Slovensko malo ambíciu byť súčasťou schengenského priestoru už od začiatku integrácie a postoj slovenských politikov bol v týchto otázkach konsenzuálny. Najmä verejnosť vníma voľný pohyb ako jeden z najväčších benefitov členstva v Európskej únii. Pred vstupom do Schengenu muselo Slovensko splniť náročné technické požiadavky, ktoré sa týkali najmä zabezpečenia vonkajšej hranice únie s Ukrajinou.
“Vo všeobecnosti vo väčšine Európy Schengen funguje. Výrazne ho však zasiahla migračná kríza, pre ktorú dodnes pretrvávajú kontroly na niekoľkých hraničných priechodoch,” konštatovala Gabrižová.
Hraničné kontroly sú v súčasnosti vykonávané na niektorých priechodoch v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku. Obnovenie kontrol krajinám odporučila aj Rada EÚ. Podľa Gabrižovej je veľkým politickým problémom aj situácia Bulharska a Rumunska, ktoré podmienky na vstup do Schengenu splnili, ale z politických dôvodov sú blokované niektorými členskými štátmi, napríklad Nemeckom alebo Holandskom.
To, či Schengen prežije súčasnú situáciu, najmä s ohľadom na migračnú krízu, je stále otázne. Jeho budúcnosť bude do veľkej miery závisieť od reformy azylovej a migračnej politiky a nového nastavenia týchto politík v EÚ. “Záleží aj na tom, ako bude fungovať kontrola a riadenie externých hraníc, čo momentálne výrazne zlyháva v Grécku alebo v Taliansku,” zdôraznila Gabrižová.