Turecký ľud sa v referende vyjadril, že chce ústavné zmeny vo svojej krajine. Pozícia prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana je tak už značne silnejšia. Odteraz je nielen hlavou štátu, ale aj celej vlády. Môže menovať a odvolať ľubovoľný počet viceprezidentov, ministrov a všetkých vysokopostavených štátnych úradníkov. Môže vydávať dekréty so silou zákona, týkajúce sa exekutívy, ktoré nadobudnú účinnosť po zverejnení v úradnom vestníku. Rovnako bude mať väčší vplyv na súdnictvo. Všetky zmeny si prečítajte TU. Výsledky referenda zas nájdete TU.
Dovidenia, Turci, v lepších časoch
Diane v krajine polmesiaca sledovali aj slovenskí politici. Ján Budaj z hnutia OĽaNO-NOVA skonštatoval, že vzhľadom na politické udalosti, ktoré sa za posledný rok v krajine udiali, mohol byť výsledok referenda aj horší. Poukázal na to, že zatiaľ čo vidiek volí autokrata, mestá by chceli demokraciu a otvorenú spoločnosť. „Držím palce, aby im ´liečba Erdoganom´ netrvala dlhšie, než bude nevyhnutné. Dovidenia, Turci, v lepších časoch,“ uzavrel Budaj.
Zdroj: Facebook / Ján Budaj
Europoslanec Ivan Štefanec sa domnieva, že výsledky referenda potvrdili jeho slová, a to že „Turecko do Európy nepatrí!”. Ako uvádza môžeme mať s krajinou nadštandardný obchodný vzťahy a musíme s ňou spolupracovať pri riešení migračnej krízy, ale akékoľvek úvahy o členstve v EÚ označuje za bezpredmetné.
Zdroj: Facebook / Ivan Štefanec
Neobmedzený vládca, prezident Erdogan
Jeho kolega z Európskeho parlamentu Branislav Škripek pokladá za dôležité, aby Európska únia jednoznačne tlmočila Turecku, že sa uberajú nebezpečnou cestou. Rovnako poukazuje, že zmenou 18 článkov Ústavy, úplne zaniká funkcia premiéra a nastane systém, v ktorom bude všetko rozhodovanie na neobmedzenom vládcovi, prezidentovi Erdoganovi, pričom sa pri moci môže udržať až do roku 2029.
„Voličom za to rozdal úplatky v podobe rôznych zliav pre študentov, dôchodcov či pre farmárov,“ prízvukuje Škripek s tým, že podľa jeho názoru Erdogan siahol aj po osvedčenom nástroji, aby uspel, a to k šíreniu strachu. „Tých, ktorí nehlasovali za zmenu ústavy (teda zhruba polovicu obyvateľstva) označuje za teroristov a povstalcov,“ opisuje a pokračuje, že nebezpečenstvo z takého konania vyplýva aj pre európske štáty, lebo v kampani sa Erdogan vyhrážal vypovedaním migračnej dohody a naznačoval prehodnotenie vzťahu k EÚ.
„Rozhodol sa medzi svojím obyvateľstvom šíriť nenávisť voči nám, čo považujem za absolútne neprijateľné a musíme tomu čeliť,“ uzavrel Škripek.
Zdroj: Facebook / Branislav Škripek
Komentovania sa nezdržal ani poslanec zo SaS Martin Poliačik. Vzniknutú situáciu liberál pomenoval stručne a jasne, keď na sociálnu sieť napísal: V Turecku prúser.
Zdroj: Facebook / Martin Poliačik
Koniec Atatürkovho sna o modernom sekulárnom štáte
Krátko po zverejnení prvých výsledkov sa k odhlasovaným zmenám v Turecku vyjadril aj politický analytik Eduard Chmelár. Ten celú situáciu považuje za „koniec Atatürkovho sna o modernom sekulárnom štáte. Pre Európu by to malo znamenať definitívne vytriezvenie z ilúzií o udržaní Ankary na obežnej dráhe Západu“.
Ku všetkým zmenám, ktoré sa výsledkom referenda majú udiať, resp. všetky právomoci, ktoré Erdogan teraz získal, sa Chmelár pýta: „Kto príčetný by toto ešte nazýval demokraciou? A najmä, kto ešte chce živiť ilúziu o vstupe Turecka do Európskej únie?“ Rovnako dodáva, že Erdogan oživuje veľmi nebezpečnú až šovinistickú osmanskú ideológiu, ktorú treba odmietnuť hneď v zárodku a ktorá už dnes ohrozuje Balkán. „Nastal čas zaujať jednoznačné stanovisko a povedať veľmi jasne tak Ankare, ako aj európskemu ľudu: súčasné Turecko smeruje k autoritatívnemu islamistickému režimu a nemá v demokratickej Európe čo robiť,“ vyjadril sa.
Politický analytik rovnako upozorňuje, že západné veľmoci budú vyzývať na „zdržanlivosť“, lebo USA potrebujú Turecko ako spojenca pri násilných prevratoch v severnej Afrike a na Blízkom východe, a toto spojenectvo vyhovuje aj Veľkej Británii a čiastočne i Francúzsku. Prorokuje tiež, že sa dá predpokladať tlak vyvíjaný z Washingtonu na EÚ, aby naďalej úzko spolupracovala s Ankarou. Podľa jeho slov však ak máme takýchto spojencov, nepotrebujeme ani nepriateľov.
„Zmeny v Turecku zašli priďaleko a treba sa pýtať, prečo by sme mali spolupracovať s Erdoganovým režimom, ktorý je už dnes horší ako v démonizovanom Putinovom Rusku? Kedy Andrej Kiska prehodnotí svoj výrok o Turecku ako ´ostrove stability´? Kedy európski lídri jasne a jednoznačne zrušia prístupové rozhovory o vstupe Turecka do EÚ? Na čo čakáme? Kým nás Erdogan poníži a urobí to sám?“ pýta sa Chmelár.
Zdroj: Facebook / Eduard Chmelár
