Erdogan vie, že to prestrelil s obvinením z nacizmu, hovorí odborník na Nemecko. Bol by Schulz lepším kancelárom ako Merkelová?

V stredu sa ujal svojej funkcie nový nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Čo môžeme od neho očakávať? Dajú  sa predpokladať nejaké zmeny oproti prechádzajúcemu prezidentovi Joachimovi Gauckovi?

Nemecko je, na rozdiel od drvivej väčšiny západných štátov, kde sa prekresľuje politická scéna, relatívne stabilným štátom. Samozrejme, aj tu prichádza k istým politickým posunom, avšak tie nie sú zďaleka také zásadné ako vo Francúzsku a vo Veľkej Británii.

Od prezidenta Steinmeiera očakávam veľkú mieru kontinuity s prezidentom Gauckom. Navyše prezident v ústavnom systéme Nemecka zohráva skôr ceremoniálnu úlohu. Podstatnejšiu rolu by hral iba v prípade, ak by sa krajina dostala do veľkej krízy, ale to bezprostredne nehrozí.

To, čo bude z pohľadu Nemecka zaujímavejšie, sú parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom septembra. Dnes je už v plnom prúde predvolebná kampaň, ktorá sa stala zaujímavá nástupom bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Je to hlavný vyzývateľ súčasnej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá neohrozene vládne už takmer dvanásť rokov. A hoci má Merkelová reálnu šancu, aby vládla ďalej, predpovedať výsledok volieb bude ťažké.

Po nástupe Martina Schulza ako predsedu SPD rastú preferencie strany. Niektoré prieskumy hovoria až o schopnosti získať 30 % hlasov vo voľbách. Je reálna schopnosť SPD, aby porazila Merkelovej CDU? V čom spočíva čaro Schulza?

Súboj je veľmi otvorený. Existuje možnosť, že CDU prehrá voľby. Stalo sa to naposledy, keď bol kancelárom Gerhard Schröder v rokoch 1998 a 2002. Prieskumy naznačujú, že SPD môže byť opäť najsilenejšou stranou vo voľbách. Druhá vec je, že voľby sú stále ďaleko. Veľa vecí sa do septembra môže udiať. Veľmi podstatné bude, okrem eufórie súvisiacej s nástupom Schulza, akým spôsobom Schulz zvládne kampaň a ako presvedčí svojím programom.

Nárast preferencií Schulza súvisí hlavne s jeho novotou v nemeckej domácej politike. Podarilo sa mu zjednotiť sociálnych demokratov, ktorí boli doteraz vnútorne rozdelení. Taktiež má veľmi silný osobný príbeh a svojím spôsobom je v nemeckej politike outsiderom, ktorého mnohí voliči nespájajú s establišmentom. Zdá sa, že toto je v demokratických voľbách podstatný faktor politického úspechu v ostatných rokoch.

Merkelová povedala, že konkurencia Martina Schulza ju neznervózňuje. Ak by ju však vystriedal, čo by sme mohli od neho očakávať?

Tu je viacero otáznikov a myslím si, že schopnosť Schulza zodpovedať ich bude v konečnom dôsledku rozhodovať aj v samotných voľbách. Schulz priniesol veľkú pozitívnu emóciu a náboj, avšak nepredstavil žiaden konkrétny program. Od Merkelovej, naopak, vieme, čo čakať, a to nielen v Nemecku, ale aj vo vzťahu k okolitému svetu. Hoci presne nevieme, akým by bol Schulz kancelárom, isté je, že tento súboj sa nedá porovnať napríklad so súbojom vo Francúzsku medzi Emmanuelom Macronom a Marine Le Penovou.

Čo už môžeme povedať, je, že ak by Schulz vyhral, tak by podstatné zmeny boli v štýle komunikácie a vystupovaní budúceho kancelára. Skoro určite by bol Schulz razantnejší ako Merkelová. Schulz napríklad už naznačil oveľa výraznejšiu kritiku voči stavu liberálnej demokracie v našom regióne. Viem si predstaviť, že by mal menej pochopenia a trpezlivosti vo vzťahu k strednej Európe. Museli by sme si zvyknúť na iný jazyk a určite aj niektoré nové priority zo strany Nemecka. Tu je na mieste napríklad aj istá obava zo zmeny vzťahu voči Rusku, ku ktorému by vláda SPD mohla byť ústretovejšia.

Dalo by sa očakávať, že by pokračovala veľká koalícia medzi SPD a CDU/CSU?

Takmer všetci v Nemecku hovoria, že si ju nevedia a nechcú predstaviť. Veľká koalícia bola už od 60. rokov minulého storočia spájaná s krízovým riešením a nástupom alternatívnych síl v nemeckej politike. Po jesenných voľbách je takmer isté, že v nemeckom parlamentne bude viac hráčov ako dnes. Ja osobne by som možnosť veľkej koalície nevylučoval, ale je to posledné možné riešenie.

Čo už vieme povedať s veľkou pravdepodobnosťou – okrem toho, že parlament bude rozdrobený a príde tam nový radikálny hráč Alternatíva pre Nemecko (AfD) – je, že povolebná koalícia sa bude skladať dlho. Aj nemecká politická scéna sa posúva k širšiemu trendu rozdrobenosti, ktorý pozorujeme v celej Európe.

Ak by vznikla veľká koalícia na čele s kancelárom Schulzom, je šanca, že by vo vláde zasadala aj Angela Merkelová?

Osobne si to neviem predstaviť, ale predbiehame tu veľa vecí. Každý scenár je otvorený. S určitosťou môžeme akurát povedať, že v ďalšej vláde nebude sedieť AfD.

Ako sa s nárastom strany AfD, ktorá chce uzavretie hraníc, zákaz moslimských šatiek a koniec migrácie, vyrovnáva vládna koalícia?

Vláda ponúka voči AfD alternatívu, ktorá je pozitívna a zároveň má väčšinovú podporu verejnosti. AfD sa pohybuje v prieskumoch v percentách, ktoré ju posúvajú do parlamentu, ale prieskumy zatiaľ nenaznačujú, že by mali byť skokanom volieb a získať, povedzme, viac ako 15 percent hlasov. Pomohla im najmä utečenecká kríza v čase, keď vrcholil príchod utečencov do Nemecka. Tá téma bude, samozrejme, žiť aj ďalej, pretože Nemecko dnes stojí pred úlohou, ako integrovať týchto utečencov. AfD však nie je iba o utečencoch, ale je aj hromozvodom nespokojnosti mnohých ľudí, ktorí majú pocit, že úspešný nemecký príbeh nie je ich príbehom. Týka sa to hlavne voličov z rôznych periférnych častí Nemecka, kde je horšia sociálna situácia.

Zvládajú Nemci integrovať utečencov?

Je to obrovská debata pre celé Nemecko a výsledky sú, pochopiteľne, zatiaľ zmiešané. Úspešné zvládanie integrácie je spojené s problémami. Napriek tomu v Nemecku prevláda pocit, že tento beh na dlhé trate sa dá zvládnuť. Bude si to však vyžadovať aj zmeny v prístupe k integračnej politike, ktoré vtiahnu úspešných uchádzačov o azyl do nemeckej spoločnosti.

Po masovej vlne príchodu utečencov z roku 2015 – 2016 nastal útlm počiatočného nadšenia z pomoci a sami Nemci si uvedomujú, že ich krajina má vnútorné spoločenské limity vo vzťahu k migrácii. Dnes je aj oveľa väčší dôraz na kontrolu ľudí, ktorí do Nemecka prichádzajú.

Migrácia vytvorila nápor na kapacity štátu a verejné služby. Zvládnutie integrácie utečencov si tak bude vyžadovať dodatočné výdavky a prekreslenie niektorých priorít v rámci nemeckej vnútornej politiky. Zásadným bude fakt, ako Nemecko zvládne svoju vlastnú prosperitu v budúcich rokoch. 

Nemecká kancelárka Angela Merkelová s tureckým premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom, Zdroj: TASR

Kľúčovým partnerom pri zvládaní migrácie pre Nemecko, ale aj pre celú Európu, je Turecko. Avšak vzťahy medzi Nemeckom a Tureckom sa v poslednom čase veľmi vyhrocujú.  Prečo?

Má to viacero dôvodov. Jeden je, že sa v Turecku v apríli koná podstatné referendum z pohľadu tureckého prezidenta Erdogana, ktorým si chce upevniť svoje mocenské postavenie. Do veľkej miery môže byť pri tomto referende rozhodujúci hlas zhruba 1,5 milióna tureckých občanov, ktorí žijú v Nemecku. Nie je žiadne tajomstvo, že väčšina z nich je naklonená prezidentovi Erdoganovi. Tento zápas o voliča však prerástol mantinely referenda, najmä spôsobom, ako o ňom turecký prezident komunikuje. Obvinenia, ktoré zazneli, napríklad z nacizmu, vnímajú Nemci veľmi citlivo. Aj sám Erdogan asi vie, že to prestrelil, keď upustil z pôvodnej snahy viesť priamu politickú kampaň pred referendom v Nemecku. Nemci teraz uvažujú, že sa voči výrokom tureckých politikov budú brániť právnou cestou a že by mohli v krajnom prípade zakázať tureckým občanom v Nemecku hlasovanie v spomínanom referende.

Napäté vzťahy medzi oboma krajinami súvisia taktiež s odklonom Turecka od cesty do EÚ. Keď Erdogan začínal svoju politickú kariéru, tak bol presvedčený o európskej budúcnosti Turecka. Dnes však vidí svoju politickú budúcnosť zviazanú s protieurópskym vymedzením sa voči EÚ.

Na druhej strane je Turecko členom NATO so silnou armádou a je kľúčom k riešeniu migrácie z Blízkeho východu, čiže Nemecko a Turecko musia spolu komunikovať.

Nemá vďaka tomuto Turecko príliš veľkú vydieraciu silu?

Nemyslím si to, pretože to nie je jednosmerná cesta. Turecko potrebuje finančnú pomoc, ktorú sa mu Európska únia zaviazala poskytovať pri dohode o migrácii. Taktiež potrebuje svojich spojencov pre nestabilné susedstvo a bezpečnostné problémy s krajinami ako Sýria, Irak a Irán. Turci nemajú všetky karty vo svojich rukách. Najväčšou prekážkou súčasných lepších vzťahov je turecké vnímanie politických mantinelov, hodnôt a priorít demokratického systému. V tomto sa Turecko rozchádza s drvivou väčšinou európskych krajín. Nemyslím si však, že by Turecko malo reálnu schopnosť vydierať EÚ. Má silnú verbálnu schopnosť stavať sa do pozície hlasného hráča, ktorý sa zdá byť silný.

Týždenník Der Spiegel ostro kritizoval Angelu Merkelovú za slabú rétoriku voči Turecku. Podľa neho by mala v rokovaniach pritvrdiť. Je Merkelová v pozícii, aby tvrdšie zareagovala na konanie Turecka, aj vzhľadom na to, že tam väznia novinára Die Welt, ktorého označujú za teroristu?

Pre Merkelovú nie je typický krikľúnsky štýl politiky, ktorý je dnes silne prítomný v mnohých členských štátoch EÚ či v Turecku. V európskej politike sa pohybuje dlhý čas a vyšla z politickej generácie, ktorá má jasno v tom, kde sú možnosti EÚ a jej červené línie. Ona nepôjde do otvoreného verbálneho konfliktu, ktorý by jej v jeden deň zabezpečil popularitu z hľadiska týždenníka, ale bude sa snažiť hľadať dlhodobé riešenia. Pre ňu je podstatné, že dohoda o migrácii s Tureckom stále funguje, napriek tomu, ako Erdogan komunikuje pred referendom. Ak by však napríklad Schulz bol kancelárom, pravdepodobne by reagoval ostrejším slovníkom.

Bolo by prekročením červenej línie, keby Turci schválili trest smrti?

Určite by to bolo prekročením červenej línie nielen pre Nemecko, ale pre celú EÚ. Zrušenie trestu smrti bola kľúčová vec, aby Turci nadobudli štatút kandidátskej krajiny. Jeho opätovné prijatie by znamenalo absolútny odklon od európskej cesty.

Pred pár dňami sa uskutočnilo aj stretnutie medzi Angelou Merkelovou a novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Nemecká kancelárka tam prišla brániť exportný model ekonomiky svojej krajiny. Ako to podľa vás dopadlo?

Myslím si, že Merkelová z neho vyšla veľmi sympaticky. Nemecko a celá Európa potrebuje Spojené štáty ako obranného garanta. Toto stretnutie bolo dôležité. Napriek tweetu Trumpa, že Nemci dlžia Američanom peniaze za bezpečnosť, zaznela ochota z obidvoch strán spolupracovať naďalej. Pri stretnutí išlo aj o vzájomný obchod. Nemecká ekonomika je založená na exporte a potrebuje Ameriku a Američanov, ktorí radi kupujú nemecké výrobky, najmä autá.

Počas stretnutia sme videli, že štýl komunikácie s novou americkou administratívou nebude jednoduchý. Treba sa však pozrieť za rámec symbolov na tlačových konferenciách. Pokiaľ bude Nemecko prakticky napĺňať svoje záväzky v obrane alebo v investíciách v USA, tak bezpečnostné a obchodné väzby medzi oboma krajinami sú udržateľné.