V priebehu času ale čoraz viac akceptoval naliehavé volanie svojho vnútra po tom, aby sa seriózne a trvale zapodieval ezoterikou. Jeho silný záujem o ňu možno hodnotiť aj ako snahu uniknúť nude a stereotypu každodenného diania a tak objavenie novej a pestrej intenzity života.
Jung sa počas celého života nikdy neprestal zaoberať so všetkým tým, čo nejakým spôsobom súviselo s mystikou a s mimozmyslovými fenoménmi. Jeho aktivity a pôsobenie v tomto smere, keďže sa stal všeobecne uznávanou vedeckou auritou, mali veľký vplyv na vedcov, na mladú generáciu, ale i na spoločnosť, ako takú a už veľmi skoro po jeho smrti v roku 1961, vznikla veľká vlna nadšenia pre všetko paranormálne a okultné. To spôsobilo aj veľký rozvoj parapsychológie.
Rozchod s Freudom znamenal začiatok novej epochy v živote Junga a zároveň to rozhodlo o jeho fulminantnom vstupe do oblasti ezoterických disciplín, v čom ho dovtedy Freud, ako prísne mechanisticky mysliaci psychológ, blokoval a mu to úspešne vyhováral.
Moju prednášku by som chcel ukončiť tým, že mojím prianím je, aby sme sa všetci, ktorí sa psychológiou profesionálne zaoberáme, hlásili bez predsudkov k celej práci Karla Gustáva Junga a akceptovali ho takého, akým naozaj bol a k tomu patrí nepochybne aj ezoterika.“
+ + + + + + + + + + + +
S Denisom sa Ginette stretla krátko po piatej pri Koloseu. Prišla tam skôr ako on. Keď sa k nej blížil, tak už z diaľky videl, že sa rozprávala s dvoma mladými, dobre vyzerajúcimi Rimanmi. Keď ho zbadala, tak ich nechala stáť a rozbehla sa k nemu a zvítala sa s ním objatím a bozkom.
Keď sa jej opytal, čo to boli za muži, tak mu s úsmevom porozprávala, že za tých asi desať minút, čo tam na neho čakala, sa už viacerí muži pokúšali o svoje šťastie u nej, a tak musela odmietať ich lákavé návrhy a ponuky. Robili to však s typickým rímskym šarmom mužov presvedčených o svojej výnimočnosti. A tak sa na tom dobre zabávala.
Potom Denisovi opísala svoj pracovný deň na konferencii:
„Bol tam náročný program a po jeho ukončení som bola mierne unavená, ale vypočula som si aj niekoľko skutočne veľmi zaujímavých prednášok, z ktorých som sa dozvedela aj nové veci, ktoré ma mimoriadne nadchli. A z únavy ma dostali rímski krásavci, ktorí sa ma pokúšali zlomiť, pričom som si vypočula celú kopu komplimentov, ako ich vedia žene urobiť len Rimania.“
Denis sa strojene zamračil a Ginette sa hneď s úsmevom skorigovala:
„Len Rimania a samozrejme aj ty. Si v tejto disciplíne rozhodne lepší ako Francúzi.“
Denis sa odmračil a povedal:
„To je pre mňa ale uznanlivé vyznamenanie, lebo slovenskí muži sa v tomto smere neveľmi vynímajú.“
Ginette ho nežne pobozkala a zmenila tému:
„Ozaj, musím ti povedať aj to, že na kongrese som spoznala jedného fascinujúceho muža a skvelého psychológa, ktorého prednáška ma nesmierne zaujala. Volá sa profesor Enzo Arieti a je z Ríma. Dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme.“
„Chceš sa s ním stretnúť len sama, alebo mám ísť aj ja s tebou?“
Denis jej položil túto otázku pokojným hlasom, bez najmenšieho náznaku emócií.
„Urob si na zajtra nejaký zaujímavý program. V tomto špeciálnom prípade má on i ja záujem na tom, aby sme sa stretli na niekoľko hodín v uzavretej spoločnosti len nás dvoch.“
V ich vzájomnom vzťahu nebola nikdy ani len najmenšia nedôvera a ani žiadna žiarlivosť. Vedeli a hlboko preciťovali, že patria nerozlučne k sebe a preto nemali najmenší problém v istých situáciách si jeden druhému dopriať voľný priestor.
Denis súhlasne pokýval hlavou a s úsmevom a pochopením povedal:
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
