Nová forma globalizácie a rozvoja sa skrýva za ambicióznym čínskym projektom „jedného pásma, jednej cesty“, ktorý Peking začal v roku 2013. Hlavným nosníkom čínskych plánov je nová kvalita hospodárskeho prepojenia medzi Áziou, Európou a Afrikou pod vedením Číny. V hlavnej role sú dopravné a iné infraštruktúry. A Čína, veľmoc na vzostupe.
Čína 21. storočia je neprehliadnuteľnou hospodárskou silou, ktorá skoro štyri desaťročia profitovala zo západnej globalizácie. Stala sa priemyselným centrom svetovej ekonomiky a svetovým hráčom, ktorý síce vo vojenskej sile či v technologických inováciách nemôže USA konkurovať, ale ekonomicky sa radí už medzi globálne veľmoci s obrovským trhom a potenciálom. Teraz hľadá svoje miesto v globálnom usporiadaní a nový model domáceho rozvoja.
Rozvoj a čínske ambície nielen v Eurázii
Iniciatíva novej Hodvábnej cesty alebo „jedného pásma, jednej cesty“ zatiaľ zahŕňa zhruba 68 krajín sveta, ktoré sú primárne situované na troch kontinentoch, a využíva ich relatívnu zemepisnú blízkosť.
Projekt má pozemné aj námorné rozmery. Všeobecne ide o rôznorodý súbor najrôznejších projektov, ktoré zatiaľ nie sú politicky zastrešené, ale sledujú predovšetkým ekonomické ciele a nestoja na „spoločných hodnotách“, čo by napokon v kontexte Ázie ako kontinentu nebolo možné. Účasť v projekte tak zatiaľ nie je podmienená vyznávaním rovnakých hodnôt, ale pragmatizmom, účelnosťou a výhodnosťou. Samozrejme, že na prvom mieste pre Čínu ako hlavného investora.
S projektom novej Hodvábnej cesty sa môžete obsiahlejšie zoznámiť v tomto dokumente:
Čína týmto projektom prevzala a obnovila myšlienku rozvoja, ktorú Západ po studenej vojne opustil. Hlavný záber má projekt geopoliticky v Eurázii, kde by jeho úspešná realizácia urobila z Číny centrum celého širšieho kontinentu.
V pozemnej časti cesta prepája do jedného dopravného koridoru severozápadnú Čínu, Kazachstan, Rusko, Bielorusko (krajiny Eurázijskej ekonomickej únie), Poľsko, Nemecko a Holandsko a odtiaľ cez Francúzsko ďalej do Španielska (krajiny EÚ).
Druhý pozemný hospodársky koridor ide potom cez Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan do Iránu a odtiaľ do Turecka.
Významnú rolu hrajú železnice, ale aj ďalšia dopravná infraštruktúra (letiská, prístavy) a nadväzujúce ekonomické projekty vrátane virtuálnej komunikácie alebo energetiky.
Námorná časť cesty spája pobrežie Číny s juhovýchodnou Áziou, Indiou, pobrežím západnej Afriky a odtiaľ do Suezského prieplavu okolo Turecka ďalej do Stredozemného mora cez Grécko až do talianskych Benátok. Oba hlavné dopravné koridory – pozemný aj námorný – na seba napájajú ďalšie vedľajšie projekty, čo znamená, že cesta okrem pivotových krajín zahŕňa aj ďalšie.
Z hľadiska významu sú pre Čínu z krajín Európskej únie kľúčové zatiaľ predovšetkým Španielsko, Holandsko, Taliansko, Grécko, Nemecko a Poľsko. Česká republika k pivotovým krajinám v EÚ v tomto projekte nepatrí.
Čínska globalizácia „inak“
Zmena v Bielom dome na začiatku roka 2017 predznamenala nové ekonomické záujmy a akcenty americkej administratívy Donalda Trumpa. V podstate došlo k obratu od pozitívne vnímanej globalizácie, ktorú USA štyri desaťročia viedli, k negatívnym dôsledkom doma a k protekcionizmu či semiprotekcionizmu.
Čína túto situáciu využila vo svoj prospech, keď sa čínsky líder štylizoval do predstaviteľa „inej“ globalizácie, ktorá bude rétoricky postavená na „win-win“, čiže vzájomnej výhodnosti a na inklúzii. Čína sa tak štylizuje do krajiny, ktorá stavia alternatívu doterajšej globalizácie so zvláštnym zameraním na rozvojový svet a krajiny so strednými príjmami.
V konkrétnom programovom spracovaní je iniciatíva spojená s prácami významného čínskeho diplomata Taj Ping-kua o mierovom rozvoji Číny a je tiež svojím zameraním v protiklade so západnou tézou o „konflikte civilizácií“ aj s hodnotovým videním medzinárodných vzťahov. Čína odmieta ideológiu ako základ celého projektu, ktorý ide naprieč krajinami, civilizačnými okruhmi a politickými systémami.
Pekinské fórum
Na túto niť nadviazalo pekinské fórum novej Hodvábnej cesty, ktoré v nedeľu a v pondelok privítalo rekordný počet hostí zo 68 krajín sveta, z toho 28 najvyšších predstaviteľov krajín z Ázie, Afriky a tiež Európy či Latinskej Ameriky. A aj predstaviteľov niektorých medzinárodných organizácií vrátane generálneho tajomníka OSN, prezidentky MMF a šéfa Svetovej banky.
Lídri z 29 krajín sveta počas rokovania na dvojdňovej konferencii o „novej Hodvábnej ceste“ v čínskom Pekingu. Zdroj: TASR
Samozrejme, ani tento projekt nie je bez konkrétnych problémov. Je tu otázka, ako bude Čína čoraz zložitejšiu iniciatívu organizovať a akú rolu v tom bude hrať politika. Rétorika, ktorá zdôrazňuje konsenzus a rovnoprávnosť, je, samozrejme, atraktívna. Dá sa však uskutočňovať aj vo chvíli, keď bude Čína stáť pred problémom ochrany vlastných investícií v krajinách so slabým vládnutím (korupcia, slabé inštitúcie, vnútorné konflikty)? Vyberie si potom cestu veľmocenského zasahovania, ktorú poznáme odinakiaľ (a ktorú Čína kritizuje)? Podobne je dobré uvažovať o reakciách USA na taký regionálny nástup Číny prostredníctvom takého rozsiahleho rozvojového projektu.
Rusko, Turecko, ale aj Poľsko, Španielsko a Grécko
Nie je bez zaujímavosti, že fóra sa zúčastnili dvaja prezidenti krajín, ktoré majú napäté vzťahy so Západom. Rusko reprezentoval Vladimir Putin a Turecko potom Recep Tayyip Erdogan. Obaja Hodvábnu cestu podporili. K čínskej iniciatíve sa pripojili aj Filipíny, ktoré najnovšie hľadajú protiváhu Spojeným štátom. Samotná Čína sa protizápadnej rétoriky v súvislosti s projektom vyvarovala. Napokon Európa či EÚ v nej hrá významnú rolu. V Pekingu boli napríklad premiéri Grécka Alexis Tsipras a Talianska Paolo Gentiloni. Nechýbala poľská premiérka Beata Szidlová a tiež španielsky premiér Mariano Rajoy. Všetko sú to pivotové krajiny v Európe pre čínsky projekt.
Čínsky prezident Si Ťin-pching (uprostred), ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR
Naopak čínsky sused a druhá najľudnatejšia krajina Ázie aj sveta, India, fórum ignorovala, a to vzhľadom na účasť Pakistanu a koridoru cesty, ktorý vedie cez sporné územie Kašmíru. Fakticky budú za neúčasťou konkurenčné dôvody. Na najvyššej úrovni nebola zastúpená ani Ukrajina, ktorá má však o čínske investície záujem a v projekte by chcela mať rolu logistického uzla. Zatiaľ čo na fóre boli zastúpení predstavitelia západnej hemisféry – prezidenti Čile a Argentíny, amerického prezidenta by sme tam hľadali len ťažko…
Iniciatíva nie je otvorene protizápadná
Aké sú bezprostredné výsledky fóra v Pekingu? Podľa čínskej strany bolo uzavretých asi 270 konkrétnych dohôd a memoránd so 68 krajinami sveta. Čínsky líder navyše v Pekingu prisľúbil finančný záväzok Číny do projektu v hodnote 113 miliárd dolárov (podľa agentúry Reuters 124 miliárd). To, že koordinácia takého rozsiahleho projektu nemá ešte konkrétne obrysy, odrazili jeho slová, že iniciatíva je ešte len na začiatku a bude potrebovať dlhší čas. Ďalší summit bol naplánovaný na rok 2019.
Čínsky prezident Si Ťin-pching počas tlačovej konferencie po skončení fóra o „novej Hodvábnej ceste“ v čínskom Pekingu. Zdroj: TASR
Spoločné komuniké podporilo myšlienku voľného obchodu ukotveného univerzálnymi pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a odmietlo tak nápady na protekcionizmus. Číne protekcionizmus nevyhovuje a formulácia komuniké vyšla v ústrety západným partnerom v Európe. Čína totiž vstupuje – tiež v kontraste s Donaldom Trumpom – „štátotvorne“ (ale nesmieme zabúdať na to, že je kritická k Západom kontrolovanej finančnej architektúre). Komuniké sa oprelo aj o kombináciu liberálnych požiadaviek s čínskou vidinou harmónie, vzájomnej výhodnosti, rovnováhy a inkluzivity.
Zásadná otázka, ktorú je dobré si klásť v súvislosti s masívnym projektom, ako je tento, znie: Nie je projekt novej Hodvábnej cesty lastovičkou vzniku mnohopolárneho sveta, v ktorom už nebude mať hlavné slovo atlantický Západ? A ak áno, čo to pre stred Európy bude znamenať? A je na to vôbec pripravená?
autor: Veronika Sušová-Salminen
