Miera ohrozenia chudobou dosiahla v Nemecku svoje maximum od zjednotenia krajiny a predstavuje 15,7 percenta, čo je 12,9 milióna obyvateľov.
Alarmujúca je najmä skutočnosť, že toto číslo sa z roka na rok zvyšuje. Narastanie počtu obyvateľov bezprostredne ohrozených chudobou je síce pozvoľné, ale trend hovorí za všetko.
Štatistiky sa týkajú roku 2015, pričom o rok skôr sa ohrozenie chudobou týkalo 15,4 % nemeckého obyvateľstva.
Skupina ohrozená chudobou je v Nemecku definovaná príjmom pod 60 % z priemeru. V roku 2005 sa tieto nepríliš radostné štatistiky týkali “len” 14,7 % Nemcov. Ako poznamenáva riaditeľ sociálneho úradu Paritätische Wohlfahrtsverbands Ulrich Schneider, pozitívny ekonomický vývoj sa na poklese chudoby nijako neprejavil. „Hranica chudoby je nastavená na príjme 942 eur pre jednotlivca a 1978 eur pre rodinu s dvoma deťmi,” dodáva Schneider.
Celý text v nemčine máte k dispozícii TU.
Najviac ohrozenou skupinou sú nezamestnaní (59 %), ďalej rodiny s jedným dospelým živiteľom (43,8 %), prisťahovalci (33,7 %) a rodiny s tromi a viac deťmi (25,2 %).
Ako poukazuje Die Zeit, nebezpečenstvo chudoby sa čoraz viac týka aj dôchodcov (15,9 %), ktoré narástlo počas desiatich rokov o päťdesiat percent.
Šéf charitatívnej organizácie Volkssolidarität Wolfram Freidersdorf hovorí o lavíne chudoby v starobe. „Je vždy desivé, keď nie je spoločnosť schopná sa postarať o dôchodcov.”
Vedľa spomínaných skupín obyvateľstva sú ohrození chudobou tiež príslušníci menšín a mladiství, ktorých rodičia sami žili v chudobe. Až dva milióny detí a mladistvých využívajú podporu v rámci sociálnej reformy Hartz IV.
Najviac sa chudoba týka oblasti Porúria a hlavného mesta Berlína, kde žije značný počet prisťahovalcov. Naopak v štyroch spolkových krajinách, v Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, Sársku a Porýní-Falcku, sa miera rizika chudoby znížila.
V Nemecku sa však vedú diskusie, či je definícia chudoby správne nastavená. Mnohým sa zdá táto hranica príliš radikálne nastavená.
„O skutočnej situácii osôb kritérium hovoriace o príjme pod 60 % priemeru nehovorí v podstate nič,” cituje Die Zeit šéfa Nemeckej asociácie miest a obcí Gerda Landseberga, ktorý sa k tejto problematike vyjadril pre denník Neue Osnabrücker Zeitung.
- Reklama -
