Je lepšia hotovosť alebo mať peniaze v banke? Vieme, čo by sa Slováci mali naučiť kvôli svojej finančnej sebaobrane

    0
    Ilustračné foto (Autor: pixabay.com)

    Švédska centrálna banka uvažuje nad zrušením peňažnej hotovosti v blízkej budúcnosti, pričom všetky platby budú prebiehať výlučne elektronickým transferom. O niečom podobnom uvažujú aj iné krajiny sveta. 

    Riaditeľ Inštitútu bankového vzdelávania NBS (IBV NBS) Peter Szovics si myslí, že práve bezhotovostný styk je v súčasnosti výhodnejší ako držanie hotovosti, pretože odpadávajú náklady, ktoré súvisia s hotovosťou. „Je to jednoduchšie a budúcnosť rozvojom digitalizácie bankovníctva a informačných technológií smeruje k bezhotovostnému styku,“ povedal Szovics.

    Opačný názor má zástanca hotovosti, analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš. Ten si myslí, že pri používaní hotovosti za sebou nezanechávame digitálne stopy. „Pri hotovosti si môžeme nechať určitú anonymitu. Keď idete nakupovať v obchode chleba a zaplatíte v hotovosti, tak sa platbou nemusíte legitimizovať a nikde neostane záznam o vašom nákupe a vašej identite. Hotovosť teda požujem za nástroj zachovania súkromnej sféry a bola by škoda, keby sme ju stratili,“ myslí si Karpiš.

    Aj niektorí naši politici obľubujú „keš“

    Podľa analytika z INESS záleží na tom, aká je vysoká dôvera medzi občanmi krajiny v štátne inštitúcie. Ak je táto dôvera vysoká, tak ľudia dobrovoľne smerujú do sféry elektronických platieb. „V iných krajinách, kde táto dôvera neexistuje, tak tento trend nie je. Napríklad v Indii sa hotovosť používa vo veľkej miere, ale je to príklad aj vyspelých krajín ako Švajčiarsko a Nemecko, pretože to vyplýva z histórie. Záleží to teda od krajiny a od toho, ako je vyspelá a do akej miery ľudia dôverujú tamojším inštitúciám,“ povedal analytik Karpiš s tým, že aj na Slovensku je používanie hotovosti obľúbené.

    „Aj niektorí naši politici obľubujú keš'. Používanie hotovosti v našej krajine je pomerne obľúbené. Ešte sme ďaleko od trendov severských krajín, avšak aj u nás sú kroky, ktoré obmedzujú používanie hotovosti. Napríklad zavedenie limitu na použitie hotovosti fyzických (15-tisíc eur) a právnických osôb (5-tisíc eur). Štát teda ako keby obmedzuje používanie hotovosti, na druhej strane si občania zvykajú na bezhotovostný styk a dobrovoľne sa vzdávajú platieb v hotovosti,“ dopĺňa analytik z inštitútu INESS.

    „Hotovosť tu, samozrejme, bude, len je otázka, aký bude podiel z celkového objemu. Sú krajiny ako Taliansko, kde sa hotovosť používa viacej ako u nás, ale bezhotovostný styk je ľahšie kontrolovateľný, náklady sú nižšie a riziká sú nižšie, aj keď sa hovorí, že vplyvom informačných technológií sa objavujú aj riziká hakerských útokov. Avšak neboli zaznamenané škandály ohľadne tohto, takže bezhotovostný styk sa bude viac a viac využívať,“ oponuje Peter Szovics, pričom si myslí, že aj na Slovensku sme naklonení bezhotovostnému styku, pretože čím viacej využívame debetné a kreditné karty. Dokonca sa začínajú presadzovať aj platby mobilom.

    Zástancovia bezhotovostného styku argumentujú, že hotovosť slúži aj na zvyšovanie kriminalizácie. „Trend je v Európe taký, že každá krajina sa snaží znížiť hotovosť, pretože presun hotovosti je nekontrolovateľný. Neviete kto čo nesie v igelitovom sáčku. Hotovosť skôr podporuje nelegálne aktivity,“ myslí si riaditeľ IBV NBS.

    Karpiš však nesúhlasí. „Najčastejšou vražednou zbraňou na Slovensku je nôž, napriek tomu sme nezakázali používanie nožov. Zakázanie hotovosti by neviedlo k tomu, že by kriminálne činy prestali existovať. Lepším spôsobom je fungujúca justícia a fungujúci systém spravodlivosti. Sú krajiny, kde sa hotovosť stále vo veľkej miere používa. Jedným z príkladov je Švajčiarsko, kde je obmedzenie používania hotovosti až nad 100-tisíc frankov (93-tisíc eur), napriek tomu tam funguje spravodlivosť lepšie ako u nás a dochádza k menšej miere podvodov. Zrušenie hotovosti nie je podľa mňa dôležitým nástrojom v boji proti kriminalite. Ak vám však nefungujú základné funkcie štátu, ako je poskytovanie spravodlivosti, tak vám nepomôže ani zákaz hotovosti,“ protirečí analytik INESS s tým, že argument s kriminalitou sa používa dlhodobo.

    Centrálne banky chcú mať väčšiu mieru kontroly

    „Skutočný cieľ je iný. Nie je náhoda, že sa teraz hovorí o zrušení hotovosti či zrušení bankoviek s väčšou denomináciou. Súvisí to s tým, že centrálne banky chcú mať väčšiu mieru kontroly nad tým, čo sa deje s peniazmi. Napríklad centrálne banky chceli počas krízy presadzovať záporné úroky, ktoré sa však presadzujú ťažšie, ak ľudia môžu ujsť do hotovosti. Ďalším dôvodom sú zvýšené daňové príjmy,“ dodáva Karpiš, pričom poukazuje na tlak Európskej centrálnej banky a Európskej únie, aby mali väčšiu kontrolu nad transakciami v celej Európe.

    Bude tu namiesto eura Bitcoin?

    V súčasnosti sa veľa rozpráva aj o tzv. kryptomenách, ktoré predstavujú digitálne platidlá, avšak bez dosahu centrálnych bánk na túto menu, a tak nemôže prísť k zvýšeniu kryptomeny v obehu. Jedným z príkladov je aj Bitcoin, ktorý pre Karpiša predstavuje poistenie pred zlyhaním finančného systému.

    „Bitcoin treba vnímať v kontexte zlyhania svetového finančného systému v rokoch 2007 – 2009, pričom poskytol možnosť opustiť oficiálne bankový systém a platby posielať cez internet. Vnímam to ako poistenie pred zlyhaním finančného systému. V Grécku a na Cypre boli zatvorené banky a ľudia si nemohli vybrať svoje peniaze, tak Bitcoin sa mohol využívať. Popularite Bitcoinu pomohla aj Čína, ktorá sa snaží kontrolovať pohyb kapitálu v krajine, a formou tejto alternatívnej meny sa to dá obísť,“ povedal Karpiš, pričom si myslí, že Slováci by sa mali naučiť s touto menou pracovať, aby ju vedeli využiť pri svojej finančnej sebaobrane.

    Pre Petra Szovicsa nepredstavuje Bitcoin zaujímavú menu, keďže máme u nás euro, a ani si nemyslí, že by v eurozóne mohli nastať nejaké zásadné zmeny. Avšak technológia, ktorá je využívaná pri tejto kryptomene, by mohla pomôcť instantným platbám v rýchlosti presunu peňazí. Potenciál vidí Szovics skôr v technológii ako v samotnej mene.

    „Ak eurozóna nedonúti správať sa niektoré krajiny fiškálne zodpovedne a ak sa nezruší spoločné ručenie za dlhy členov, tak euro nemôže prežiť z dlhodobého hľadiska. Otázne sú voľby v Nemecku, Taliansku a Francúzsku. Nasledujúce roky ukážu, či bude euro stabilné,“ dodáva Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

    - Reklama -