Keď sme spolu ešte pred parlamentnými voľbami pred vyše rokom a pol robili rozhovor, vtedy ste povedali, že politická satira na Slovensku prakticky vymrela, že ste jeden z posledných mohykánov tohto žánru. Teraz sú tu isté záblesky či iskierky v podobe Sedem s.r.o., kde občas niečo zaznie. Myslíte si však, že je tu čas na to, aby politická satira znova ožila?
Čas je vždy, ale… Ale myslím si, že dopyt i ponuka z médií sú pomerne malé. Sedem s.r.o. je fajn relácia, len na môj vkus ju vysielajú trošku neskoro. Ani to by možno neprekážalo, lebo ľudia, ktorí chcú, si tú reláciu nájdu a vieme, že dnes je tých médií celá záľaha, pribúdajú rôzne nové reprízové kanály. Človek sa v tom dosť ťažko orientuje, ale keďže som počul nejakú upútavku skôr, ako som zaspal, tak som si počkal na Sedem s.r.o., ale ako hovorím, je v tom trošku zmätok. Kým sa dostane informácia k divákovi či poslucháčovi, že niečo také je, tak to dosť dlho trvá. Ale keď si to zoberieme, to je v podstate všetko, čo tu máme, a politickej satiry je u nás stále málo. Myslím, že javiskovo niečo začali robiť Kopytovci, ale tiež neviem, kde to budú hrávať a či s tým nejako aj cestujú a ak, tak je to iba v Bratislave. No a pri satire je nutné, aby bola v médiách, aby si ju ľudia mohli pozrieť či vypočuť. Takže čas je, ale myslím si, že televízie a rádiá nemajú záujem o tento druh zábavy a humoru.
Prečo si myslíte, že je to tak? Pretože dôvodov aj inšpirácií na politickú satiru tu máme pomerne dostatok. Na sociálnych sieťach sa relatívne často paroduje najmä predseda parlamentu, takže nie je to dostatočná motivácia?
Povedali ste správne, že sa to dostáva viac na sociálne siete, robia to mladí ľudia, no ako keby sa zabávali sami. Čiže už nepotrebujú toho humoristu či tých humoristov, ktorí by predkladali nejaké zábavné čísla, ale jednoducho si začnú vypisovať o Dankových kapitánskych výložkách a vzniká z toho celý rad komických i menej komických situácií. Priznám sa, nie som veľký priateľ sociálnych sietí, ale aj mne sa dostalo do uší – lebo poznám niekoľko mladých ľudí – akým spôsobom sa zabávajú. Ono je v podstate celá tá Dankova kauza smiešna a malo by sa to prejsť. Nie je to nič dôležité, čo by mohlo túto spoločnosť ovplyvniť. Vieme, že tie hodnosti má aj Fico a aj nebohý generál Pittner, ktorý mal modrú knižku, bol šéf SIS a bol generál. Takže nie je to nič také hrozné. Ale ľudia sa jednoducho zabávajú, lebo takto to má byť: zabávať by sme sa mali na tých mocných, nafúkaných, hlúpych a bohatých. Čiže zabávať by sme sa mali z takýchto ľudí, nikdy nie z chorých, nikdy nie z detí a nikdy nie z chudobných. Tak to robil Chaplin. No a pán Danko reprezentuje ako predseda NR SR, pochopiteľne, istú skupinu politikov a keďže veľmi rád vystupuje verejne a rád sa aj počúva, no tak ľudia na to prišli a je zdrojom zábavy.
Teraz trochu vážnejšie. Ako vnímate politickú zmenu spred vyše roka, odkedy na Slovensku vládne súčasná koalícia? Prišlo k rôznym obmedzeniam v súvislosti so slobodou prejavu, či už priamo na pôde parlamentu, ale sú aj snahy zasahovať do obsahu vysielania médií. Je to dobrá cesta?
Toto zrejme treba brať globálne. Nachádzame sa v EÚ, ale aj svet je v takej zvláštnej dobe. Vieme, čo sa tu deje okolo utečeneckej krízy, atentátov, ktoré sú po svete na dennom poriadku. To všetko má prepojenie cez sociálne siete, a tým sa možno dá tá cenzúra ospravedlniť. Lebo každé obmedzenie je do istej miery cenzúra. Ale zasa totálna sloboda je anarchia. Takže niekde sa musí nájsť nejaký ten stred alebo niekde sa musíme dohodnúť – toto ešte áno, toto už nie. Takže politici si to často ospravedlňujú tým, že pozor, hrozí nám tu nejaké nebezpečenstvo. Keby som pred 15 rokmi povedal – bomba na letisku – tak sa možno ešte nič nestane. Keby som to povedal niekde teraz, tak okamžite to vyhodnotí nejaké operačné stredisko a prídu si po mňa dvaja policajti. Preto hovorím, keď cestujeme, nežartujme! Netreba byť opitý, netreba hovoriť o terorizme, nepoužívať slová teror, bomba, lebo všade sú mikrofóny a má to svojím spôsobom aj opodstatnenie. Musíme si zvyknúť na tú dobu. Pre nás niektorých je to také dosť nepochopiteľné, tieto obmedzenia, ale keďže politici povedia, že je to v rámci toho, aby sme sa nejakým spôsobom chránili, nepodnecovali extrémistické tendencie a sily, no tak je to vždy obmedzenie slobody.
Máte aj nejaké iné príklady?
Napríklad to spochybňovanie holokaustu je trestný čin. No podľa môjho názoru sa časom nebude môcť používať napríklad ani slovo homosexuál ako zosmiešnenie, slovo policajti, sú to predsa štátni činitelia, a postupne si to budeme takým spôsobom okresávať.
Alebo aj fízli?
Fízli? Možno ešte v nejakých umeleckých filmoch, keď sa to bude odohrávať pred štyridsiatimi rokmi. Takže jednoducho si sami nejakým spôsobom tú slobodu obmedzujeme a potom je to tá „korektnosť“. Tento náš systém mi začína pripomínať čoraz viac systém v USA. Keď som tam bol v roku 1996 prvý raz, vtedy som použil taký pojem, že je to „policajná demokracia“. Je to teda demokracia, ale policajná, na ktorú sa dozerá. No a my, keďže sme ešte pred dvadsiatimi rokmi žili v takej divočine, kde sa všetko formovalo, tak to všetko ťažko znášame. Ale naozaj, doba sa veľmi prudko mení.
Aj na pôde parlamentu začali platiť nové pravidlá, napríklad takzvaný „náhubkový zákon“, kde najmä opoziční poslanci majú značne obmedzené možnosti svojich vystúpení, zaviedla sa tam čestná stráž. Vnímate to ako novú politickú kultúru?
Čestná stráž, to bola jedna z túžob pána Danka, to si predsavzal a je rád, že sa chráni tá ústava v parlamente, a druhú, to mal tie rýchliky – IC vlaky – no uvidíme, aké budú jeho ďalšie túžby, či sa mu to splní. Sami poslanci si to robia, osobne nemám ambíciu byť poslancom, ale myslím si, že v parlamente by diskusia naozaj mala byť neobmedzená. Viem, že Matovič tam chodil s transparentmi, ale aspoň sme sa zabavili my diváci a voliči a videli sme, že tí ľudia – pán Danko to síce nazýval teátrom – mali aspoň odlišné názory. Je to vlastne obraz našej spoločnosti, že sa nakoniec nejako musia dohodnúť.
Klientelizmus a korupcia, to je ešte vážnejšia téma. Sú tu protesty mladých proti týmto neduhom. Ako to vnímate? Majú takéto aktivity zmysel? Doteraz totiž nesedí žiadna „veľká ryba“ a už aj Brusel si všíma, že na Slovensku nie je všetko v poriadku… Alebo je?
Určite nie. Na tom je najzaujímavejšie to, že je to úplne nová mladá generácia, dokonca stredoškolákov a, samozrejme, sa objavili také reči, že sú manipulovaní. Dokonca som počul aj také hlasy, že keď sa im minú Sorosove peniaze, tak čo budú robiť… Osobne si myslím, že je to dobrý signál, že do politiky a do verejného života nastupuje nová generácia, mladá generácia, a hoci sa dajú občas aj uniesť, mladí ľudia sú takí, vždy to tak bolo. Napriek tomu, že sú neskúsení, majú aspoň nejakú snahu. Všímajú si, čo sa deje v spoločnosti, a nie je im to ľahostajné, pretože táto krajina bude ich, oni tu budú žiť. A podľa toho, v čom tu budú žiť, sa budú musieť o tú krajinu starať. Takže ja, ktorého nazývali „chronickým demonštrantom“, keď som sa objavil na nejakej demonštrácii – to je ten, čo nemá robotu, nikto ho nechce, neustále do niečoho búšil a z niečoho si uťahoval – bol som vždy obviňovaný z takýchto tendencií. Že som chronický revolucionár a rebel a, samozrejme, že som zaplatený niekým. Tak som povedal, že konečne nastúpil niekto iný, niekto mladší a myslím si, že aj keď sa tu na protestoch na niečo vážne upozorňuje, veľa sa asi nedosiahne. Odstúpenie policajného prezidenta asi ťažko, podobne premiéra či ministra vnútra. Ale v každom prípade je to signál, že sa tu prebúdza nová mladá generácia, ktorej nie je ľahostajné dianie v krajine.
Má táto vládna koalícia alternatívu? Lebo na zmenu je vždy nutné mať niekoho, kto je schopný prebrať moc a ponúknuť ľuďom niečo hodnotnejšie, kvalitnejšie. Ja také niečo u nás na obzore?
Nevidím tu, žiaľbohu, žiadnu takúto silu na obzore. Súčasná opozícia je mimoriadne roztrieštená a naozaj, pri všetkých výhradách, ktoré mám voči tejto koalícii a vláde, musím povedať, že v tejto situácii tu, chvalabohu, je. Pretože si neviem predstaviť opozíciu a vôbec, nejaké iné zloženie koalície, keďže parlament je čoraz vo väčšom a väčšom úpadku. Parlament už dávno nebol na tom intelektuálne tak zle ako práve v týchto rokoch. Prichádzajú tam naozaj rozliční exoti, deštruktívne sily a, samozrejme, aj extrémisti, ľudia, ktorí povedia, že nebudú spolupracovať s nikým, teda ani s opozíciou, ani s koalíciou, to sú dve politické zoskupenia. Prichádzajú tam ľudia, ktorí sú v tom najhoršom slova zmysle „celebrity“, je to tam prinajmenšom čudné.
Zdroj: TASR/(Zľava) Milan Markovič a Rasťo Piško počas 8. protestu pred Bonaparte.
Sú podľa vás v slovenskom parlamente fašisti? Pretože predseda NR SR aj premiér takto nazývajú Kotlebovu stranu. Naopak, samotný Marian Kotleba sa dištancuje od spájania s fašizmom a v ostatnom čase tvrdí, že fašisti sú tí, ktorí sú pri moci. Ako to vnímate vy?
Vezmime si nielen Kotlebu, ale napríklad aj Matoviča či Borisa Kollára. To všetko sú iba výkriky do tmy voličov, ktorí sú konšternovaní z tých – slušne povedané – „štandardných strán“. Ale to nie je iba situácia u nás, pozrime sa do Poľska či do Maďarska alebo do Česka. Jednoducho tie štandardné strany, či je to pravica, či ľavica, skončia pri korupcii. Kradnú, nestarajú sa o občanov, klamú, takže zákonite prichádzajú alternatívy. No a keďže iné alternatívy nie sú, tak ľudia si povedia – vyskúšajme týchto – možnože niečo urobia. Väčšinou sa ukáže, že je to rovnaká odnož, len farby tričiek sú iné. No a pán Kotleba toto veľmi obratne využíva, on nemení názory, mení len tričká. Pamätám si, keď sa tá jeho predošlá strana veľmi, veľmi podobala na – ja hovorím – sudetonemeckých železničiarov. A keďže tú stranu zakázali, tak teraz má zelené tričká a manchestrové sako, ale myslím si, že si z nás uťahuje.
Uťahuje? Ako?
Myslím si, že tam ten výber je jasný, aj poukážky na 1 488 eur sú jasným signálom – právne mu to, samozrejme, asi nikto nedokáže – ale vieme, o čo ide. Brnká nám po nose a robí si tak trošku žarty. Druhá vec je, keby sa nebodaj dostal do vlády alebo bol premiérom, ako sa zachová. Ale oficiálne si dáva pozor, lebo, samozrejme, on nie je hlúpy človek. Ale myslím si, že túto demokraciu jednoducho využíva. Keď je demokracia a sloboda, tak kričia komunisti a nacisti – keď sa im niečo nakáže – no keď sa dostanú k moci, tak tú demokraciu zrušia a už im nikto nemôže povedať nič.
On nie je hlúpy človek, hovorí o Kotlebovi Piško. Foto: Autor
Súhlasíte s niektorými politológmi, ktorí tvrdia, že Kotleba nemusí urobiť prakticky nič a jeho preferencie rastú? Aj vy to takto vnímate?
Niečo robiť musí, určite, pretože vie, že je pod drobnohľadom. Musí si dávať pozor, sleduje ho polícia a ktoviekto všetko ešte, sleduje ho verejnosť, mimovládky a musí si dávať pozor na nejaké prešľapy. Ale on to veľmi dobre vie, aby mu na nič neprišli, a keď tak, aby to vedel vyvrátiť. On musí byť čistý alebo čo najčistejší. To sa nedá, pokiaľ je človek vo verejnej funkcii, a on je na čele Banskobystrického samosprávneho kraja, takže niečo sa, samozrejme, vždy „pokazí“, zamestná si tam nejakých príbuzných. No ale keby sme to dali dohromady a porovnávali s inými stranami, no tak sa ukáže, že je v podstate najčistejší. Iba si musí dávať pozor na to, čo povie, a kontrolovať tie papiere.
Ako vnímate situáciu u našich susedov? V uplynulých dňoch sa viac ako inokedy hovorilo o skupine V4. Je to takmer 65-miliónové zoskupenie tvoriace sedminu populácie celej EÚ. Maďarsko, Poľsko, Česko – všade majú problémy. Relatívne najmenšie sú, paradoxne, na Slovensku. Čo podľa vás dnes znamená V4?
Zatiaľ tá situácia vyzerá najstabilnejšie naozaj u nás, hoci premiér Fico to „hrá“ tak na obe strany, ale to sa hrá veľmi ťažko. V4 bol jeden z mála dobrých nápadov bývalých postkomunistických krajín, vždy dosiahneme viac, keď budeme hlasovať v kľúčových otázkach spoločne. Ale, ako vidíme, sú tu aj odstredivé tendencie.
Poďme po jednom. Maďarsko a Viktor Orbán?
Orbán sa zmocnil vlády a robí také kroky, aby si stabilizoval pozíciu. Je veľmi silný premiér, v Maďarsku je veľmi slabý prezident – priznám sa, že ani neviem, ako sa volá – a pritom Orbán začína pripomínať Erdogana či Putina. Čiže silný vodca, silný líder a pomaličky okresávanie ostrohov politických protivníkov.
Jeho snaha chrániť Maďarsko a Maďarov od imigrantov, ako to hodnotíte?
Toto mu zahralo do karát a vnímam to, samozrejme, tak, že my by sme si vôbec mali chrániť vlastné hranice. Vlaňajšia utečenecká kríza by sa nemala opakovať a politici, a najmä EÚ, sú tu na to, aby urobili opatrenia. Chápem, že je to veľmi ťažké, ale nesmieme dopustiť veľkú inváziu do Európy. Ale treba sa aj chrániť, lebo iba ten, kto vydrží, môže potom pomáhať. Orbán to veľmi obratne využíva a toto je veľmi populárne, lebo komu by sa páčilo, že sa mu po ulici špacíruje tristo neznámych ľudí, ktorí nevedia po maďarsky a nevieme, čo môžeme od nich čakať.
A čo poľská premiérka Beata Szydlová a jej stranícky šéf Jaroslaw Kaczyński?
Myslím si, že Szydlová je bábka, Kaczyński to celé riadi z pozadia. Ešte je tam Andrzej Duda ako prezident, ale prakticky veľmi nevýrazný. Tam je hlavou Kaczyński, ktorý je veľmi zaujímavý manipulátor. To je rozdiel medzi Maďarskom a Poľskom. Ale situácia je dosť podobná, veľmi sa apeluje na kresťanstvo, Poliaci vždy boli silno veriaci katolíci a súčasne lokálpatrioti. Ich situácia je však o to pikantnejšia, lebo sú medzi dvomi veľmocami – hraničia s Ruskom i s Nemeckom, pričom s Rusmi majú absolútne zlé vzťahy. A Orbán? Maďari tiež nikdy nemali s Rusmi dobré vzťahy, no Orbán sa teraz čoraz viac upína na Putina. No a Poliaci ani s Nemcami nemajú tie vzťahy ideálne, takže ani s Rusmi, ani s Nemcami, tak potom s kým? S Amerikou?
Poliaci vždy mali v USA mimoriadne silný lobing, no v uplynulých dňoch zomrel ich hlavný lobista, politológ Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca amerických prezidentov. Oslabí to aj vzťahy medzi Varšavou a Washingtonom?
Vždy sa hovorilo, že Brzezinski bol najväčší jastrab, ktorý bol geostratég a geopolitik a jeho predpovede sa zväčša vždy do bodky naplnili. Vždy veľmi dobre odhadol vývoj, či už bývalého Sovietskeho zväzu, alebo aj Európy, a myslím si, že zomrel v pravý čas, lebo toto, čo sa deje teraz, by už zrejme nevedel odhadnúť nikto. Už sa v tom nikto nevyzná a sám neviem, ako to celé dopadne. Brzezinski si myslím, že už v posledných rokoch nemal nejaký reálny vplyv ani moc, bola to už skôr taká persóna, ktorá bola len veľmi rešpektovaná. Niečo ako Helmut Kohl na dôchodku. Najväčšiu úlohu asi zohral pri Carterovi, ale radil aj Bushovi a ďalším prezidentom.
Česko – samostatná kapitola. Kontroverzný prezident Miloš Zeman, rozporuplný Andrej Babiš, relatívne slabý Bohuslav Sobotka, ktorý nakoniec vychádza z boja ako víťaz. Ako vnímate našich západných susedov?
Je to veľmi špecifické, lebo Česi k Rusom nikdy nemali nejaký dobrý vzťah a podľa mňa sa z V4 najmenej spoliehajú na Rusko. Ale Miloš Zeman je ako Karol IV. alebo jednoducho je to panovník, monarcha, ktorý sa naozaj tvári, ako keby tí ostatní boli jeho poddaní. Pritom jeho právomoci sú takisto obmedzené, ale je veľmi snaživý a začal manipulovať s Čínou. Mimochodom, Čína a Česko – to je veľmi zaujímavý most cez Európu. Sobotka ma prekvapil, hoci je to veľmi nevýrazný človek, no a Babiš – najbohatší Čech je vlastne Slovák. Počul som od Čechov, že tam začína nacionalizmus, lebo jednoducho im to prekáža. Že až teraz si všimli, že ten Babiš je vlastne Slovák, že chce byť premiérom, no dovtedy ich to nejako neštvalo. V tomto smere môže v najbližších voľbách fungovať tá česká nacionalistická karta: to my už nemáme nejakého Čecha? Babiš má teraz veľmi vysoké preferencie, ale vo voľbách nemusí až tak dobre dopadnúť, ako si myslí. Uvidíme, čo sa ešte stihne za toho pol roka.
Bude chýbať Veľká Británia Európskej únii?
Brexit bol pre mňa najväčšie sklamanie. Británia bude určite chýbať, no uvidíme, ako dopadnú dohody s EÚ. Kedysi sa hovorilo, že Amerika dostane nádchu, Británia si kýchne a Európa dostane rakovinu. Zvíťazila tam tendencia, že Briti boli vždy na ostrovoch a mali bližšie k USA ako k Európe, hoci mapy hovoria niečo iné. Bola to druhá najsilnejšia ekonomika Európy, piata najsilnejšia na svete. Uvidíme, ako to dopadne so Škótskom, ktoré sa chce osamostatniť.
Ako vidíte leto a ďalší možný nárast migračnej vlny, keď len do Talianska od začiatku tohto roka priplávalo okolo 60-tisíc utečencov? Ako vnímate túto situáciu?
Neviem, tuším od roku 1945 platí „zákon suchej nohy“, že keď sa ten utečenec dostane na pevninu, má právo na tlmočníka, ubytovanie, na stravu aj na právnikov. Keď už vystúpili z toho člnu, tak splnili túto základnú podmienku, ale akým spôsobom sa budeme voči tomu brániť, to naozaj neviem. Či to zvládnu Taliani, Gréci a iní. Veľa ľudí sa utopilo, mnohých vracajú naspäť, rokuje sa s Líbyou, no tam je občianska vojna, sú tam dve či tri vlády, ktoré medzi sebou bojujú, takže to bude veľmi ťažké. Naozaj neviem, ale bol by som rád, keby niekto vedel…
Môže to byť aj tak, že v Nemecku nie je situácia dôsledkom „pozvania“ Angely Merkelovej, ale skôr silných nemeckých priemyselníkov, ktorí si chcú z toho milióna imigrantov vybrať tú „elitu“ asi 100-tisíc ako chýbajúce pracovné sily a zvyšok poslať na prerozdelenie cez kvóty pre ostatné krajiny Európy?
Už vlani som počul o tejto teórii, môže to byť jeden zo scenárov, aj preto zrejme krajiny V4 odmietajú utečencov aj kvóty, hoci asi by sme ich až tak veľa nedostali. Zhruba 1 500, to nám vyšlo podľa počtu obyvateľov.
Ale oni k nám nechcú ísť… Prečo?
To je druhá vec, že ani k nám nechcú ísť. No a potom je tu tretia vec, že my sme tu vždy mali nejakých ľudí z Blízkeho východu a podobne, mnohí tu zostali aj sa uplatnili, no to boli naozaj lekári, inžinieri, teda naozaj elita, ktorí sem prišli študovať. Títo ľudia, ktorí prichádzajú teraz, všetci tí mladí muži hovorili, ja som lekár, ja som inžinier, no potom sa zistilo, že možno dve percentá z nich majú naozaj také vzdelanie. Počul som túto teóriu z Nemecka, nuž ale našich politikov tiež ovládajú oligarchovia, hoci nie sú, pochopiteľne, takí silní ako tí nemeckí. Nedávno som bol v Rusku a tam tiež hovorili, že Putina ovládajú oligarchovia, hoci doteraz som si myslel, že on ovláda oligarchov. V domácej politike je to aj v Rusku čoraz horšie. Jediné, čo si ešte drží Putin, je ten jeho medzinárodný vplyv, ale vulgárne povedané, ako povedal Fico – za gule ho držia. Inými slovami, v týchto krajinách je priemyselná a obchodná loby nejako prepojená a tento scenár je preto možný.
V domácej politike je to aj v Rusku čoraz horšie, myslí si Piško. Foto: Autor
A celkom na záver. Ako vidíte hrozby terorizmu? Prečo je to podhubie v takých krajinách, ako Nemecko, Francúzsko či Británia? Súvisí to priamo s migračnou vlnou?
Do istej miery možno áno, ale že by k nám putovali zástupy teroristov, to si naozaj nemyslím. Myslím si, že sú už dávno tu. Ale ak tu aj sú, tak sa im určite lepšie darí skrývať medzi tými utečencami, ktorí sem prišli. Nedá sa monitorovať tá obrovská horda ľudí, ktorí sem prišli, či už z Afriky, alebo z Ázie, to jednoducho nie je možné. Taká tajná služba nikde neexistuje a keby to chceli robiť, tak by to znamenalo rôzne obmedzenia, nebude sa fajčiť vonku, ak človek povie nejaký vtip o teroristoch, tak by boli skryté mikrofóny a okamžite môžu zasahovať. Myslím si, že najviac sa zradikalizovali mladí ľudia, druho- či treťogenerační prisťahovalci, zväčša moslimovia. Ale určite to pomáha tomu chaosu, teda teroristom to pomáha, že môžu voľnejšie cestovať a takto sú ťažko vypátrateľní. Je to veľmi ťažká situácia. Kedysi bol taký spravodajca z Izraela pre naše médiá, volal sa Jehuda Lahav, on už zomrel, no ja som sa s ním stretol ešte pred smrťou, okolo roku 2000, keď bola v Izraeli intifáda. Vtedy ešte žil Jásir Arafat a pomaly každý druhý deň bol v Izraeli nejaký atentát. Pýtal som sa ho, ako to znáša, a on mi odpovedal: Viete, pán Piško, na to si zvyknete… No ja by som si na to nechcel zvyknúť, ale napriek tomu si musíme zvykať na to, že aj toto sa môže stať. No a potom nejako vymyslieť niečo, čím by sme to eliminovali, pacifikovali, no nikdy sa to nedá úplne vylúčiť. Dnes je jednoducho taká doba, že si človek vyrobí bombu doma. Takže asi tak.
