Po prípadnej aktivácii článku 50 by mali nasledovať kompletné rokovania a vyjednávania o odchode konkrétneho štátu z eurobloku, limitované časovým úsekom dvoch rokov.
V zmienenom článku Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, je špecifikovaná procedúra dobrovoľného odchodu členského štátu z EÚ.
Článok 50 Lisabonskej zmluvy stanovuje, že:
1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.
2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V mene EÚ ju uzatvára Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom.
4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o členstvo, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49.
