Súčasný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik začínal podľa Aktualít.sk v roku 1988 ako vojenský prokurátor, pričom sa v tom čase spoznal aj s neskorším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, ktorý ho v roku 2004 navrhol za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry.
Viacerí poslanci vtedy Kováčika nepoznali. Podľa Trnku mal však odborné aj morálne predpoklady a v parlamentne hlasovalo za neho 118 zo 138 prítomných poslancov.
Hoci sa Kováčik zo začiatku staval do pozície, že nerozumie ekonómii, prideľoval si aj zložité ekonomické kauzy ako tunelovanie Slovenskej kreditnej banky za vyše dve miliardy korún, ktorú napokon zastavil.
Kováčikovi kritici z Úradu špeciálnej prokuratúry, ako prokurátor Maroš Žilinka a Jaroslav Palkovič, nedostali napríklad polročné odmeny. Z funkcie riaditeľa odboru všeobecnej kriminality bol na Kováčikov príkaz odvolaný aj Ján Hrivnák a taktiež Ján Šanta z funkcie riaditeľa odboru ekonomickej kriminality.
Veľkým škandálom bolo podľa Aktualít dvojnásobné zastavenie trestného stíhania voči Tiborovi Farkasovi a Petrovi Olgyayovi, ktorí boli stíhaní zo založenia zločineckej skupiny a krátenia dane v kauze tzv. olejárskej mafie. Stíhanie bolo zastavené svojvoľne Dušanom Kováčikom, aj keď s týmto postupom nesúhlasila polícia ani dozerajúci prokurátor Vladimír Turan.
Druhýkrát bol Dušan Kováčik zvolený v roku 2009 so 117 hlasmi zo 139 prítomných poslancov. Po jeho zvolení obvinila polícia päť ľudí z korupcie pri verejnom obstarávaní na železniciach. A hoci bol návrh na väzbu pre hlavných podozrivých, o dva dni návrh na vznesenie obvinenia Kováčik vzal späť.
Stačilo mu svedectvo Fica a Flašíka
Paradoxný bol aj jeho počin v prípade zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania v kauze financovania Smeru. O nahrávke s hlasom podobným Ficovi si Kováčik myslel, že je to falzifikát, pričom mu na to stačilo svedectvo Fica a Flašíka.
Kováčik zastavil aj trestné stíhanie vo veci podvodu a korupcie v prípade bývalého príslušníka SIS Miroslava Gumana, ktorý chodil často za Pavlom Paškom do parlamentu. Kauza sa týkala obchodných partnerov Miroslava Šatana. Bývalý hokejista tak prišiel o 140 miliónov korún, ktoré dal do golfového areálu vo Veľkom Bieli.
„Po vyhodnotení dôkazov som dospel k záveru, že skutok, ktorý mala spáchať obvinená, nie je trestným činom,“ citujú Kováčika Aktuality v ďalšej kauze, tentoraz týkajúcej sa bývalej funkcionárky Slovenského pozemkového fondu Heleny Osuskej, ktorá previedla lukratívne pozemky v Tatrách na podnikateľov blízkych Mečiarovi.
Stále nevyriešená Gorila a prípad Bašternák
Tretí raz bol Kováčik v parlamentne zvolený v roku 2014 s 92 hlasmi. O rok neskôr sa riešilo tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby. Vladimír Suchodolinský, ktorý správu napísal a ktorý už zomrel, sa s kolegom Ivanom Mackom a poslancom Ľubomírom Galkom obrátil na Kováčika, aby preskúmal postup vyšetrovania, avšak ten podnet odmietol.
Kováčik mal robiť podľa vyšetrovateľa Marka Gajdoša obštrukcie aj v prípade spisu Gorila. Blokoval sa tu napríklad aj výsluch kľúčového svedka Petra Holúbeka.
Zaujímavosťou je aj prípad v kauze Ladislava Bašternáka, kde najskôr Kováčik súhlasil s políciou, že sa nebudú prípadom zaoberať, a po mediálnom a verejnom tlaku dal pokyn, aby sa konalo. Avšak po desiatich mesiacoch sa nič nestalo.
