Dvadsiateho deviateho marca 2017 britská premiérka Theresa Mayová aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa prakticky začal proces brexitu, teda odchodu jej krajiny z EÚ. Súčasne vypísala na 8. júna pomerne prekvapujúco predčasné voľby. Môže sa tým celý brexit skomplikovať, prípadne ešte aj zvrátiť?
Teoreticky by brexit bolo možné zvrátiť v prípade, ak by premiérka Mayová prehrala predčasné voľby. V tom prípade by proeurópske opozičné strany mohli v britskom parlamente hlasovať za zrušenie brexitu.
Prichádza takáto alternatíva vôbec do úvahy?
Táto situácia je podľa posledných prieskumov verejnej mienky vysoko nereálna, keďže i najväčšia opozičná Labouristická strana potvrdila, že rešpektuje výsledky referenda. Vládnucich Toryovcov a Theresu Mayovú momentálne podporuje 50 % obyvateľstva, čo je viac ako podpora jej hlavných opozičných strán dokopy – labouristov podporuje len 25 % obyvateľstva, Liberálnych demokratov 11 % a euroskeptickú Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva len 7 % voličov.
Aké šance má teda Theresa Mayová v predčasných voľbách?
Politickí komentátori sa zhodujú na tom, že Theresa Mayová predčasné voľby jednoznačne vyhrá a ešte viac potvrdí svoju silnú pozíciu. A to je vlastne hlavný dôvod, prečo sa rozhodla vypísať predčasné voľby. Silné a presvedčivé víťazstvo vo voľbách len upevní jej pozíciu na rokovaniach s Európskou úniou a umožní jej presadiť verziu takzvaného tvrdého brexitu.
Keď sa teda vrátime spätne k referendu o brexite, môže ešte niekto právne napadnúť jeho legitimitu? Konkrétne napríklad zavádzajúce údaje o stave krajiny, ktoré prezentoval v kampani Nigel Farage, čím v podstate oklamal množstvo dovtedy nerozhodnutých Britov a referendum znamená odchod krajiny z EÚ do 2 rokov?
Britský parlament – najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na základe referenda odsúhlasil článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa začal proces brexitu. Musel by to byť teda opäť parlament, ktorý by mohol túto situáciu zmeniť. Nič nie je nemožné, no v momentálnej situácii sa to zdá byť vysoko nereálne.
Čo v praxi môžu ešte priniesť predčasné voľby? Experti tvrdia, že nevyhovujú v podstate nikomu okrem Mayovej konzervatívcom. Čo sa v Británii zmení?
Ak sa potvrdia očakávané výsledky a Theresa Mayová získa väčšinu hlasov, v krajine bude vládnuť silná konzervatívna toryovská strana, proti ktorej bude stáť len slabá opozícia. Labouristická strana je jednou z najväčších politických strán v Európe, no jej popularita sa tu v Británii vytráca už niekoľko rokov. V Škótsku vládne silná Škótska národná strana a očakáva sa, že vo Walese po prvý raz v histórii vyhrajú Toryovci. Tí sú rovnako populárni i v Londýne a vo veľkých ekonomicky prosperujúcich mestách Anglicka. Časť strednej vrstvy bude hlasovať za labouristov a ekonomicky slabšie oblasti za labouristov či dajú hlas Nezávislej strane. Ak však Toryovci naozaj vyhrajú s výraznou väčšinou, v Británii bude vládnuť strana, ktorá podporuje voľný trh, voľné podnikanie, daňový konzervativizmus, silnú národnú obranu, menu, dereguláciu a kontrolu odborových zväzov.
Škótski nacionalisti zo SNP (Scotish National Party) na čele so škótskou premiérkou a šéfkou SNP Nicolou Sturgeonovou však chceli ďalšie referendum o škótskej nezávislosti ešte pred vystúpením Británie z EÚ, teda do marca 2019. Neskrížia im predčasné voľby ich plány, ak v nich Škóti prepadnú?
SNP je momentálne najsilnejšou stranou Škótska, v posledných voľbách pred dvomi rokmi vyhrali 56 miest z celkového počtu 59 – ďalšie tri miesta sú obsadené jedným konzervatívnym, jedným labouristickým poslancom a jedným liberálnym demokratom. SNP síce prehrala referendum o nezávislosti Škótska od Veľkej Británie, no v referende o brexite Škótsko hlasovalo za zotrvanie v Európskej únii. SNP tak predvolebnú kampaň využije na kampaň za druhé referendum o škótskej nezávislosti, čo im s veľkou pravdepodobnosťou len viac upevní už i tak silnú pozíciu.
Martina Carr. Zdroj: Archív MC
Brexit má obmedziť prílev ekonomických migrantov, no do Británie odišli žiť a pracovať desaťtisíce ľudí najmä z krajín nášho regiónu, teda zo Slovenska, Poľska, Česka či z Pobaltia. Nie je teda brexit namierený najmä práve proti nim? Len Slovákov je tam približne 100-tisíc. Čo bude teraz s nimi?
Zatiaľ nie je isté, či nové pravidlá budú platiť len pre nových alebo aj starých prisťahovalcov. Strana labouristov už jednoznačne vyhlásila, že v prípade jej víťazstva vo voľbách budú garantovať práva všetkým občanom EÚ. Theresa Mayová a jej Toryovci sú však proti voľnému pohybu osôb, a tak všetko bude závisieť od výsledkov volieb a následných rokovaní. Médiá však naplno o všetkom špekulujú, hovorí sa o obmedzení voľného pohybu osôb, tí, ktorí sú na Britských ostrovoch menej ako 6 mesiacov, môžu byť požiadaní o návrat do svojej krajiny. A nie je isté, čo bude s tými, ktorí sú v Británii už dlhšie.
To neznie práve optimisticky. Môže tento najhorší možný scenár nastať?
Možné je všetko, ale tunajší zamestnávatelia majú Východoeurópanov vrátane Slovákov radi, pretože robia veľmi poctivo. Mnohí sú zamestnaní na dobrých ekonomicky solídne platených miestach v bankách, rôznych firmách, cestovných kanceláriách, univerzitách a podobne. Veľmi tu majú radi napríklad našich lekárov. No prevažná väčšina ľudí z východnej Európy pracuje na nízko platených miestach, často len za minimálnu mzdu – napríklad na stavbách, v poľnohospodárstve či na nižších pracovných miestach v turistickom ruchu. Hlavne poľnohospodárstvo a cestovný ruch sa obmedzovaniu prisťahovalcov z východnej Európy veľmi bránia, pretože jednoducho nemajú dostatok domácich britských pracovníkov, ktorých by mohli zamestnať. Tí, samozrejme, budú požadovať dohody, ktoré im umožnia svojich zamestnancov si ponechať. Špekuluje sa o možnosti zavedenia pracovných víz či poplatkov, ktoré budú musieť majitelia firiem štátu zaplatiť, ak budú chcieť zamestnávať ľudí, ktorí nie sú britskými občanmi.
Ako sa to dotkne napríklad študentov?
Dotkne. Bude treba totiž vyriešiť i študentov na vysokých školách. Momentálne tu študuje približne 125-tisíc študentov z EÚ. Poplatky pre britských študentov, ako i pre tých z európskeho spoločenstva na vysokých školách sú priemerne 9 000 libier ročne. Aj jedni, aj druhí však môžu britskú vládu požiadať o takzvanú študentskú pôžičku, ktorú po nástupe do zamestnania budú musieť splácať. Študenti z krajín mimo európskeho spoločenstva platia až 30 000 libier ročne a na pôžičku od britskej vlády nemajú nárok.
Čoho sa možné obmedzenia ešte dotknú?
Predmetom rokovaní budú, samozrejme, aj iné sociálne výhody, ako sú napríklad prídavky na deti – zatiaľ sa presne nevie, či slovenská rodina žijúca v Británii bude dostávať prídavky vyrátané doma v Slovenskej republike, čo predstavuje sumu 23,52 eura, alebo v Británii, čo je približne až 85 eur mesačne.
Na druhej strane, okolo 2 milióny Britov pracujú v členských krajinách EÚ. Po brexite sa na nich budú vzťahovať všetky sprísnené a štandardné kritériá ako na iných občanov mimo EÚ. Uvedomuje si to Británia, že poškodí aj vlastných?
Samozrejme, a práve to bude jedným z najdôležitejších bodov budúcich rokovaní a práve tu britská premiérka dúfa, že využije novonadobudnutú silnú pozíciu. Napríklad veľa britských dôchodcov žije v teplom Španielsku – ak sa budú musieť vrátiť, Británia im bude musieť zabezpečiť sociálnu starostlivosť, ktorú im momentálne poskytujú Španieli. A to je len jeden zo stoviek príkladov negatívneho dosahu brexitu na britských občanov žijúcich v štátoch EÚ.
Kto sa teda predovšetkým musí obávať brexitu? Majú mať obavy napríklad Slováci, ktorí sú v Británii kratšie ako 5 rokov? A naopak, stúpol počet tých, ktorí sa po referende o brexite uchádzali o britské občianstvo?
Keďže premiérka Mayová zatiaľ neponúkla občanom EÚ žiadne garancie, mnohí z nich v médiách otvorene hovoria o neistote z toho, čo ich čaká. Niektorí dokonca už i začali predávať svoje domy a firmy a plánujú návrat do svojich pôvodných krajín. Ľudia sa začínajú namiesto angličtiny učiť nemčinu. Tí, ktorí sú šikovní a zruční, sa rovnako ako v Británii zamestnajú aj v iných štátoch Európy a mnohí sa rozhodnú vrátiť domov. Je však pravda aj to, že mnohí, ktorí spĺňajú potrebné kritériá, si ihneď po referende začali podávať žiadosti o britské občianstvo. Bývalý minister pre migráciu Phil Woolas predpokladá, že približne pol milióna občanov z východnej Európy bude žiadať o občianstvo ešte predtým, ako Británia oficiálne opustí EÚ. To však v prevažnej miere platí len pre rodinných príslušníkov britských občanov.
Samotná Británia slovami svojej premiérky obavy z brexitu nemá, pretože ide o piatu najsilnejšiu ekonomiku sveta. Je to naozaj tak, že Briti z brexitu nemusia mať ekonomické obavy?
Až 48,1 % voličov bolo počas minuloročného referenda proti brexitu, a to najmä z ekonomických príčin. Od referenda sa ceny základných potravín tu v Británii zvýšili, libra poklesla a dovolenky v Európe zdraželi. Mnohé ekonomické štúdie uvádzajú, že nasledujúcich 10 – 15 rokov tu v Británii môže brexit predstavovať stratu 1 500 – 3 000 libier na osobu. Napriek tomu sú však Theresa Mayová a jej Toryovci takí populárni, ako to nebolo od čias Margaret Thatcherovej. Posledné dva roky však priniesli niekoľko volebných prekvapení, tak si radšej počkajme.
