Vynára sa pred nami prízrak ďalších bezpečnostných problémov v Európe, teraz pre tureckého prezidenta Erdogana? Ten dal najavo, že vie pohnúť svojimi krajanmi v západnej Európe a prinútiť ich brojiť proti väčšinovej populácii. Dáva tiež najavo chuť vypustiť utečencov z Turecka do Európy. A má v zásade najväčšiu armádu v Európe, s dotykom na boľavý Blízky východ. Mohlo by sa stať, že Erdogan proti Západu poštve Turkov žijúcich na Západe a zaplaví EÚ utečencami? Alebo je to len rétorika pre domáce publikum pred blížiacim sa referendom? Môže si Turecko vôbec dovoliť naozajstnú, nielen slovnú, roztržku s Európou?
Erdogan je veľmi nebezpečný muž; islamista, ktorý postupoval skryto. Podľa amerického experta na islam Daniela Pipsa je nebezpečnejší, než bol Usáma bin Ládin – ten postupoval otvorene, preto každý hneď videl jeho nebezpečenstvo a prešlo sa do čelného protiútoku proti nemu. Erdogan je podľa Pipsa “islamista druhej generácie”, múdrejší a dlhodobo nebezpečnejší. On však nemôže zaplaviť Európu utečencami, keď ich sami nepríjmeme – a to nemusíme; môžeme ich odviesť do bezpečnej enklávy v severnej Afrike či na Blízkom východe v spriatelenej krajine, ktorej zaplatíme a kde vybudujeme pre utečencov infraštruktúru.
Navyše na Erdogana máme páku: turecké hospodárstvo ťažko závisí od vývozu do EÚ. Keby EÚ uvalila na dovoz tovaru z Turecka totálne embargo, potom to Turecko zruinuje. To by malo byť potichu, decentne a diplomaticky Erdoganovi naznačené za zatvorenými dverami – a oblial by ho studený pot.
Verbálnym terčom Erdogana je kancelárka Angela Merkelová, ktorú nazýva “nacistkou”. Merkelovú nepotešil ani Donald J. Trump nepodaním ruky a rečami o dlhoch Nemecka k EÚ. Materiály unikajúce do médií ukazujú, že kancelárka počas migračnej krízy robila rozhodnutia, ktoré môžu hocikoho popudiť. Schytáva to zľava sprava – od krajín Vyšehradu za utečeneckú politiku, od Martina Schulza z ľavicových pozícií, od Erdogana, od Trumpa atď. Je kancelárka politicky mŕtva alebo nie?
Trump podal kancelárke Merkelovej ruku, keď ju osobne vítal pred Bielym domom. Len na tom spoločnom fotografovaní v Oválnej pracovni nepochopil či nerozumel, že od neho chcú, aby jej ruku podal opäť. Kancelárku Merkelovú by som neodpisoval, je to skúsená štátnička so schopnosťou prežiť. A nemecký volič je skôr za status quo. Urobila jednu zásadnú chybu v auguste 2015 v súvislosti s migračnou politikou, ale inak ona tak zohľadňuje záujmy krajín na východ od Nemecka, ako sme my a Poľsko, ako už asi žiadny budúci nemecký kancelár nebude. Je preto v našom záujme, aby ona ako kancelárka zostala.
Martin Schulz podľa komentátorov mobilizuje v Nemcoch úspešne populistické tendencie na základe ľavicových ekonomických myšlienok a na základe vymedzovania sa proti Trumpovi – apeluje v zásade na nemeckú hrdosť a silu nemeckých záujmov proti prezidentovi USA. Čím to je, že zrazu Nemci (ich pomerne výrazná časť) idú za ním?
V nemeckej spoločnosti od roku 1968 existuje výrazne ľavicový, až radikálne ľavicový politický a spoločenský segment – a tým nemyslím bývalú NDR – a ten teraz reprezentuje a mobilizuje Martin Schulz. Inak byť ním, potom sa do Trumpa veľmi nenavážam; nemecký export do USA je oveľa väčší ako import z USA do Nemecka, takže ak by Trump na tovar z Nemecka do USA uvalil ochromujúce clá, nemecké hospodárstvo by to veľmi bolelo. A potom by Schulz bol politickou mŕtvolou.
Ako vnímate fakt, že keď vymenoval čosi ako svoj variant „osi zla – krajiny, ktoré škodia demokracii“ – menoval USA, Poľsko, Maďarsko a Turecko. Ale nemenoval Rusko. Je Schulz ako kancelár posunom vo vzťahoch s Ruskom, ktorý by privítal Putin? A čo vyhrážky Schulza mierené proti stredoeurópskym krajinám v zmysle, „keď nebudete prijímať utečencov, jednoducho vám odoberieme dotácie“?
Schulz je cynický, pragmatický, mocichtivý, vypočítavý oportunista – on by bol schopný s Putinom vytvoriť to, čo by naši poľskí priatelia nazvali „Molotov – Ribbentrop č. 2“. Aj preto je v našom záujme, aby kancelárkou zostala Merkelová; vedľa Schulza pôsobí ako studnica múdrosti, súdnosti a rozvážnosti. Jeho reči o tom, že „USA, Poľsko, Maďarsko“ sú krajiny, ktoré „škodia demokracii“, sú nehorázne a drzé. Ako si toto môže dovoliť povedať o spojencoch? Mnohí nadávajú Kaczyńskému (ja nie), mnohí démonizujú Orbána (ja opäť nie); ale to, čo povedal Schulz, je oveľa horšie, než čo kedy povedali Kaczyński alebo Orbán; a je presne tým, čo dáva Kaczyńskému za pravdu.
O to viac, že Nemecko je veľká a dôležitá krajina. A tvrdiť, že USA škodia demokracii? Herr Schulz, kto do Nemecka v roku 1945 priniesol demokraciu, keď vaši otcovia a dedovia ju tak úspešne v Nemecku predtým zničili a chceli ju vymazať z povrchu zemského? Ten Schulzov prejav – práve preto, že bol prejavom kandidáta na kancelára – by si zaslúžil ostrý demarš do Berlína z nejednej európskej krajiny, predovšetkým však z tých najdôležitejších a v druhej svetovej vojne víťazných; demarš v zmysle: „Priateľu, tak takto tu nie, takto by nemecký politik o ostatných menších európskych krajinách hovoriť nemal.“ Schulz je ten, kto v skutočnosti rozbíja a ničí Európsku úniu.
Pokiaľ ide o Trumpa, ako sledujete úvahy, že by sa politicky nemusel dožiť svojho prezidentovania? Útočí na médiá, obvinil Obamu z odpočúvania svojich kancelárií (čo poprel šéf CIA Come) a FBI jeho ľudí vyšetruje z napojenia na Rusko. Zároveň ďalej bojuje proti imigrácii a začal škrtať zdravotné a sociálne výdavky. Skrátka: nenaštve on jednoducho nakoniec tak veľa ľudí, že bude musieť odísť?
Akurát tak určití čitatelia PL si môžu myslieť, že nejaké tajomné, nešpecifikované “mocné kruhy” v USA môžu donútiť prezidenta odísť. To len dokazuje, že nevedia vôbec nič o tom, ako ústavný systém a politika v USA fungujú. Trump je v úrade koľko, 65 – 70 dní? A už teraz písať prognózy o jeho (ne) úspešnosti v úrade, politický nekrológ či naopak politickú glorifikáciu? To je – veľmi mierne povedané – predčasné.
Ako hodnotiť výsledky volieb v Holandsku? A k čomu smerujú voľby vo Francúzsku, kde zrejme vyhrá stredový kandidát Macron? Znamená to, že pravicovopopulistické hnutia sú na ústupe, budú eliminované stredom alebo ešte neprišiel ich čas? Je to aj tým, že niektoré tradičné strany prevzali čiastočne ich tvrdú rétoriku a nielen ju, pozri v Holandsku premiér Rutte ostrým postupom voči agitujúcim tureckým politikom, čím Wildersovi čiastočne zobral vietor z plachiet?
Zmyslom protestných hnutí typu Wildersa v západných demokraciách nie je to, aby sa dostala k moci, ale to, aby upozornili politický establishment, že je tu pálčivý problém a legitímny záujem voličov, ktorý si establishment doteraz nevšímal či zanedbával. To Wilders robil dobre. A establishment buď toto upozornenie ignoruje – a potom bude zaslúžene porazený, alebo vypočuje a vo svojej politike zohľadní a posunie sa jeho smerom. Protestné hnutia potom splnili svoj účel a zaniknú. Premiér Rutte sa prejavil ako prezieravý politik. Uvedomil si, čo mu voliči podporou Wildersa chcú oznámiť, a preto prejavil, že má chrbtovú kosť a tvrdosť voči snahám neoosmanského sultána Erdogana dostať Európu do pozície politického vazalstva voči sebe a povedal nie. Preto voľby zaslúžene vyhral.
Keby vo Francúzsku boli prezidentské voľby jednokolové (podľa amerického vzoru), budúcou prezidentkou by možno bola Marine Le Penová. Pretože sú dvojkolové, výhodu má vždy ten, kto je v druhom kole vnímaný ako menej extrémistický. Osobne by som bol radšej, keby to bol predstaviteľ republikánskej pravice Fillon, ale zrejme to bude predstaviteľ ľavého stredu Macron. Ak nenastane do volieb vo Francúzsku brutálny teroristický útok džihádistov, a ja veľmi dúfam, že nenastane, potom budúcou osobou v prezidentskom úrade nebude madame Le Penová, ale skôr monsieur Macron.
