Je podľa vás správne, ak sa u nás chystá zvýšenie veku odchodu do dôchodku až na 65 rokov, no napríklad mladí ľudia nemajú prácu, a aj tak im platia úrady práce ako nezamestnaným?
S tým by som celkom nesúhlasil, že nie je dostatok práce. Práve naopak, práce je viac, ako je uchádzačov. Chýbajú nám pracovné sily, pretože je aj stále viac predčasných dôchodcov. Počet dôchodcov nám navyše významne rastie, a tým sa zvyšuje aj nápor na dôchodky, čiže by sme sa veľmi rýchlo mohli ocitnúť za nejakou čiarou udržateľnosti.
Na druhej strane, so súvisiacim návrhom zvýšenia veku odchodu do dôchodku sa čoraz viac natíska otázka, prečo si už ľudia po 40 nevedia nájsť prácu, a to aj napriek primeranému vzdelaniu. Nehovoriac o vekovej kategórii nad 50 a tesne okolo 60. Súhlasíte?
S tým nesúhlasím, keď sa pozriete na vývoj nezamestnanosti podľa ukazovateľov, tak zistíte napríklad, že to, čo hovoríte, bola pravda možno tak pred tromi rokmi. Teraz je to práve naopak, nezamestnanosť ľudí nad 50 rokov klesá veľmi rýchlym tempom. Samozrejme, že ľudia, ktorí dlhšie nepracujú, strácajú pracovné návyky, ale to už nie je vec nejakého zákona.
Musím vám trochu oponovať, lebo nie je tajomstvom, že väčšina firiem u nás vrátane nadnárodných spoločností pôsobiacich na našom pracovnom trhu preferuje mladých a mladších uchádzačov o prácu. Ľudia po 50 sú prakticky bez šance už po zaslaní životopisu. Nejde podľa vás o priamu diskrimináciu z pohľadu veku, teda ageizmus?
Každý zamestnávateľ si to rieši individuálne, no treba brať do úvahy aj demografickú tranzíciu, keď namiesto populačných ročníkov narodených v rokoch 1952 – 57 prichádzajú dnes ročníky narodené v rokoch 1990 až 2000, ktoré ich postupne nahradzujú. Po roku 1990 na trhu práce vznikala napríklad ročne diera okolo 40-tisíc ľudí.
Napriek tomu nie je tajomstvom, že mnohé firmy stále preferujú otvorene a neskryto pri zamestnávaní mladých. Je to v poriadku?
To je pochopiteľné a normálne, že zamestnávateľ uprednostní mladšieho uchádzača, ale vždy si treba zvážiť, čo za to ponúkne.
Ale nie sú potom ľudia po 50 u nás naozaj bez šance?
Nemyslím si to, čísla jasne hovoria, ako klesla nezamestnanosť aj v kategórii nad 50 rokov. Vaša skúsenosť je možno iná, no zamestnávatelia sú dnes ochotní aj týchto ľudí zamestnávať.
Znamená to, že zamestnávatelia u nás nediskriminujú ľudí z pohľadu veku?
Určite sa to môže stať v individuálnych prípadoch. Čo si myslíte, prečo sú zamestnávatelia ochotní dovážať k nám ľudí z Rumunska či Srbska? A dávať veľké peniaze na ich zapracovanie, aby potom po troch mesiacoch odišli pracovať za oveľa lepších podmienok – aj za trojnásobnú mzdu – ďalej do Nemecka? Zamestnávatelia to robia preto, lebo jednoducho nemajú ľudí.
Vladimír Baláž. Zdroj: archív V.B.
Akým spôsobom sa vypočítava tá priemerná hranica či vek dožitia, podľa ktorého sa určuje vek odchodu do dôchodku? Prečo sa napríklad jedno dieťa v našej krajine počíta ako žiadne dieťa v prípade posudzovania odchodu žien do dôchodku? Nejde tu tiež o rodovú nerovnosť a diskrimináciu?
Pokiaľ viem, tento princíp platil pre ženy s viacerými deťmi a týkal sa starších ročníkov, pre tie mladšie ročníky už tento princíp neplatí. Ale na to nemusíte byť veľký matematik, aby ste si uvedomili, že ak má priemerná žena v plodnom veku 1,4 dieťaťa, tak je jasné, že tento národ jednoducho vymiera. Pretože na regeneráciu národa potrebujete 2,1 potomka.
Je jasné, že štát nastavuje podmienky tak, aby aj ženy išli do dôchodku čo najneskôr, ale nie je to nespravodlivé? Pretože takmer každá žena vám povie, či má jedno, alebo dve deti, že je to jedno, pokiaľ ide o čas, peniaze a starostlivosť v porovnaní so ženami, ktoré deti nevychovávajú a starajú sa len samy o seba, svoju kariéru a pohodlie. Nie je to takisto diskriminácia?
Nie je to možné z jednoduchého dôvodu: aby sa nám nezrútil jednoducho dôchodkový systém. Koľko peňazí do systému vložíte, len toľko môžete rozdeliť. To je všetko.
Koľko hodín odpracuje Slovák oproti takým Francúzom alebo Rakúšanom, kým odíde do dôchodku? Mám na mysli dĺžku pracovného týždňa, resp. pracovný čas za týždeň, rok, 10 rokov, 40 rokov… Podľa tohto kritéria by sme mali ísť do dôchodku omnoho skôr… Čo si o tom myslíte, nemá sa to zmeniť?
My môžeme ísť do dôchodku vtedy, ak bude v systéme dostatok peňazí. Krajiny, ktoré ste spomenuli, majú oveľa vyššie platy a tie majú vyššie preto, lebo majú oveľa vyššiu produktivitu práce. Môžete rozdeliť iba to, čo vyberiete na daniach a odvodoch. To je všetko. Vezmite si napríklad Mexiko, kde je vek odchodu do dôchodku 62 rokov a priemerný vek je 75 rokov, čiže ľudia tam musia robiť pomaly dovtedy, kým nezomrú, lebo jednoducho nemajú prostriedky na tie dôchodky.
Postupne sa bude priemyselná výroba u nás (najmä v prípade automobilov) robotizovať. Mnohí úspešní podnikatelia však navrhujú, aby firmy, ktoré prepustia ľudí, platili odvody a dane za roboty tak, ako keby to boli ľudia. Je to správne a môže to ohroziť sociálny systém?
Neviem o tom, že by niečo také navrhovali nejakí úspešní slovenskí podnikatelia. Navrhovali to niektorí európski poslanci, no Európsky parlament tento návrh zamietol. Ale viete mi povedať, ako zdaníte napríklad softvér? To je normálne daň zo zisku, čiže daň z výnosov, čiže aj z robotov aj zo softvéru, čiže iná možnosť tam nebude. Buď budete zdaňovať prácu, alebo kapitál.
Niektorí ekonómovia a najbohatší podnikatelia zastávajú názor, že by ekonomike aj ľuďom prospel kratší pracovný týždeň, povedzme tri dni v týždni pracovať 10 – 11 hodín a štyri dni mať voľno. Čo vy na to?
A platiť ich ako za desať, nie? (smiech)
Čiže tadiaľ asi cesta nevedie, no iní ekonómovia zasa namietajú, že by to ekonomiku poškodilo a ľudí ožobráčilo, teda miera chudoby by vzrástla. Ako sa na to pozeráte vy?
Našu ekonomiku by to určite poškodilo. To si môžu dovoliť naozaj iba takí, ktorí majú z čoho. Ak budeme my mať z čoho, tak si to môžeme raz dovoliť, ale v súčasnosti to nie je reálne.
Vzdelanie je v každej krajine základ a obraz vyspelosti. Vzdelaní ľudia žijú dlhšie a v živote sú úspešnejší, o tom hovoria mnohé štúdie. Môže vôbec niekto v spoločnosti niekomu nariadiť, v akej sfére sa má vzdelávať, ako u nás napríklad vláda hovorí, že treba vychovávať ľudí pre automobilový priemysel?
Nemôže a nikto to ani nenariaďuje, len sa dávajú výzvy pre zamestnávateľov. Ale vláda, pokiaľ viem, nehovorí, aby niekto išiel študovať za nastavovača sústruhu. Sú predsa aj iné povolania ako sociálna práca, archeológia, psychológia, čiže nemám dojem, že sa teraz všetci vrhli na štúdium prírodných vied či na techniku.
Závod Volkswagen Slovakia, a. s., v Martine. Zdroj: TASR
Dobre, ale dokáže niekto teraz zadefinovať, aké povolania budú perspektívne o 10, 20 či 30 rokov?
Samozrejme, že nie. Ale vláda dáva iba nejaké iniciatívy, lebo ako vláda ani nič iné robiť nemôže. Nemôže niekoho nútiť, aby študoval to alebo ono. A ľudia si zvolia také študijné disciplíny, ktoré sa im zdajú ľahšie a možno aj zaujímavejšie.
Ani vy ako prognostik nedokážete definovať, čo tu budeme potrebovať?
Nie. Samozrejme, že to neviem.
Nie je potom lepšie, aby sa ľudia mohli vzdelávať v tom, na čo majú talent, a popritom aj v praktických oblastiach, ktoré môžu využiť v prípade núdze? Nie je to aj o tom, že systém slovenského vzdelávania nezodpovedá modernej multifunkčnej rýchlej dobe a učí deti podľa starých zaužívaných modelov?
Určite áno. Ak je u nás niekto dobrý, tak môže súčasne študovať aj niekoľko odborov rôznych zameraní, čo je dobrý nápad. Keď sa však pozriete napríklad na študijný systém v USA, tak tam mnoho univerzít má takú zásadu, že študujete jeden odbor, čiže to štúdium sa zameriava úzko na jeden odbor a je jedno, či prírodovedný alebo technický, ale študent je pomerne jednostranne zameraný.
Už ste spomínali, že máme u nás pomerne málo kvalifikovanej pracovnej sily pre viaceré veľké priemyselné investície a ak sa nepodarí zaplniť pracovné miesta ľuďmi od nás, tak zamestnávatelia siahnu po zahraničných pracovníkoch z krajín ako Srbsko, Rumunsko či Ukrajina. Myslíte si, že je to správne?
Keď sa pozriete, koho sem dovážajú, to sú zväčša operátori strojov a zariadení, čiže to sú ľudia zväčša do profesií a na pozície s nižším vzdelaním a kvalifikáciou. Keby mali robiť napríklad v Rumunsku, tak prečo by mali robiť tam za nejakú nízku mzdu?
Pretože títo ľudia budú ochotní pracovať aj u nás za oveľa nižšie mzdy ako Slováci. Nezdeformuje to teda náš pracovný trh, keď znižujúcu sa platovú latku potom zamestnávatelia automaticky prenesú aj na Slovákov?
Presne toto hovoria aj o slovenských robotníkoch v Anglicku. Ale pravda je taká, že cudzinec zoberie takú prácu, ktorú nechce domáci. Je jasné, že zamestnávateľ radšej zamestná domáceho pracovníka, pretože vám lepšie rozumie. Ak vám dá nejakú inštrukciu v rodnom jazyku, pochopíte, čo chce, a aj naopak. Navyše cudzincov treba zacvičovať, nielen profesijne, ale aj pokiaľ ide o kultúrne zvyklosti. A či to môže zdeformovať u nás náš pracovný trh? Nemyslím si to, lebo u nás pracuje asi 37-tisíc cudzincov, čo predstavuje asi 1,2 percenta z celkovej zamestnanosti. Čiže už toto číslo samo osebe by nemohlo deformovať pracovný trh.
A v čom je teda problém?
Napríklad v tom, že prečo nechce napríklad človek z Rimavskej Soboty dochádzať za prácou do Peugeotu do Trnavy alebo do Volkswagenu do Bratislavy? A prečo sa, naopak, sem chcú sťahovať ľudia za prácou z Brašova či zo Srbska? Inými slovami, Slováci nie sú ochotní migrovať za prácou.
Je podľa vás správne, ak na Slovensku máme pomerne veľa ľudí, ktorí sú kvalifikovaní, vzdelaní, ochotní pracovať, rekvalifikovať sa i vzdelávať sa, no majú napríklad 50 rokov a viac a napriek tomu, že také automobilky nemajú dostatok ľudí, tak týmto ľuďom neumožnia v nich pracovať? Prečo je to tak?
Poznám takých ľudí, o akých hovoríte, mám takých známych napríklad v Martine. Boli na viacerých pracovných pohovoroch, no vždy si našli „argument“, prečo práve také miesto nemôžu akceptovať. U nás by boli ľudia najradšej, keby mali prácu v mieste svojho bydliska, ako to bolo kedysi, keď im tam štát postavil vždy nejakú fabriku. Lenže dnes štát nemôže postaviť fabriku v každom okrese, za prácou dnes treba cestovať a toto naši ľudia neakceptujú.
Podľa Baláža nie sú naši ľudia ochotní cestovať za prácou (ilustračné foto). Zdroj: TASR
V mnohých vyspelých krajinách, ako sú Nemecko či Švajčiarsko, si cenia skúsených a starších zamestnancov po 50, dokonca ich tam chránia zákony, na základe ktorých takýchto ľudí nesmú zamestnávatelia prepustiť napríklad 10 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Kedy sa to zavedie aj u nás?
Ale u nás predsa platí ten istý zákon! Podľa neho ľudia nad 50 rokov majú osobitnú ochranu a napríklad v minulosti to bola aj prekážka zamestnávania pre takých ľudí. Lebo presne preto ich zamestnávatelia nechceli zobrať do práce, lebo ak by ich zobrali, tak potom by boli chránení. Ale máte pravdu, sú aj takí zamestnávatelia, ktorí by najradšej chceli 25-ročných ľudí s 30-ročnou praxou. Lenže pomaly prichádzajú aj oni na to, že to v praxi nie je možné.
Aký je váš názor na tzv. bezpodmienečnú mzdu či nepodmienený príjem, o ktorých uvažujú a ktoré skúšajú v niektorých krajinách, napríklad vo Fínsku či v Kanade? Bolo by aj toto riešenie pre udržanie zdravého chodu ekonomiky, a teda aj normálneho fungovania štátov?
Pravda je taká, že niečo podobné ešte nikto v praxi nevyskúšal. Bolo kedysi zopár takých veľmi lokalizovaných experimentov v Kanade v 70. rokoch, no to sa nedá zovšeobecňovať. Nepodmienený príjem je vlastne celá dávka, ktorú vám dá štát a vy za to pracujete. To sa dáva všetkým bez ohľadu na to, či pracujete alebo nie. U nás na Slovensku máme taký príjem a volá sa to rodinné prídavky na deti, ktoré sa dávajú bez rozdielu na to, či sú rodičia chudobní alebo bohatí. Čiže my máme takú obdobu nepodmieneného príjmu. Dáva sa to preto, lebo je to lacnejšie pre štátny systém ako prepočítavať príjem rodičov, čo si vyžaduje nesmiernu byrokraciu. A na margo toho príjmu – ten slúži prioritne na sebazdokonalenie, napríklad na ďalšiu školu, kurz alebo na odpočinok. Ale viete si predstaviť, na čo by to ľudia použili u nás?
Na spotrebu?
To ste veľmi jemne povedali… Na úžeru, kde by sa na tom priživili rôzni úžerníci, gambleri a podobní… Čiže vrátim sa k tomu príkladu z Kanady spred vyše 40 rokov, kde to malo celkom pekné výsledky, pretože sa to robilo v takom malom 13-tisícovom mestečku. Je otázne, ako by to vyzeralo u nás, ale treba to sledovať, ako to kde spravia a čo z toho bude. Mimochodom, v tom Fínsku je to zasa niečo iné, to je príplatok v nezamestnanosti.
V niektorých krajinách, napríklad v Dánsku alebo vo Švédsku, majú najvyššie dane, ktoré dosahujú až 55 %, no súčasne za to majú aj vynikajúci sociálny systém. Ale keď si spočítame všetky naše dane a odvody, tak sa tiež dopracujeme pomaly k číslu okolo 50 %, no s tým rozdielom, že za to máme veľmi zle fungujúci sociálny a zdravotný systém. Kam teda idú podľa vás všetky tie dane?
Treba si tu veci spresniť. To sa volá daňová kvóta II a to je podiel všetkých odvodov a daní, ktoré vyberiete v pomere k HDP. Táto daňová kvóta II je u nás asi 34 % HDP, vo Švédsku, Fínsku či Dánsku je okolo 55 %. Skúste si dať tam napríklad pivo, koľko za to zaplatíte, tam majú totiž obrovskú daň z alkoholu.
Ale nezostane nám menej z výplaty ako tomu Dánovi či Švédovi, ak zaplatíme všetky dane a odvody?
Určite nám zostane viac ako tomu Dánovi či Švédovi.
Dá sa od našich elít vyžadovať, aby hospodárili so zverenými verejnými prostriedkami účelnejšie a efektívnejšie, ako hospodária teraz?
No tak to ste položili dobrú filozofickú otázku. O 20 rokov možno áno.
