Sledovali ste prezidentské voľby vo Francúzsku?
Áno. Tento rok to sú veľmi zvláštne voľby, navyše sa konajú vo veľmi kritickom období. Čo sa týka prezidentských kandidátov, pre druhé kolo je rozhodnutie jasné! Je dôležité, aby Marine Le Penová neuspela, nemôžeme predsa pripustiť, aby sa stala prezidentkou Francúzska!
Bola by Le Penová hrozbou pre Francúzsko?
Áno, iste. Jej program je demagogický. Sľubuje zlepšenie sociálnych problémov, ale neprináša riešenie. Jej odhodlanie odísť z EÚ a eurozóny je absurdné, je xenofóbna a rasistická. Fúka do ohňa a rozdúchava tak nenávisť. Celý program Marine Le Penovej je podľa mňa katastrofálny a znamenal by smrť Francúzska. Takže musíme – či chceme, alebo nie – voliť Emmanuela Macrona. A hlavne, musíme ísť v druhom kole voliť.
Máte francúzske občianstvo. Takže moja otázka znie: Pôjdete voliť v druhom kole?
Ja som volila v prvom kole a, samozrejme, v druhom pôjdem na sto percent tiež. Podľa mňa ide o zásadnú povinnosť. Všetci Francúzi by si mali teraz uvedomiť, že ide o veľa. Vždy hovorím, že Francúzi ukážu svoju nespokojnosť tým, že dajú svoje hlasy rôznym kandidátom. Ale chcem veriť, že si v druhom kole uvedomia, že Marine Le Penová je úplným opakom toho, čo potrebujeme.
Marine Le Penová chce výrazne obmedziť imigráciu a upraviť získavanie francúzskeho občianstva. Vyriešiť túto otázku by predsa bolo dôležité, nemyslíte?
Musíte však urobiť rozdiel medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Je potrebné mať niekedy porozumenie pre ľudí, ktorí chcú žiť bez strachu a hladu. Mnoho ľudí uteká pred vojnou a tomu v Českej republike vzhľadom na vlastnú históriu rozumiete. Bolo by ale, samozrejme, dobré, aby existovala v Európskej únii lepšia kontrola. Mali by sme mať prehľad, kto k nám prichádza a kam mieri. Sú medzi nimi aj tí, ktorí sa zasa chcú po vojne vrátiť domov. Postoje k imigrácii Marine Le Penovej sú katastrofálne, až ma desí. Veď v prípade teroristov nejde iba o imigrantov, v mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí sa vo Francúzsku už narodili, majú francúzske občianstvo a až potom sa zradikalizovali. Prečo to tak je? Na to by sme sa mali pýtať na začiatku. A aktuálne všetko riešiť. Veľkou chybou je, keď sa imigranti a prisťahovalci hádžu do jedného vreca! Nad tým všetkým sa musíme zamyslieť.
V jednom z rozhovorov ste povedali, že Francúzsko je na vojnu radikálnych moslimov pripravené a že teroristické útoky už Francúzi nechcú nechať len tak. „Dvíha sa vlna odporu proti všetkému moslimskému, čo nie je dobré,“ uviedli ste.
Mám rešpekt k ľudským právam, národnosti a viere. Ale ide o to, že keď niekto prichádza do akejkoľvek krajiny ako hosť alebo nový obyvateľ, musí rešpektovať jej kultúru, tradície, zvyky a zákony. Je nebezpečné a neprípustné, aby ženy vo Francúzsku chodili v burkách a ľudia im nevideli do tváre. Keď ja prídem do cudzej krajiny, kde ženy nosia šatku alebo čádor, budem ho nosiť tiež a oblúkom sa vyhnem minisukniam. Na druhej strane je mi jedno, či sa moslimská žena kúpe celá oblečená. Ale je neprípustné, ak muži-moslimovia pľujú na ženy v bikinách. Nemôžu od nás chcieť, aby sme menili našu históriu, tradície a zvyky. To oni musia prijímať, že sú vo Francúzsku. Musíme vzájomne žiť v tolerancii a rešpekte.
Problém je ale v tom, že Európska únia podľa mnohých Európanov situáciu s imigrantmi nerieši. Preto sa čoraz častejšie hovorí, že by sa EÚ mala zmeniť.
Európska únia by sa mala vo svojej byrokratickej štruktúre veľmi zmeniť, nielen v situácii s imigrantmi, ale aj v necitlivých stanoviskách a nariadeniach k jednotlivým európskym národom. Každý z nás môže pomôcť krajine, kde žije. Ja osobne si nekúpim napríklad mäso z Argentíny alebo zemiaky z druhého konca Európy. Snažím sa – ako je to možné – kupovať produkty z Čiech. A vo Francúzsku si zase kúpim tie francúzske. A ak tu žijem, budem podporovať českú kultúru, umelcov, výtvarníkov alebo módnych návrhárov.
Chcela by som ale ukončiť tento rozhovor pre Parlamentné Listy niečím podstatným: Nemali by sme v jedinom okamihu zabúdať na rešpekt a úctu k životu a vnímanie problémov a zážitkov ľudí okolo nás. Mali by sme si uvedomovať, že sa musíme brániť epidémii strachu.
