Minister financií Peter Kažimír (vľavo) je so stavom verejného dlhu našej krajiny spokojný (Autor: TASR)
Dlh verejnej správy predstavuje za vlaňajšok 43,64 miliardy eur. Čisto laicky a polopatisticky: je táto suma v rámci verejného dlhu podľa vášho názoru v norme?
Na dlh sa dá nazerať z viacerých uhlov. Ak sa pozrieme na jeho vývoj, patríme ku krajinám, kde dlh za poslednú dekádu razantne narástol. Pred krízou v roku 2007 bol dlh približne 18 miliárd, dnes je skoro spomínaných 44 miliárd.
Za tento nárast môžu predovšetkým pokrízové roky, keď si vtedajšia vláda nevšimla, že jej prestali rásť príjmy a výdavky stále rástli rýchlym tempom.
Druhým pohľadom môže byť prepočet dlhu na jedného obyvateľa, dnes dosahuje tento prepočet viac ako 8 000 eur. To je suma, ktorú dlží každý Slovák od detí po dôchodcov.
Štát vybral vlani na zdravotných odvodoch takmer tri miliardy eur. Aj napriek tomu je slovenské zdravotníctvo Achillovou pätou štátnej starostlivosti. Nedalo, respektíve nemalo by sa za takú obrovskú sumu spraviť pre ľudí viac? A to nielen pre pacientov, ale aj smerom k odmeňovaniu lekárov či zdravotných sestier…
Zahraniční aj domáci experti dlhodobo poukazujú na to, že slovenské zdravotníctvo trpí vysokou neefektivitou. Inými slovami, že dostávame za veľké peniaze relatívne slabé výkony v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
Zdravotníctvo tak určite potrebuje veľkú reformu, na ktorú zatiaľ súčasná vláda nenašla odhodlanie.
Naše zdravotníctvo má od ideálneho stavu na míle ďaleko, čo potvrdzujú aj slová Róberta Chovanculiaka. Zdroj: TASR
Robert Fico vyhlásil pred pár týždňami, že „úspešne prepisujeme históriu slovenskej ekonomiky“. Je to naozaj tak? A najmä – pocítili to nejako bežní ľudia?
Ekonomike sa skutočne darí. Rastie celkový produkt vyprodukovaný našou ekonomikou a zároveň rastie aj podiel výdavkov domácností na tomto pozitívnom vývoji. Čo je obzvlášť dobrá správa.
Hlavnou príčinou tohto dobrého stavu však nie sú zázračné kroky ministrov, ale zahraničný dopyt a šikovnosť podnikateľov a zamestnancov, ktorým sa darí medziročne zvyšovať ich zisky aj mzdy.
A na záver otázka smerom k navrhovanému povinnému 13. platu z dielne SNS, ktorý opozičná strana SaS označila za ekonomický aj právny nezmysel. Aký názor v tomto smere zastávate?
Administratívne zásahy do tvorby miezd v súkromnom sektore nie sú cestou, ako zdravo zvyšovať bohatstvo na Slovensku. Tou je naopak vytváranie dobrého podnikateľského prostredia, čo nie je zlučiteľné s predstavou štátu, ktorý diktuje podnikateľom, koľko miezd do roka majú vyplatiť.
Ak bude prijaté toto opatrenie, môžeme očakávať dva druhy efektov: buď ho podnikatelia budú obchádzať s tým, že znížia ostatných 12 miezd.
Alebo to negatívne ovplyvní ich kalkulácie a to môže byť problém, keď sa ekonomická situácia trocha zhorší.
Róbert Chovanculiak Zdroj: Facebook / Robert Chovanculiak