konci posudzovania môžeme azyl udeliť alebo ho vraciame späť. Dovtedy je ten človek v azylovom zariadení a čaká na vybavenie a nie že mu necháme voľný pohyb. Nemôžeme si nechať pošliapať nejakým rozhodnutím EÚ, ktoré je podľa môjho súdu protiprávne a prekročením právomocí EÚ, tak si nemôžeme pošliapať našu vlastnú ústavu a naše vlastné azylové zákony. Čo by som radil? Na ultimátum, samozrejme, nepristúpiť, nezačať teraz masívne slepo prijímať tisíce migrantov a do mesiaca nás tu čaká žaloba. Kde je tá idylická situácia, ktorú pred deviatimi rokmi opisoval Cyril Svoboda z KDU-ČSL? Kde je to, čo hovorila v reklamnom klipe europoslankyňa Roithová, keď povedala, že je dobré, že sme v EÚ, pretože tá nás môže ochrániť pred rôznymi hrozbami, ako je napríklad migračná vlna?“ rozosmial väčšinu prítomných.
Stiahnuť chvost je známkou podriadenosti
Potom zaznela otázka: „Český minister Chovanec na predvolebnom stretnutí v Plzni vyhlásil, že v prípade pokuty EÚ za nerešpektovanie zákazu držania zbraní by mala ČR pokutu radšej zaplatiť… Je to riešenie – zaplatiť a mať pokoj?“
„Čítal som rozhovor s pánom ministrom Chovancom, ktorý hovorí, že ak to bude primeraná suma, tak to radi zaplatíme. Pre mňa je to z princípu zlá odpoveď. Pretože ak na to pristúpime, že zaplatíme, tak uznáme svoju chybu. Ale tu žiadna chyba nie je. My sme zvrchovaná krajina, tie kvóty, to je diktát, to si nikto z českých občanov nepredstavoval pri vstupe do EÚ, že byť členom znamená, že nám niekto môže nadiktovať migračné kvóty. Nemali by sme vôbec priznávať, že je na našej strane chyba, pretože tu tá chyba nie je,“ odpovedal jednoznačne Mach. „Takže aj keby sankcia bola jedno euro, tak by sme nemali platiť. Ale obávam sa, že to jedno euro naozaj nebude. Ak sa niekto rozhodne stiahnuť chvost a zaplatiť pokutu, tak priznáva podriadené postavenie. O mesiac môže prísť ďalšia pokuta za niečo iné a priznáme svoje otrocké postavenie. Takže to nesmieme platiť!“
Nejde teda o vnesenie pomyselného „trójskeho koňa“ do Vyšehradu, keď, naopak, Slovensko, Poľsko a, samozrejme, Maďarsko „sa držia“? Mach reagoval slovami: „To vyčítam Sobotkovej vláde, že sa nepripojila k žalobe na EÚ vo veci tých kvót. Od začiatku hovorím, že sú protiprávne, že EÚ prekročila svoje právomoci. Maďarsko a Slovensko to tak chápu a podávajú žalobu, že EÚ rozhodla nad rámec toho, čo jej bolo zverené ako právomoc v zmluve. Česká republika teda bola tým, kto narušil jednotu Vyšehradu. Malo by sa podľa mňa postupovať spoločne, boli by sme silnejší, mali by sme medzi sebou viac komunikovať.“
