S čím najkurióznejším ste sa v minulom roku alebo aj všeobecne stretli?
Napríklad, že zamestnanci ani nevedia, pre akú spoločnosť pracujú, teda tvrdia, že sú zamestnancami spoločnosti X a v konečnom dôsledku sa zistí, že sú zamestnancami spoločnosti Y. To znamená, ani nevedia, s kým uzatvorili pracovnoprávny vzťah. Ďalšou kuriozitou boli podania konateľa a zároveň spoločníka spoločnosti, ktorý sa opakovane dožadoval výkonu inšpekcie práce vo vlastnej firme a to pravdepodobne pre nezhody s ďalšími spoločníkmi.
Koľko podnetov na zamestnávateľov ste dostali v roku 2016?
V roku 2016 bolo zaevidovaných 6 308 podaní. Medzi podania patria podnety, oznámenia, oznámenia treťou osobou a anonymné oznámenia.
A koľko z nich ste prešetrili?
Podnety prešetrujú príslušné inšpektoráty práce. Z počtu 6 308 podaní bolo opodstatnených 1 472 podaní (23,34 %), neopodstatnených 1 911 podaní (30,30 %), vybavených iným spôsobom 1 591 podaní (25,22 %), odstúpených 472 podaní (7,48 %) a v riešení je 862 podaní (13,66 %).
Hovoríme o vzostupnom trende počtu podaní?
Áno, o vzostupnom, v roku 2016 bol zaevidovaný najvyšší počet podaní za posledných 10 rokov.
Koľko takýchto podaní ste dostávali pred 10 rokmi?
Ich počet bol na úrovni zhruba 4000.
Slavěna Vorobelová
Podať oznámenie môžu zamestnanci aj anonymne. Keď sa ale pozriem na vašu stránku, veľmi by sa mi do toho nechcelo. Stačí citovať. „O šetrení anonymných oznámení rozhoduje hlavný inšpektor práce na základe posúdenia závažnosti predmetu oznámenia. V prípade elektronicky podaného podania, ktoré neobsahuje osobné údaje, inšpektor práce vyžiada tieto od podávateľa. Ak ich podávateľ v stanovenej lehote nedoplní, podanie sa považuje za anonymné oznámenie.” To znamená, že do značnej miery sa spoliehate na subjektívne posúdenie akéhosi inšpektora práce, ktorý ma však v momente skrivodlivosti a podania podnetu vôbec nezaujíma… Prečo sa toto nerieši inak?
Každé anonymné oznámenie sa posudzuje podľa obsahu a závažnosti, pričom napr. v rámci anonymného oznámenia nie je možné požiadať o doplnenie a upresnenie informácií. Často sa stáva, že anonymné oznámenia sú neúplné, resp. nepresné a inšpekciu práce nie je možné ani vykonať. Posúdenie podania nie je na subjektivite “akéhosi” inšpektora práce. Je na posúdení hlavného inšpektora práce v súčinnosti s vedúcim príslušného oddelenia, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady stanovené najmä zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda sú to odborní štátni zamestnanci, ktorí plnia služobné úlohy v príslušnom odbore štátnej služby. Z toho vyplýva, že vedia dostatočne odborne, ako aj v dostatočnom rozsahu posúdiť predmet a obsah podania a v prípade potreby požiadať o jeho doplnenie, resp. o poskytnutie súčinnosti podávateľa podania.
Zároveň v zmysle zákona o inšpekcii práce zamestnanec Národného inšpektorátu práce a zamestnanec inšpektorátu práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, a zachovávať mlčanlivosť o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedel pri výkone inšpekcie práce.
Uvediem príklad: Inšpektorát práce zaeviduje poštou doručené anonymné oznámenie, kde píše zamestnanec, že pracuje vo firme XY, že mu nebola vyplatená mzda, nie sú poskytnuté stravné lístky a žiada o pomoc a prešetrenie čo najskôr. Po posúdení obsahu podania sa zistí, že ide o spoločnosť s 2500 zamestnancami, na rôznych prevádzkach, v rôznych mestách, nie je zrejmé, za aké obdobie nemá vyplatenú mzdu, resp. neposkytnuté stravovanie. Teda v danom prípade sa takéto anonymné oznámenie odloží, keďže nie je možné ho prešetriť dôsledne, pričom inšpekcia v danej spoločnosti môže byť zaradená do plánu kontrolnej činnosti ako preventívna previerka, ak sú na to časové a personálne možnosti.
Čo odporúčate zamestnancom, ak si myslia, že ich zamestnávateľ nepostupuje v zmysle zákona?
V prvom rade odporúčam, aby si zamestnanci overili, či ich situácia môže byť porušením, alebo nie, to znamená, buď cez nejaký online portál vyhľadať si časť zákona, ktorá hovorí o danej problematike, alebo aj využiť bezplatné základné právne poradenstvo, ktoré poskytuje každý inšpektorát práce, napr. aj telefonicky, mailom, poštou. Kontakty na jednotlivé inšpektoráty práce sú dostupné na stránke www.safework.gov.sk.
Zamestnanec by mal v prvom rade svojho zamestnávateľa na chyby upozorniť, odporúča sa písomne ho vyzvať na odstránenie problému. Ak tak zamestnávateľ neurobí, vtedy je vhodné podať na zamestnávateľa podnet na príslušnom inšpektoráte práce, prípadne prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, ktorý situáciu u zamestnávateľa preverí. Ak zistí porušenia, nariadi odstrániť ich v stanovenom termíne a zároveň takémuto zamestnávateľovi hrozí pokuta až do 100 000 eur, v prípade nelegálneho zamestnávania až do 200 000 eur. Ako podať podnet, resp. oznámenie, ako aj lehoty na ich vybavenie sú uvedené na stránke www.nip.sk.
