Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupca liberálnej strany SaS Ľubomír Galko podobne ako jeho kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Ľubomíra Galka opýtali.
Zdroj: TASR/Ľubomír Galko
Zákon je nad rozkazom… hlavne v čase mieru
Stále žijúcou témou je aj rozhodnutie aktuálneho ministra obrany Petra Gajdoša, nominanta SNS, ktorý povýšil predsedu parlamentu na hodnosť kapitána v zálohe. Jeho rozhodnutie vyvolalo vlnu nevôle. Minister obrany Peter Gajdoš na tlačovej besede povedal, že svoje rozhodnutie nezmení. Zároveň dodal, že o rozkazoch sa v armáde nediskutuje. „Chcem zdôrazniť, že si za svojím rozhodnutím a rozkazom plne stojím a v žiadnom prípade ho nezmením. Pán predseda si odo mňa žiadne vymenovanie do hodnosti nepýtal. Nešlo o nič výnimočné,“ povedal Gajdoš a zároveň dodal, „armáda nie je o pocitoch, armáda je o rozkazoch. O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.“ Viac sme o tom písali TU.
Rozkaz však rozhodne nie je nad zákonom pre exministra obrany. „Ak nejaký pomätený veliteľ rozkáže vyvraždiť dedinu, je to v poriadku?“ pýta sa Galko a jedným dychom si aj odpovedá, že nie je. „Plus najmä v čase mieru je zákon nad rozkazom,“ dodáva.
Podľa jeho názoru povýšenie predsedu parlamentu nie je v poriadku a ide o degradáciu a výsmech poctivým vojakom.
Zdroj: TASR/Ľubomír Galko
Otázka viery je bezpredmetná
Odchádzajúci americký prezident Barack Obama stihol vyslať na územie susedného Poľska kontingent, ktorý tvorilo viac ako 3 000 amerických vojakov, v reakcii na obavy Severoatlantickej aliancie okolo ruskej agresie. Z Moskvy sa v tom čase ozývalo, že príchod amerických vojakov vnímajú ako hrozbu pre svoju vlastnú bezpečnosť. Čitateľa PL zaujímalo, či príchod vojakov vyvolá posilnenie obranných síl Ruska ako protireakciu. Liberál upozorňuje na to, že je dôležité zamyslieť sa aj nad aktivitami Ruska v posledných rokoch v Pobaltí. „Taktiež je pravdou, že konkrétne štáty NATO sa cítia Ruskom ohrozené a sú rady za aktivity NATO na ich území,“ odpovedal Galko.
Ruska a jeho hlavy, prezidenta Vladimira Putina, sa týkala aj ďalšia otázka. Čitateľ sa vrátil do čias predvolebnej kampane. Americké tajné služby začiatkom tohto roka zverejnili informáciu, podľa ktorej mal ruský prezident Vladimir Putin nariadiť kampaň s cieľom ovplyvniť výsledky vlaňajších prezidentských volieb v USA. Oslabiť pozíciu demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej sa mal Putin snažiť aj prostredníctvom hakerských útokov. Čitateľa zaujímalo, či sa dá tajným službám veriť. „Na relevantné zhodnotenie je k dispozícii malo informácií. A otázka viery je v tomto bezpredmetná,“ vyjadril sa saskár stručne.
Do vojenskej tematiky bola ladená aj posledná otázka čitateľa Parlamentných listov, ktorý od liberála chcel vedieť, aký je jeho názor na vyjadrenia neúspešného kandidáta na francúzske prezidentské kreslo o vytvorení novej európskej vojenskej aliancie. Aliancia mala vzniknúť na účel obrany proti islamskému extrémizmu. Čitateľ rovnako dodáva, že Fillonove vyjadrenia sú zrejme v kontexte vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že EÚ sa má postarať o svoju bezpečnosť bez pomoci USA.
„Či je to v tejto chvíli reálne, ťažko posúdiť,“ vyjadril sa saskár a dal čitateľovi za pravdu, že ide hlavne o snahu chrániť sa i bez pomoci USA.
