Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin poskytol v pondelok 29. mája v rámci štátnej návštevy Francúzska polhodinový rozhovor novinárom z prestížneho francúzskeho denníka Le Figaro. Francúzski novinári ruského lídra vyspovedali v ruskom kultúrnom centre v Paríži.
Dôvodom príchodu prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina do Francúzska bolo slávnostné otvorenie výstavy venovanej 300. výročiu nadviazania diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Francúzskom, na ktorú ho oficiálne pozval čerstvo zvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Na úvod rozhovoru prezident Putin podotkol, že vzťahy medzi oboma štátmi majú v skutočnosti oveľa dlhšiu históriu ako spomínaných 300 rokov.
Zdroj: Le Figaro
„Už v 11. storočí prišla do Francúzska Anna, mladšia dcéra Jaroslava Múdreho, jedného z našich významných kniežat, ktorá sa neskôr stala ženou francúzskeho kráľa Henricha I. Nazývali ju Anna Kyjevská, kráľovná Francúzska. Jej syn Filip I. bol zakladateľ dvoch európskych dynastií: Bourbonovcov a Valoisovcov. Druhá spomínaná dynastia je do dnešného dňa pri moci v Španielsku,“ začal Putin lekciou z histórie.
Ruský líder ďalej hovoril o význame svojej návštevy vo Francúzsku, do ktorého prišiel v prvom rade preto, aby sa dozvedel, kde presne v kľúčových medzinárodných otázkach stojí novozvolený francúzsky prezident Macron.
„Samozrejme, že prezident Francúzska má na veci svoj vlastný názor, na naše vzájomné vzťahy a celkovo na medzinárodnú politiku. Zdá sa mi, že jeho postoj je veľmi pragmatický. Určite existuje veľký priestor na zblíženie našich pozícií,“ uviedol Putin.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zdroj: TASR
Ako prvú kľúčovú medzinárodnú tému si francúzski novinári zvolili Ukrajinu. Od prezidenta Putina sa snažili dozvedieť, aké kroky by mali teraz viesť k vyriešeniu krízy na východe krajiny.
Putin zdôraznil, že absolútne kľúčové je momentálne to, aby bola z deliacej línie odvezená ťažká technika. Ak k tomu nedôjde, o žiadnom ďalšom postupe sa vraj nedá hovoriť.
Veľmi dôležité je podľa prezidenta Putina aj to, aby ukrajinská vláda konečne zaistila, aby začal platiť už prijatý zákon o udelení špeciálneho statusu vojnou zasiahnutým teritóriám na východe Ukrajiny.
„V minských dohodách sa uvádza, že je nevyhnutné vykonať sociálnu a ekonomickú rehabilitáciu neuznaných republík. Namiesto toho však na Ukrajine organizujú blokádu, v tom je zásadný problém,“ uviedol Putin.
Pritom podľa prezidenta Putina ukrajinský líder Porošenko blokádu, ktorú zorganizovali „radikáli s úmyslom uzavrieť železničné priecestia do východných teritórií“, pôvodne odsúdil. Neskôr sa však rozhodol, že preňho bude výhodnejšie, keď blokádu podporí, čo aj urobil. „Ako môžeme v takomto prostredí hovoriť o pozitívnom vývoji? My takýto vývoj, bohužiaľ, nevidíme,“ poznamenal prezident Ruskej federácie.
Petro Porošenko, ukrajinský prezident. Zdroj: SITA
Vďaka patrí Turecku a Iránu
Ďalšou dôležitou témou, ktorú sa francúzski novinári rozhodli prebrať s ruským prezidentom, bola súčasná situácia na Blízkom východe a konkrétne v Sýrii, kde sa Rusko veľmi aktívne angažuje.
Prezident Putin v prvom rade vyjadril veľkú vďaku za konštruktívny prístup Turecka, Iránu a sýrskej vlády, ktorým sa spoločne s Ruskom podarilo dosiahnuť zastavenie bojov.
V súčasnosti je podľa Putina kľúčové zavŕšiť proces vytvorenia deeskalačných zón a jasne určiť ich hranice. Podobný názor má aj francúzsky prezident Macron, čo ruskému prezidentovi dáva nádej na vzájomnú spoluprácu v tejto oblasti.
Ruský líder sa spolieha na to, že len čo dôjde k jasnému určeniu hraníc a delegácii právomocí v zónach deeskalácie, sýrska vláda bude nútená s ľuďmi, ktorí budú tieto územia kontrolovať, vstúpiť do dialógu.
Ruský prezident s ohľadom na metódy vedenia štátu súčasného sýrskeho prezidenta nezabudol zdôrazniť, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by prezident Asad použil chemické zbrane. „Z nášho pohľadu ide o čistú provokáciu. Asad chemické zbrane nepoužil,“ konštatoval Putin.
Bašár Asad. Zdroj: TASR
Trumpova klasická americká politika
V priebehu svojej prezidentskej kampane Donald Trump často hovoril o potrebe spolupracovať s Ruskou federáciou. Neraz sa dokonca vyjadril v tom zmysle, že bude s Putinom istotne vychádzať. Niekoľko mesiacov po jeho zvolení sa však rétorika ani politika voči Rusku zo strany Washingtonu nezmenila. Na nedávnom summite NATO bolo Rusko opäť označené za hrozbu. V tejto súvislosti francúzskych novinárov zaujímalo, či Putina Trumpova politika sklamala.
„Vôbec nie,“ pohotovo odpovedal ruský líder. „My sme nič také nečakali. Prezident Spojených štátov robí klasickú americkú politiku. Samozrejme, že sme tie jeho vyhlásenia zaregistrovali,“ uviedol ruský prezident.
Donald J. Trump, 45. prezident USA. Zdroj: TASR
„Ale my si zároveň uvedomujeme, že na vnútropolitickú situáciu v Spojených štátoch má vplyv aj to, že ľudia, ktorí vo voľbách prehrali, sa nedokážu zmieriť s ich výsledkom a v politickom boji aktívne využívajú ruskú kartu, opierajúc sa o vymyslené obvinenia,“ zdôraznil Putin.
Ruský prezident ďalej vyjadril pochopenie pre jeho americký náprotivok, ktorý sa snaží docieliť, aby členské štáty NATO zvýšili vojenské rozpočty na 2 % svojho hrubého domáceho produktu.
„Rozpočet na obranu Spojených štátov je väčší ako rozpočty všetkých krajín sveta dohromady. Preto rozumiem tomu, že Trump chce, aby americkí partneri v NATO niesli časť tohto bremena. Ide o veľmi pragmatický a pochopiteľný krok,“ uviedol Putin.
„Mne však nejde do hlavy iná vec; na summite NATO zaznelo, že členovia Aliancie chcú mať dobré vzťahy s Ruskom. Z akého dôvodu teda hodlajú zvyšovať svoje vojenské rozpočty? Proti komu chcú bojovať? Trochu si protirečia,“ dodal ruský prezident.
