Vo štvrtok sa poslanci opäť na 14. schôdzi parlamentu venovali problematike zrušenia amnestií bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara. Koalícia prišla s vlastným návrhom, ako amnestie zrušiť, a postavila ho ako protiváhu k opozičnému návrhu poslanca z Obyčajných ľudí Jána Budaja. Po viacerých diskusiách, kladení si podmienok a zasadnutí grémia sa nakoniec vládny návrh dostal vo štvrtok do druhého čítania.
Koalícia navrhuje amnestie expredsedu vlády Mečiara zrušiť novelizáciou ústavy a rozšírením kompetencie parlamentu o právo ich zrušiť trojpätinovou väčšinou, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Za takýto návrh musí zahlasovať 90 poslancov, čo znamená, že koalícia potrebuje aj pomoc opozície.
Fico chce vstúpiť do dejín, že na papieri zrušil amnestie svojho „papá“
Počas celého dňa sa postupne vyjadrovali viacerí poslanci a prezrádzali, ako budú hlasovať. Svoje rázne nie povedala podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová z SaS. „Budem proti vládnej novele ústavy a budem proti rozšíreniu kompetencií ústavného súdu. Odmietam meniť ústavu v zrýchlenom konaní, odmietam účelovo rozširovať právomoci ústavného súdu, lebo vo viacerých sudcov ÚS nemám dôveru,“ odôvodnila svoje rozhodnutie saskárka. „Rovnako nemám dôveru v úprimnú snahu Fica zrušiť amnestie, a najmä skutočne potrestať vinníkov – Mečiara, Lexu a ďalších. Myslím, že mu ide o vlastné PR, chce vstúpiť do dejín tým, že na papieri zrušil amnestie svojho ‚papá',“ napísala na sociálnej sieti.
Zdroj: Facebook/Lucia Nicholsonová
Krátko po tretej hodine poobede zvolali tlačový brífing aj siedmi nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého, na ktorom oznámili, že vládny návrh podporia, aj keď ho považujú za nedokonalý.
Po šestnástej zvolali brífing poslanci z hnutia OĽaNO-NOVA, na ktorom spolu s nimi vystúpila aj matka mŕtveho Róberta Remiáša, Anna Remiášová. Na brífingu vyzvala všetkých poslancov, aby zahlasovali za vládny návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, aj keď je z dielne predsedu vlády Roberta Fica. Jedným dychom sa poďakovala predkladateľovi opozičného návrhu na zrušenie amnestií Jánovi Budajovi za to, že pri nej stál celých 21 rokov. Obyčajní ľudia návrh opozície a koalície podporia.
Zrušenie amnestií je na dosah
Samotné hlasovanie sa začalo krátko po 17. hodine a Národná rada SR získa kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu dnes 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý má smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara.
Zmena ústavy zároveň prináša pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.
Novelizácia ústavy teraz pôjde na podpis prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý má na vyjadrenie maximálne 15 dní. Po tom, ako bude uverejnená v Zbierke zákonov, musí aspoň 30 poslancov NR SR predložiť do pléna návrh uznesenia na zrušenie Mečiarových amnestií a odobriť ho aspoň 90 hlasmi. A práve toto uznesenie bude následne posudzovať ústavný súd. Plénum zároveň na návrh opozície rozhodlo, že skutky, na ktoré sa tieto amnestie vzťahovali, nebudú premlčané.
Za novelizáciu ústavy dnes hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽaNO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.
Kotlebovci návrh nepodporili…
Proti boli traja poslanci, a to okrem už spomínaného podpredsedu SNS Antona Hrnka aj Natália Grausová z ĽSNS a nezaradený poslanec Zsolt Simon. Zvyšných šesť poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, je z SaS, a to: Alojz Baránik, Lucia Nicholsonová, Jana Cigániková, Ondrej Dostál, Renáta Kaščáková a Peter Osuský.
Klub poslancov Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko bol jediný, z ktorého ani jeden poslanec nehlasoval za. Drvivá väčšina, 12 poslancov, sa zdržala.
Poslanci spravili najdôležitejší krok
Krátko po hlasovaní sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na sociálnej sieti vyjadrila, že zmenou ústavy spravili poslanci najdôležitejší krok k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Zdroj: Facebook/Lucia Žitňanská
Opozičný poslanec z hnutia OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič, hlasoval „ZA“, aj keď mu prekáža, že vláda zatiahla do rozhodovania o zrušení amnestií aj ÚS. Podľa jeho slov ostala však takto cesta k zrušeniu amnestií teraz otvorená.
Zdroj: Facebook/Jozef Viskupič
„ZA“ hlasovalo aj celé hnutie Borisa Kollára Sme rodina.
Zdroj: Facebook/Boris Kollár
Bugár: Je to historická chvíľa, akých som zažil v politike málo
Schválenie novely Ústavy SR, ktorá otvára cestu poslancom NR SR zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, je historický okamih. Na tlačovej konferencii to vyhlásil líder Mosta-Híd Béla Bugár s tým, že takýchto okamihov za roky v politike zažil málo.
„Z parlamentu dnes budem odchádzať s absolútne iným pocitom, ako som prichádzal. Je to pre mňa mimoriadny okamih. Môže znamenať to, že z novodobej histórie Slovenska môže zmiznúť čierna škvrna,“ povedal.
Bugár verí, že prezident SR Andrej Kiska podpíše zmenu ústavy veľmi rýchlo a parlament bude môcť už na budúci týždeň pristúpiť k samotnému zrušeniu amnestií. „Verím, že sme vykročili na cestu, ktorá znamená zrušenie Mečiarových amnestií,“ dodal Bugár.
Historické udalosti týkajúce sa amnestií
Opozícia najskôr podmieňovala svoje kladné hlasovanie naplnením piatich podmienok. Koalícia napokon súhlasila len s odstránením rizika premlčateľnosti a vzájomnou dohodou na tom, kto bude parlament zastupovať pred ústavným súdom.
Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom a zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Mečiar najskôr 3. marca 1998 vydal rozhodnutie o amnestii. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa začínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. Neskôr 7. júla 1998 Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie, ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
V decembri 1998 po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie, ktorým vypustil niektoré články z Mečiarovej amnestie tak, aby bolo možné konať v kauzách „zmarené referendum“ a „únos občana Michala Kováča ml.“. Vo februári 1999 však Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Autor: du, TASR
