Prevažujú silné emócie nad jasnými myšlienkami. Pravdepodobne najsilnejšia je konfrontácia medzi tým, ako si to predstavoval a ako to práve vníma.
Zaujal vás z profesionálneho hľadiska niečím prípad väzňa Jiřího Kajínka?
Ako dokáže spriadať sociálne väzby, ktoré mu pomáhajú za každých okolností. Dokáže zohnať podporu na útek, skrývanie sa, predaj práv na film, nakoniec aj na prepustenie…
Sledovali ste jeho reč tela? Čo hovoria napríklad oči, gestá…
Nemal som príležitosť. Tak to má aj ostať.
Ako klinický psychológ sa zaoberáte iným, ako sú legislatívne poučky, dôkazy. Čo vás v takýchto prípadoch najviac priťahuje? Čo je z vášho pohľadu dôležité?
Ako sa človek vyvinie v detstve, aby dal svoj intelekt do služieb protispoločenskej aktivity bez ohľadu na to, v akej forme sa to deje. V čase, keď je už jedinec osobnostne sformovaný, je malá pravdepodobnosť zmeny. Preto je dôležité poznať zákonitosti vývoja tých, ktorí sa k spoločenským normám stavajú inak ako väčšina.
Do väzenia išiel Kajínek v úplne inej dobe, ako je dnes. Nevládol internet, technológie. Zmenili sa aj ľudia. Čo je teraz pre neho najväčší problém?
Kde vziať nový cieľ. Počas 20 rokov bolo cieľom dostať sa na slobodu. Čo ďalej? Ostatné sa doučí. Svoju adaptabilitu už preukázal vo väzení. Tam boli tiež „iné technológie“ a „iní ľudia“.
Portrét Jiřího Kajínka na archívnej snímke z roku 1998. Zdroj: TASR
Môže mu v návrate pomôcť fakt, že má financie vďaka predaniu príbehu na film? Je to pre takýchto ľudí skôr pomoc alebo pasca?
Nikdy nemá človek dosť peňazí na to, aby ich nedokázal minúť. Obzvlášť, ak o tom všetci vedia.
Ľudia ho budú spoznávať na ulici, možno bude dokonca celebrita. To sú strašne extrémne protipóly oproti tomu, čo zažíval. Jeho situácia je iná ako v podobných prípadoch po prepustení po desiatkach rokoch. Ako sa to môže podpísať na psychike toho človeka?
On je jeden z mála, ak nie jediný, kto naozaj vie, ako to bolo. Teda len on vie, či je celebrita nádeje v spravodlivosť alebo výsmechu smrti. Osobne nevidím protipóly, vždy bol celebrita, teda bytosť nápadná a niekým oslavovaná. Toto je iné delenie ľudí. Buď ich delíme na dobrých a zlých, alebo na známych a neznámych. Niektorým je jedno, akí sú, ak sú známi, iní nechcú byť známymi…
Pre mňa je z tohto všetkého asi najdôležitejšia otázka: teoreticky, ak je naozaj vinný, môže byť ešte po toľkých rokoch nebezpečný pre verejnosť?
Pýtate sa, „ak je naozaj vinný“, ja sa pýtam, „môže byť pre niektorých ľudí nebezpečný, ak bol nevinný“?
Aký máte z toho všetkého pocit?
Že aj ak budete v nesprávny čas na nesprávnom mieste, tak ide len o to, ako to dokážete využiť. Táto nádej nikdy neumiera. Najlepšie je smiať sa nakoniec a v tomto prípade mi vôbec nie je jasné, kto to bude. Asi niekto, kto s tými 20 rokmi nemal nič spoločné…
| Jiřího Kajínka odsúdili v roku 1998 na doživotie za dvojnásobnú vraždu a pokus o vraždu z roku 1993. Podľa rozsudku zastrelil podnikateľa z Plzne Štefana Jandu a jeho osobného strážcu. Druhý bodyguard útok prežil a následne proti Kajínkovi svedčil. Najslávnejší český väzeň sa ale k činu nikdy nepriznal a od začiatku tvrdil, že je nevinný. Známym sa stal najmä vďaka niekoľkým útekom z väzenia. V roku 2000 si slobodu užíval až mesiac a pol. O jeho prípade bol nakrútený celovečerný film Kajínek. |
Upútavka na film Kajínek z roku 2010. Zdroj: Youtube
