V médiách sa opäť hovorí o firme vášho bratranca Igora Matoviča – regionPRESS, ktorej súčasťou ste boli aj vy. Kedy to bolo a na akej pozícii ste pôsobili?
Firmu sme zakladali v roku 1997. Igor bol štvrták na výške a ja som bol druhák. Spoločne sme otvárali jednotlivé redakcie. Najskôr vzniklo Trnavsko, nasledovalo Pezinsko, Senecko… Bol som na pozícii obchodníka. Do roku 2000 som pracoval pre regionPRESS intenzívne, potom čiastočne a od 2003 som podnikal sám.
V súvislosti s regionPRESSOM sa hovorí o krátení dane či predaji spoločnosti deň pred daňovou kontrolou. Teraz sa objavili protichodné názory okolo toho, či si auto Škoda Fabia, na ktorom mal pán Matovič jazdiť v roku 2004 s tým, že si naň vyúčtoval výdavky vo výške 63-tisíc eur, požičiaval od vás alebo vášho brata Martina. Ako to bolo?
So mnou to nemá nič spoločné. Zmluva bola uzatvorená medzi Igorom a mojím bratom. Nevedel som o nej, a teda som ju ani neriešil.
V roku 2004 mal pán Matovič na spomínanom aute najazdiť 220-tisíc kilometrov. Keď sa v roku 2016 predávalo, malo na tachometri 210-tisíc najazdených kilometrov. Minister vnútra sa vyjadril: „Ak manipuloval odometrom fábie Viskupič pri jej predaji, dopustil sa podvodu on.“ Prečo ste sa voči tomuto vyjadreniu neohradili, keď ste teraz povedali, že ste s autom nemali nič spoločné?
Najpracovnejšou metódou ministra Kaliňáka je lož a tu je to krásne vidieť. On vedel, že sa hovorí o mojom bratovi Martinovi. Navyše on o predaji auta od Martina hovoril ako o koncovom údaji. Lenže auto niekoľkokrát zmenilo majiteľa a v tom slede majiteľov sa nedá povedať, kto s kilometrami mohol manipulovať.
Namiesto toho, aby sme tu mali ministra vnútra, ktorý by uplatňoval pravidlo „padni komu padni“, máme ministra, ktorý robí nadprácu, ak treba vyťahovať ľudí z trestných činov, napríklad „náš človek“ či iní, ktorí priamo obchodujú so stranou Smer. Na druhej strane pán minister svojich politických oponentov veľmi rád namáča do trestných činov, ktoré evidentne nespáchali.
Igorovo účtovníctvo mala v parlamente prvýkrát spomenúť poslankyňa Renáta Zmajkovičová. Ale predbehol ju Kaliňák, ktorý v septembri 2010 Igorovi počas 5. schôdze povedal, že ak niekto nezaplatí clo a okradne štát, tak je pašerák. Ak to teda vedel už v roku 2010, prečo to neriešil skôr?
Zdroj: nrsr.sk/záznam z rozpravy NR SR z 9. septembra 2010
Deň pred daňovou kontrolou v roku 2008 predal firmu regionPRESS pán Matovič svojmu zamestnancovi Pavlovi Vandákovi. Ten tvrdí, že váš bratranec vôbec nemal Škodu Fabiu, ale jazdil na Škode Octavia. Na Škode Fabii sa mala voziť Matovičova sestra Zuzana a jej muž. Ako to bolo?
Vôbec neviem, v tom čase som nepracoval v regionPRESSE. Je však zaujímavé, že pán Vandák zabúda na zásadné veci, ako napríklad, kde je účtovníctvo, ktoré prebral, ale pamätá si, či sa na fábii vozil Igor, jeho sestra alebo mama.
Podľa pána Vandáka ste boli s bratrancom nerozluční a všade ste chodili spolu. Preto ste museli vedieť o aute aj predaji firmy. Vedeli ste?
„Korunný svedok“ (Pavel Vandák, pozn. red.), ktorý to dopracoval až na Tému dňa v TA3, jednoducho klame. Pretože ja som sa o tom, že on kúpil od Igora pohľadávky, lebo toho sa týkal predaj firmy od fyzickej osoby, dozvedel minulý rok vo februári od premiéra Roberta Fica. A z môjho pohľadu by mal za tento oznam premiér sedieť vo väzení, pretože porušil daňové tajomstvo.
Aký má pán Vandák dôvod klamať?
Jeho motiváciu skúmať nechcem a nebudem. Ale keďže som v tom čase vo firme nebol, môžem vyhodnotiť, čo je klamstvo. A to, že Igor bezo mňa nič neurobil, je jedno z najväčších klamstiev. Každý, kto Igora pozná, vie, že to nie je v jeho povahe. Bola to jeho firma, jeho panská vôľa, čo s ňou urobí. Mne to nemal prečo oznamovať ani si pýtať povolenie.
Pre mňa je skôr zaujímavé, prečo sú svedecké výpovede pána Vandáka zverejňované. Prečo v čase, keď to vyhovuje koaličným politikom, on podáva svedectvá vybraným novinárom. Z môjho pohľadu potom tieto médiá účelovo zavádzajú, hrajú sa s verejnou mienkou a šíria lži. Vy ste prvé médium, ktoré mi dáva priestor zareagovať. Zvažujem, že podám podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu, prečo som nedostal priestor reagovať v relácii, kde tieto obvinenia zazneli, alebo na tlačovej besede.
Z koalície tiež zaznelo, že pán Vandák bol Matovičov biely kôň. Súhlasíte s týmto tvrdením?
V zmysle, ako to robia bašternákovci alebo ľudia blízki vládnej koalícii, ktorých kryjú, je biely kôň človek, ktorý je vždy utajený, neznámy. Ja mám však pocit, že pán Vandák je až príliš známy a funguje presne vtedy, keď ho potrebuje pán Kaliňák. Už len z tohto dôvodu o ňom ako o bielom koňovi nemožno hovoriť. Pre mňa je absolútne nedôveryhodný.
Pán Vandák rovnako tvrdí, že sa mu váš bratranec zveril s tým, že robíte podvody a nie ste férový. Preto mali raz večer spolu prísť na „prepadovku“ do Senca, kde ste pôsobili, a kontrolovali vám bločky v koši. Koľko je na tom pravdy?
Nič také sa nikdy nestalo. Navyše ak to malo byť v Senci, muselo to byť v roku 1997, a podľa mňa vtedy pán Vandák ani vo firme nebol, pretože sme len začínali a bolo nás pár. Poznal som ho iba ako Igorovho suseda.
Vo štvrtok ste sa pokúšali odvolať predsedu parlamentu Andreja Danka pre otváranie listov. Nepodarilo sa. Čo bude ďalej?
Zmarenou schôdzou sa to neskončilo. Máme návrhy, ktoré chceme prekonzultovať s partnermi. Uvidíme, ako sa vyjadria.
V rámci hnutia OĽaNO ste mali jeden otvorený list aj vy. Aký bol a čím ohrozoval bezpečnosť?
Ten, kto rozhodol, že toto je bezpečnostné riziko, si chcel ten list otvoriť a pozrieť sa, čo v ňom je… Pretože žiadne bezpečnostné riziko vo vnútri ani zvonku neobsahoval. Obálka bola tenká, mala spätnú adresu a obsahovala jednu A4 od človeka z Trenčianskeho kraja, ktorý chcel nadviazať spoluprácu s naším hnutím.
Zdroj: Facebook/Jozef Jofo Viskupič
Ste s predsedom parlamentu vo vojne? Prednedávnom totiž v pléne povedal citlivú informáciu, že spolu s bratrancom máte modré knižky, preto ste neboli na vojne. Pátrali ste, odkiaľ má Danko túto informáciu?
Pán Danko má z Igora Matoviča obsesiu a čiastočne sa tieto jeho osobné útoky týkajú aj mňa. Tým, že zverejnil, akého mám lekára, je jasné, že okrem porušenia listového tajomstva nemá predseda parlamentu problém prekročiť ani ďalší rubikon, a to hrabanie sa v lekárskych záznamoch.
Bol by som rád, keby som takýto typ ľudí nemusel v živote stretávať, ale, žiaľ, stal sa predsedom parlamentu, a tak musím. Vždy som sa ku kapitánovi Dankovi správal slušne. Nemám ambíciu čítať jeho lekárske záznamy ani listy. Beriem ho ako politického oponenta, čo on jednoznačne nedokáže.
Vládne osempercentnej straničke, ktorá tejto republike viac uškodila, ako pomohla. Pre mňa je tento človek taký nezaujímavý, že keby nerobil hnusné osobné útoky, tak si ho ani nevšimnem. Najväčší problém pána Danka je fascinácia jeho vlastnou osobou. O SNS hovorí ako o svojej strane, o národnej rade ako o jeho národnej rade, napríklad: „Nebudeš MI TU chodiť v tričku,“ a podobne… Tento človek je komickou postavičkou slovenskej politiky a môže si za to sám. Neexistuje žiaden opozičný politik, ktorý by akýmkoľvek spôsobom mohol dobehnúť Danka v jeho vlastnej sebadeštrukcii. Nikto nevie tak ublížiť Dankovi ako Danko Dankovi.
Za rok sa dokázal zhovadiť tak, že z hesla hrdo, odborne a slušne sa stalo podlo, amatérsky a smiešne.
Na sklonku minulého roka bolo jednou z top tém dianie na letisku v Piešťanoch. Vystupovali ste ako jedna z hlavných postáv, ktorá tému rieši. Teraz však ostalo ticho, čo je nové?
Piešťanskému letisku sme sa viacerí začali venovať na základe podnetu od občanov. Spustil sa poslanecký prieskum, ktorý stále trvá. Naším prioritným cieľom bol vznik koncepcie, čo so slovenskými letiskami, alebo teda medzinárodnými letiskami, ktoré v krajine fungujú. Letisko Piešťany je špecifické v tom, že v ňom má majoritný podiel župa, a práve na základe správy župana, ktorý je zároveň aj šéfom predstavenstva letiska, sa letisko dostalo do likvidácie. Do tohto procesu som vstúpil, pretože som mal pocit, že niekto chce za päť korún ovládnuť alebo skúpiť obrovský majetok, ktorým letisko disponuje.
Trvám na tom, aby štát zabezpečil financovanie vo výške, za akú je zodpovedný, a aby samosprávny kraj zabezpečil rozvoj. Ten sek, ktorý vám pripadá, že ostalo ticho, nastal potom, ako sa objavil „zázračný investor“, o ktorom však župa veľmi nehovorí. Keďže poslanecký prieskum stále trvá, v najbližšom období budeme iniciovať otázky, či nejaký investor do letiska vstúpil, akým spôsobom sa to stalo a čo to bude znamenať pre všetky dotknuté strany.
Pozitívne je, že mesto Piešťany na konci decembra letisku sľúbilo, že mu odpustí dane za pozemky, čo aj dodržalo. Ľudia, ktorí dostali letisko na psí tridsiatok, si za túto svoju činnosť pýtali odmeny a dvaja nominanti štátu si ich pýtali takým spôsobom, že na letisko uvalili exekúciu. Čo je nová informácia, už nielen nominanti štátu, ale aj nominanti župy privádzajú letisko do zlých okolností. Hovorím to preto, lebo teraz chce exekučne riešiť pohľadávku za nevyplatenie odmien za svoju činnosť v predstavenstve aj bývalý zamestnanec župy a myslím, že teraz tento človek pracuje na župe v Nitre a mal by byť dokonca šéfom úradu.
(Podľa informácií zverejnených na webovej stránke Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja je jeho riaditeľom Dušan Guťan. Rovnaké meno figuruje napríklad na zápisnici z 1. ustanovujúceho zasadnutia Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja IV. volebného obdobia, ktoré sa uskutočnilo 6. decembra 2013, pozn. red.)
Zdroj: Zápisnica z 1. ustanovujúceho zasadnutia Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja IV. volebného obdobia, ktoré sa uskutočnilo 6. decembra 2013.
Mojou hlavnou prioritou je, aby župa a štát o letisko neprišli, aby sa tam lietalo. A tiež, aby odstúpilo neschopné vedenie piešťanského letiska, ktoré zároveň vedie aj župu. Myslím si, že pán Tibor Mikuš ako župan by nemal byť aj šéfom predstavenstva letiska, keďže za čas, ktorý túto funkciu zastával, priviedol letisko k likvidácii. Nemám žiadnu dôveru v jeho manažérske schopnosti.
Keď už sme pri župe, nedá mi nespomenúť, že sa o vás hovorí ako o potenciálnom kandidátovi na trnavského župana. V akom štádiu je vaša kandidatúra?
Je pravda, že OĽaNO spolu s SaS na základe dohody o spolupráci v regiónoch uvažujú o kandidátovi, ktorý by bol vhodný. Som jedno z mien, ktoré sa skloňuje. Keďže majú pristúpiť ešte ďalší partneri, či to bude definitívne, sa rozhodne v najbližších dňoch alebo týždňoch. Nateraz som v pozícii kandidát na kandidáta.
Jedna vec je podpora, druhá, či sa na túto pozíciu cítite. Poznáte najpálčivejšie problémy, ktoré župa a obyvatelia v nej majú?
Župným problémom rozumiem. Bývam v regióne celý život a viem, ako potenciál Trnavskej župy využiť. Či už hovoríme o školskej infraštruktúre, zriaďovateľskej spôsobnosti kultúry, cestnej infraštruktúre, sociálnom rozmere alebo cestovnom ruchu, mám svoju jasnú predstavu, ako to robiť inak a lepšie. Hlavne tak, aby dávala župa obyvateľom Trnavského kraja zmysel. Ak bude vôľa v klube OĽaNO a potom aj pri ďalších partneroch, aby sme sa dohodli na spoločnom postupe, tak si viem predstaviť, že sa zmení môj status z kandidáta na kandidáta už na kandidáta. Je však ešte veľa otázok otvorených, a hlavne, chcel by som byť kandidátom, ktorý ľudí spája a nie rozdeľuje.
V pondelok líder hnutia OĽaNO oznámil, že odchádza z parlamentu. Dôvodov uviedol viacero, jedným z nich však bolo, že sa mu vyhrážali. Ako hodnotíte rozhodnutie Igora Matoviča a čo to bude znamenať pre hnutie?
Nechutný hon na Igora Matoviča, ktorý vedú mocní a silní predstavitelia štátu, dosiahol svoj vrchol. Igor vedie nerovný, ťažký a nebezpečný zápas proti dobre organizovanej skupine ľudí, ktorí sa tvária, že riadia štát, a pritom ho sofistikovane rozkrádajú a ovládajú. Už niekoľkokrát odhalil ich špinavosti a nebál sa na nich ukázať prstom. Oni neváhali a urobili mu zo života peklo, porušili všetky ústavné garancie, ktoré by mali chrániť súkromie a základné ľudské práva. Po zlomení daňového tajomstva (Fico), verejnom otvorení zdravotných záznamov, prišlo na porušenie listového tajomstva, ktoré spáchal kapitán Danko. A, samozrejme, aby sa „skutok opäť nestal“, dohliadne minister Kaliňák a za porušenie Igorových práv nebude nikto potrestaný.
Navyše keď prišlo k osobnej inzultácii a vyhrážkam v blízkosti bytovky, kde býva, zareagoval ako zodpovedný otec rodiny, človek, ktorý musí vo svojom boji chrániť svojich najbližších. Jeho rozhodnutie vnímam aj ako protest a upozornenie pre verejnosť, že pohár trpezlivosti pretiekol. Týmto sa zaradil medzi ľudí, ktorí symbolizujú boj proti štátnej mašinérii, ktorá neváha zneužiť svoju moc proti obyčajným ľuďom.
