Budaj zdôraznil, že Ústavný súd (ÚS) SR už v roku 1993 rozhodol o otázke, aké postavenie majú ústavné zákony v našom ústavnom systéme. “Rozhodol, že sú rovnocenné s ústavou a nemožno ich skúmať ústavným súdom. Od roku 1993 tak ÚS žiaden ústavný zákon neskúmal,” argumentoval. Budaj sa preto pýta, prečo má byť teraz práve prípad amnestií posudzovaný ústavným súdom. “Prečo má byť oklieštená možnosť poslancov hlasovať o ústavných zákonoch a má sa to preverovať ústavným súdom? Oni teraz navrhujú zmenu vzťahu medzi najvyššími ústavnými inštitúciami, a toto veľmi problematizuje môj pohľad na iniciatívu premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Obávam sa, že to šili horúcou ihlou,” podotkol.
Podľa jeho slov koalícia nemyslela ani na to, že v súčasnosti sa amnestie a milosti dávajú už inak. Prezident nimi už nemôže napr. zastaviť trestné stíhanie. “Namiesto odstránenia nádoru Mečiarových amnestií sa mení vzťah medzi NR SR a ÚS, kde sa parlament podrobuje kontrole, ktorá nie je potrebná. Popri tom, že robíme dobrú vec, nemôžeme robiť zlú alebo nezmyselnú vec,” upozornil.
Budaj aktuálne konzultuje s právnikmi aj aktivistami, ako sa postaviť k tejto náhlej zmene postoja koalície. “Treba si to naštudovať, zatiaľ si to netrúfam zhodnotiť,” dodal.
Poslanec Martin Poliačik v mene SaS vyhlásil, že dnes už občanov nezaujíma, kto a ako amnestie zruší. “Ale na Slovensku nemôže platiť, že ústavné je to, čo za ústavné vyhlási premiér. Ak 26 odborníkov povedalo, že sa amnestie majú a dajú zrušiť ústavným zákonom, tak neexistuje dôvod, prečo by mal byť premiérov názor platnejší. SaS rešpektuje názor 26 právnikov,” uistil.
Podľa Poliačika je však neakceptovateľné, aby návrh koalície išiel v skrátenom legislatívnom konaní. “Nerozumiem, prečo Bugár a Fico nedokážu počkať pár týždňov na normálne legislatívne konanie a musia to hnať. V prvom rade sme pripravení podporiť Budajov návrh, kým nedostaneme argument, prečo sa 26 právnikov mýli,” odkázal.
Líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič upozornil, že väčšina súčasných ústavných sudcov sú práve nominanti Vladimíra Mečiara. “A oni majú rozhodovať, či zrušia amnestie. Toto je perfídny návrh Fica,” vyhlásil. To, ako bude poslanecký klub OĽaNO-NOVA o koaličnom návrhu hlasovať, bude podľa jeho slov závisieť najmä od Budajovho postoja.
Opozičné hnutie Sme rodina by vládou schválený balík malo podporiť, pokiaľ tam nebude nejaký háčik. “V prípade, že to bude v poriadku, zrušia sa Mečiarove amnestie a nebude to len úskok vládnej koalície, tak tento návrh podporíme,“ povedal pre TASR predseda hnutia Boris Kollár.
K návrhom koalície sa vyjadrilo aj mimoparlamentné KDH, ktoré sa roky o zrušenie Mečiarových amnestií v parlamente pokúšalo. “KDH podporuje všetky aktivity a legislatívne riešenia, ktoré prinesú zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Sme presvedčení, že poslanci NR SR, ako najvyšší zákonodarný orgán na Slovensku, majú právo ústavným zákonom zrušiť tieto Mečiarove amnestie,“ povedal podpredseda KDH Pavol Zajac.
Novela Ústavy SR a návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií dnes získali podporu vlády. Tá tiež odsúhlasila, že legislatívny materiál pripravený odborníkmi vládnej koalície sa bude schvaľovať v zrýchlenom konaní. Návrh sa netýka iba roky diskutovanej otázky zrušenia Mečiarových amnestií, ale zakotvuje aj novú kompetenciu Národnej rady SR do budúcnosti.
Parlament by mal mať možnosť zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta SR pri udelení amnestie alebo milosti. Rozhodnutie poslancov musí následne v lehote 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť i v prípade dnes vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať na marcovej schôdzi.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
