Maďarič nie je právnik. Ja som právnik. Je mi ľúto, že sa jeho stanoviská dozvedám z médií, hovorí o amnestiách smerák Číž

0
Poslanec Miroslav Číž za Smer- SD (Autor: TASR)

Pred pár dňami ste povedali, že účinnosť v protikorupčnom boji na Slovensku je slabá. Ako ste tento výrok mysleli?

Korupcia je problém, ktorý sa dotýka každej spoločnosti. Problémom je intenzita protikorupčného správania. Je nesmierne dôležité, aby sa v danej veci nevytvárala atmosféra korupcie, ale aby sa išlo dôsledne po príčinách a možnostiach, ako to riešiť. Ak je stav spoločnosti taký, že je tu všade prítomná korupcia, tak akékoľvek aktivity nemajú zmysel, lebo sa to stáva iba predmetom politického boja a nie rozmerom, ktorý by napomohol znižovanie daného problému.

Vláda po ťažkom tlaku v spolupráci so zamestnávateľmi, keď bola prítomná aj Americká obchodná komora SR, hľadala podmienky pre znižovanie korupcie, ale nikoho to nezaujímalo. Všetkých zaujímal len sprostredkovaný politický boj s tým, že o vlastnej korupcii a dotiahnutí veci do konca, nerobíme nič. Toto je však neúčinné a neprispieva to k ničomu.

Kto je teda podľa vás na vine, že niektoré korupčné kauzy nie sú vyriešené?

Ide o to, či sú naozaj korupčné. Intenzita toho, čo je korupcia, je rôzna. Treba teda diferencovať, kde je klientelistický rozmer a kde ide o surové zneužitie verejného prostriedku. Schopnosť opozície a následné sprostredkovanie médiami, že tu je podozrenie, sa automaticky vydáva za dokonaný stav. Týka sa to napríklad aj kauzy Kompa a tiež kauzy Bašternák.

Bez problémov dnes polovica Slovenska vrátane verejnoprávnych redaktorov tvrdí, že Robert Kaliňák sa vyšetruje. Ale v čom? Aké podozrenia sú voči Kaliňákovi? Opozícia sa snaží naznačiť, že sa minister vnútra pozná s Ladislavom Bašternákom, lebo pred piatimi rokmi od neho niečo kúpil, pričom on sám má automaticky vytvárať atmosféru, aby sa Bašternák nedal vyšetriť. Je však potrebné povedať, že toto je stanovisko jednej strany a existuje aj stanovisko druhej strany. Nič také však neexistuje. Naopak sú tu snahy sa na tejto vlne zviesť.

Nie je práveže problémom, že sú vážne podozrenia o nezávislosti vyšetrovania, keďže sa spolu Kaliňák a Bašternákom poznajú?

Nezávislosť vyšetrovania predsa je. Vyšetrovateľ je plne nezávislý a celý ten priebeh dozoruje prokurátor. Je tu celý rad ľudí, takže sa to nedá ututlať, keby tam niečo bolo. Nutnosťou je informovať o tom objektívne a vytvárať objektívnu atmosféru. Ak je korupcia zneužívaná jednostranne a iba na politický boj, tak sa vytvárajú bariéry a neriešia sa veci.

Ak hovoríte o prokuratúre, momentálne je živá téma aj medzi opozičnými poslancami, práve špeciálny prokurátor Dušan Kováčik za osem rokov nepodal žiadnu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré osobne dozoroval.

Nie som tu na to, aby som sa vyjadroval ku špeciálnemu prokurátorovi. Moje reflexie spočívajú v tom, že sa pozerám pohľadom poslanca na veci a snažím sa rozumieť procesom, ktoré robia opoziční kolegovia. Keďže som aj právnik, viem, že je veľmi široký priestor na to, čo sa dá zneužiť, pričom sa potom stráca zreteľ z vecí, ktoré je naozaj potrebné riešiť.

Ako potom hodnotíte výrok ministra vnútra Roberta Kaliňáka, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje?

To je veľmi zaväzujúce slovo, keď to povie minister vnútra. Za týchto okolností, keď poviete, že korupcia existuje a niekto to hneď zneužije, sa však veci riešia veľmi ťažko.

Spomenuli ste neobjektívne informovanie verejnosti. Aký je teda váš pohľad na médiá?

Médiá sú pod ťažkou paľbou v celej Európe. Také zásadné, kritické hlasy voči médiám zo strany politikov, ktoré zaznievali pri brexite a pri amerických prezidentských voľbách, sú známkou toho, že ľudia prestávajú veriť mainstreamovým médiám. Je tu obrovská zneužiteľná moc médií vo svete, ktoré ovládajú priestor, kde sa tvorí verejná mienka. Často médiá nemajú vysokú mieru legitimity a nemajú ani povinnosť byť objektívne. Vidím tu celý rad problémov, keď médiá vstupujú do politiky a ovplyvňujú verejnú mienku v záujme niekoho. Dnes už vôbec nepočujete v novinách nejaké etické kódexy. Som znepokojený touto situáciou. Je viditeľný aj politicko-aktivistický priestor médií, keď veľakrát nahrávajú práve opozícii.

Ako hodnotíte rok od volieb? Koalícia vznikla ako hrádza boja proti extrémizmu, no napriek tomu je tu viditeľný nárast Kotlebovej strany.

Koalícia je hrádzou proti extrémizmu, lebo dochádza k tomu, že časť verejnosti odmieta väčšinové názory a utieka sa k politickým stranám, ktoré sú ad hoc a ich program je extrémistický. Samozrejme, aj interpretácia dôvodov, prečo to tak je, je veľakrát súčasťou politického boja. Dôsledok je však taký, že štandardné strany sa musia proti tomuto vplyvu spájať. Vidíme to aj na príklade iných krajín.

Zlepšila sa podľa vás atmosféra v parlamente po prijatí nového rokovacieho poriadku?

Extrémistické tendencie v parlamente vznikali už aj predtým. Nositeľom bol Igor Matovič, lebo robil masívne obštrukcie a principiálne demonštratívne nerešpektoval predsedajúceho. Bol to celý rad okolností, pričom sa na tom podieľala tichá podpora médií s minimálnou kritičnosťou. Žiadne noviny neboli schopné objektívne uvažovať nad zmenou rokovacieho poriadku v prípade času na vystúpenie poslanca. Väčšina európskych parlamentov má stanovený čas na diskusiu. Logikou je racionalizácia diskusie bez obštrukcií. Opäť tu však bola nulová reflexia v médiách. Z toho je jasné, komu novinári fandia.

Veľmi diskutovanou témou týchto dní je zrušenie amnestií. Vy ste sa už v minulosti vyjadrili, že amnestie sa zrušiť nedajú, ale minister kultúry Marek Maďarič povedal, že by hlasoval za ich zrušenie, lebo sú podľa neho nemorálne.

Je tu obrovský jednostranný mediálny tlak bez sprostredkovania právnických expertov, ktorí majú na to iný názor. Herci a niektoré osobnosti, aj zo sveta za otvorenú justíciu, však vstupujú aktívne do politického prostredia. Ústavný súd ale už povedal, že sa amnestie nedajú zrušiť, keď ich rušil pán zastupujúci prezident Dzurinda. Vychádzame logicky z takéhoto uznesenia. Štátny orgán môže iba to, čo mu zákon dovoľuje. Kde má parlament právo narušovať princípy právnej istoty? Máme prelomenie amnestií vo svete, ale zásadne sa spájajú s autokratickými režimami.

Ďalší rozmer je ten, čo budú tvrdiť tí, ktorí uniesli pána Kováča mladšieho, lebo voči nemu bol vedený medzinárodný zatykač. Amnestiám predchádzali amnestie prezidenta Kováča, ktorý omilostil svojho syna a chcel mu vytvoriť beztrestnosť, tak ho poslal na diplomatickú misiu.

Ak jedna časť politického spektra umožní aj mediálnym tlakom to, že parlament ruší ústavným zákonom čokoľvek, tak to veští zlú situáciu a vytvára nebezpečný precedens. Ruší sa tým aj inštitút politickej amnestie, ktorá pôsobí stáročia, pričom ide o kontroverznú udalosť.

Napriek tomuto vysvetleniu, je tu váš minister kultúry za Smer, ktorý rozpráva o zrušení Mečiarových amnestií.

Minister kultúry nie je právnik a preferuje iné názory. Ja som právnik. Minister sa zaoberá atmosférou, ktorá tu vytvára účelový tlak. Buď veríme hodnote právneho štátu, alebo nie, a ideme do politického účelu, lebo nám to škodí. Budeme však o tom hovoriť. Jediné, čo mi je ľúto, že stanoviská pána ministra sa dozvedám z médií a bude prínosné, keď si tie veci vysvetlíme na klube.

Videli ste film Únos?

Nie.

A chystáte sa na neho?

Nie, pretože sa tu vytvárajú politické emócie a mám pocit, že to nie je dobrá trajektória. Osobne vnímam tú vec ako veľmi silne politickú. Mentálne ma nič na ten film neťahá. 

- Reklama -