Tento názor nedávno zachytila v tureckých politických kruhoch. Reagovala tak na blížiace sa referendum o zmene politického režimu z parlamentnej na prezidentskú republiku, ktoré sa uskutoční 16. apríla.
“Jeden veliteľ znamená jednoduché velenie. Tak, ako iní lídri podobného rangu ako Erdogan, aj turecký prezident musí byť vnútorne presvedčený o tom, že bez neho by sa krajina prepadla do chaosu,” vysvetlila analytička.
Podobne však podľa nej vystupoval aj bývalý iracký vodca Saddám Husajn či iní.
“Preto je, samozrejme, takáto koncentrácia moci najmä u národov, kde sú logika či právo často podkopávané náboženskými vysvetleniami viac ako nebezpečná,” konštatovala.
Mienka verejnosti kontra referendum
Zdôraznila, že o tom, že referendum bude úspešné, dnes v krajine nepochybuje nikto, aj napriek tomu, že súčasné prieskumy verejnej mienky tvrdia opak.
“Opozícia napríklad v tomto smere poukazuje na fakt, že z Najvyššej volebnej rady, ktorá je v Turecku najdôležitejšou autoritou ľudového hlasovania, nebol po 15. júli, teda dni, kedy v krajine prebehol pokus o vojenský prevrat, odvolaný nikto zásadný. A to napriek tomu, že sa tak stalo takmer vo všetkých národných inštitúciách. Skloňuje sa totiž aj možnosť manipulovania výsledkov v prospech zmeny režimu,” dodala.
Sťahujú sa nad Tureckom vojnové mračná? Zdroj: Holubnastrese.cz
V zahraničnopolitickej perspektíve je podľa nej veľké zmeny zatiaľ ťažké predpovedať, nakoľko nie je úplne jasné, či sa politické trendy budú meniť radikálnejšie ako doteraz.
O tom, že diplomatické vzťahy sa v poslednom čase medzi Tureckom a Holandskom zhoršili, svedčia i obrázky protestujúcich proti holandskej reakcii, ktoré zaplavili turecké médiá.
Objavili sa napríklad aj videá miestnych 'junákov', ktorí odšťavujú pomaranče a prepichujú ich príborovými nožmi.
“Všeobecne je ale ostrá reakcia holandskej strany v Turecku považovaná za prehnanú, súvisiacu najmä s blížiacimi sa parlamentnými voľbami,” spresnila.
Príde po ochladení vzťahov normalizácia?
Analytici podľa nej špekulujú o tom, že forma vzťahov medzi dvoma krajinami sa ocitne v podobnom kúte, ako to bolo po zostrelení ruskej letky koncom roka 2015, či v prípade zadržanej tureckej lode MV Mavi Marmara, ktorú izraelské pobrežné hliadky v roku 2010 obsadili na ceste údajnej humanitárnej pomoci do Gazy, pričom zahynulo desať Turkov.
“Vzťahy s Ruskom či Izraelom vzápätí po incidentoch ochladli, no s postupom času sa normalizovali,” uzavrela analytička.
Spor medzi Holandskom a Tureckom vznikol po tom, ako Holandsko znemožnilo počas uplynulého víkendu dvom členom tureckej vlády usporiadať tam predreferendové zhromaždenia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal holandský prístup k tureckým ministrom k “pozostatkom nacizmu” a diplomatická roztržka sa rozhorela naplno.
