Ekonóm z Oxfordu Collier bol jedným z najtvrdších kritikov Merkelovej. Vyčítal jej najmä to, že rozhodnutie otvoriť hranice fakticky zapríčinilo smrť tisícov utečencov. Na rozdiel od mnohých iných však údajne argumentoval tak presvedčivo, že sa stal súčasťou tímu jej poradcov. Collier však nie je nikto neznámy. Pôsobil napríklad na čele Svetovej banky a je považovaný za rešpektovaného odborníka na ekonomiku afrických krajín aj migráciu.
Angela Merkelová. Zdroj: TASR
Collier je takisto rešpektovaný autor mnohých publikácií. Jeho knihy „Exodus. Ako migrácia mení náš svet“ a „Miliarda najchudobnejších. Prečo sa niektorým krajinám nedarí a čo sa s tým dá robiť?“ sa stali svetovými bestsellermi. Šesťdesiatosemročný absolvent Oxfordskej univerzity má v oblasti migrácie osobité názory, a preto bolo pre mnohých veľkým prekvapením, že si Merkelová za svojho poradcu vybrala práve jeho. Okrem iného je to zarytý kritik utečeneckých táborov.
„To je všetko, čo sa Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov naučil za šesťdesiat rokov práce s utečencami. To je všetko, čo môžu ponúknuť. Upäté modernistické peklo v podobe jednofarebných utečeneckých táborov,“ konštatoval Collier s neskrývaným hnevom a opovrhnutím na jednej zo svojich aktuálnych prednášok. S uplynulými sedemdesiatimi rokmi podľa jeho slov absolútne chybnej globálnej migračnej politiky účtuje vo svojej najnovšej knihe „Gestrandet“.
Podľa Colliera je súčasná migračná kríza výsledkom mnohých chýb, ktorých sa medzinárodné spoločenstvo v oblasti migrácie dopustilo a stále dopúšťa. Všetko sa podľa jeho názoru začalo už v roku 1951, keď uzrel svetlo sveta Ženevský dohovor, ktorý zaručuje právo na azyl všetkým politicky prenasledovaným osobám. „Utečenci majú navyše desiatky rokov na výber z troch zlých možností. Môžu prežívať v táboroch, živiť sa ilegálne v mestách alebo riskovať životu nebezpečnú cestu do Európy,“ hovorí profesor.
„Rozhodnutie nemeckej vlády neuzavrieť pred státisícmi utečencov hranice nebol morálny čin, ale panická reakcia. Kľúčová vláda v Európe urobila krok pod vplyvom prepiatych emócií. Byť štedrý predsa samo o sebe nestačí. Naša zodpovednosť musí záležať na múdrych a vopred premyslených rozhodnutiach,“ vyčíta aj dnes Collier nemeckej federálnej vláde, hoci je jej oficiálnym a zo štátneho rozpočtu plateným poradcom.
„Otvorenie hraníc prinieslo mnoho negatívnych dôsledkov. Mladých ľudí poslali do Európy ich rodičia bez toho, aby boli nejako chránení. Na kontinent sa dostali ilegálnou cestou státisíce ľudí z Afriky. Napokon aj preto nakoniec došlo k brexitu,“ usudzuje Collier a za najdôležitejšie považuje to, aby Európa chránila svoje vonkajšie hranice. „Neexistuje nič ako právo na migráciu z ekonomických dôvodov. Zo siedmich miliárd ľudí na svete žije len jedna miliarda vo vysnívaných krajinách. Svet je rozdelený na národy a to dáva zmysel.“
Migranti na nafukovacom člne sa snažia dostať cez Stredozemné more do krajín na juhu Európy. Zdroj: ReproFoto Facebook/Polícia SR
Podľa profesora z Oxfordu by sa však utečencom malo pomáhať. Ale úplne inak než doposiaľ. „Politici aj médiá sa sústredia len na 10 % migrantov, ktorí sa dostanú do najbohatších krajín. Ale zabúdajú pritom na zvyšných 90 %. Teda na 65 miliónov ľudí, ktorí nemajú domov. Nemecká ,vítacia kultúra‘ tak bola značne selektívna, pretože najväčšiu šancu dávala mladým a odvážnym mužom, ktorí si mohli pašerákov dovoliť.“
Hlavným argumentom Colliera je to, že starostlivosť o utečenca stojí v Európe 135-krát viac ako v jeho vlasti. „Preto musia bohaté krajiny svoju finančnú pomoc investovať priamo v tých rozvojových krajinách. Nie však tak, že ich pošlú do utečeneckých táborov, kde akurát kvitne frustrácia a radikalizmus. Utečenci musia mať možnosť legálne pracovať v mestách. Bohaté krajiny musia vytvoriť pracovné miesta blízko krízových regiónov a zriadiť tam špeciálne ekonomické zóny. Pomoc utečencom sa musí stať súčasťou globalizácie,“ navrhuje Collier.
Celý text si môžete v nemčine prečítať TU.
