“Je rovnako dôležité, aby sme inštitucionálne zabránili aj opaku – to znamená, aby nemohlo dôjsť k situácii, v ktorej bude niektorá členská krajina prinútená sa zapojiť do iniciatív, o ktoré nemá záujem,” doplnil Lajčák. V súvislosti s piatimi scenármi z tzv. Bielej knihy o budúcnosti Únie z dielne predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera zároveň zdôraznil, že Slovensko uprednostňuje integračné scenáre. “A má eminentný záujem zotrvať v jadre EÚ,” vyhlásil Lajčák.
Na stretnutí hovorili o budúcnosti Európskej únie po brexite aj o očakávaniach od Rímskeho summitu. “Od summitu v Ríme očakávame jasný politický odkaz: dlhodobú víziu s konkrétnymi krokmi, ktoré vyústia do hmatateľných výsledkov,” uviedol Lajčák. Zlou správou by podľa neho bolo, ak by výsledkom summitu bol byrokratický dokument zahltený prázdnymi frázami nezrozumiteľnými pre obyčajných ľudí. “Pre nás je a musí byť kľúčové komunikovať výhody členstva v EÚ našim občanom,” povedal minister.
Diskutovalo sa aj o kontinuite maltského predsedníctva v Rade EÚ s SK PRES, ako aj o prioritách slovenskej zahraničnej politiky do nadchádzajúceho obdobia. Na rad prišla aj otázka príprav na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V prípade maltského predsedníctva Lajčák ocenil, že reflektujú požiadavky dneška v otázkach migrácie, bezpečnosti, jednotného trhu či výzvam v susedstve EÚ.
Osobitne pokiaľ ide o migráciu Lajčáka teší, že Malta pokračuje v diskusiách začatých počas SK PRES na tému, ako čo najlepšie aplikovať princípy solidarity a zodpovednosti tak, aby sa každý členský štát mohol podieľať na riešení migračnej krízy podľa svojich možností a schopností. Minister tiež zhodnotil stav príprav na predsedníctvo vo VZ OSN (2017), V4 (2018) a OBSE (2019), ako aj kandidatúru SR na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (2018-2020).
