Všeobecná zdravotná poisťovňa je v strate 200 miliónov eur, lebo jej predošlé vedenie počas druhej vlády aktuálneho premiéra Roberta Fica netvorilo rezervy. Snaží sa preto šetriť, kde sa dá a rozbehnúť ozdravovanie financií. Štátna poisťovňa si to predstavuje napríklad aj tak, že niektorým pacientom prestane hradiť liečbu a budú si ju hradiť oni. Tento návrh, s ktorým prišla, sa týka pacientov s hepatitídou typu C. Konkrétne ľudí spadajúcich do rizikovej skupiny, v ktorej sú podľa poisťovne zahrnutí občania s tetovaním, pírsingom, narkomani a alkoholici. Hepatitída typu C pritom môže viesť až k rakovine pečene. Hovorkyňa poisťovne Petra Balážová sa vyjadrila, že okrem šetrenia financií sa týmto opatrením odstráni rizikové správanie sa poistencov, pričom sa zvýši spoluzodpovednosť za ich zdravie. Viac se o tom písali TU.
Na rade je ministerstvo, ktoré je 100-percentným akcionárom poisťovne a návrh musí schváliť aj ono. Hovorkyňa ministra Druckera Zuzana Eliášová uviedla, že „ministerstvo zdravotníctva pozitívne vníma snahu VšZP zameranú na hľadanie úspor, ale je presvedčené, že tieto návrhy úsporných opatrení nesmú byť primárne zamerané na úspory na pacientoch“.
Kategorizujú ľudí…
Pre Parlamentné listy sa k novému návrhu poisťovne vyjadril aj predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. „Najskôr to nechajú svojimi nominantmi rozkradnúť a potom to idú sanovať na zdraví občanom. A mne je jedno, či má niekto pírsing… Je ten človek občanom Slovenskej republiky? Ak je, tak sa nemáme o čom ďalej baviť,“ uviedol a dodal, že majú maslo na hlave.
Kollár si uvedomuje, že títo ľudia sú v rizikových skupinách, no jedným dychom dodáva, že je to pre neho neprijateľné. „To potom môžeme obmedzovať aj podľa IQ,“ vyjadril sa a uviedol príklad, že je to rovnaké, ako keby sme neposkytli zdravotnú starostlivosť každému, kto by ho mal nižšie ako 95. „To je aká logika?“ pýta sa.
„To je pre mňa neprijateľné. My tu kategorizujeme občanov!“ dodáva rozčúlene. „Raz je to občan Slovenskej republiky ako každý iný a nemôžete to rozseknúť, že ty si riziková skupina… Riziková skupina sú oni, že rozkrádajú štát týmto spôsobom,“ hovorí Kollár a zároveň varuje pred tým, že chorí na žltačku si liečbu nezaplatia sami. Podľa jeho názoru skôr nakazia „nerizikovú skupinu“.
Zmeny v hradení liečby hepatitídy typu C nie sú jedinou navrhovanou zmenou. Predtým poisťovňa navrhla obmedziť injekcie do očí, s čím nesúhlasila ani koaličná SNS, preto PL požiadali o ich stanovisko aj k aktuálnemu návrhu.
Predseda výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník pripomína, že systém zdravotného poistenia je postavený na princípe solidarity. „Zdraví a pracujúci platia na chorých, ktorí nemôžu pracovať. Preto je dôležité, aby miera solidarity nebola zneužívaná. Ak si ochorenie zapríčiní sám občan , napr. narkoman použije infikovanú striekačku, ktorou si spôsobí akékoľvek ochorenie, považujem to za vedome sebapoškodzovanie a zároveň ide o zneužívanie miery solidarity,“ vyjadril sa Zelník.
Podľa jeho názoru peniaze treba vyčleniť na prevenciu, onkologické, srdcovocievne ochorenia či na zdravotnú starostlivosť o matku a dieťa. „Z tohto dôvodu pacient, ktorý si spomínaným sebapoškodzovaním zapríčiní ochorenie sám, musí si liečbu hradiť,“ uzavrel.
Pred žltačkou to boli oči
Ako sme už spomínali, pred pár dňami v médiách rezonovala informácia o úprave preplácania liečby pre ľudí s ochoreniami zraku. Ide o injekcie do oka, ktoré sa pichajú pri degenerácii centrálnej sietnice alebo cukrovky. Títo pacienti strácajú ostrosť videnia a ochorenie smeruje k slepote.
Okrem predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý vyzval ministra zdravotníctva Tomáša Druckera spolu s premiérom Robertom Ficom, aby ozdravovanie štátnej poisťovne, ktoré označil za nezmyselné, neodobrili, odmietavý postoj zaujala aj koaličná SNS. „Nemôžeme predsa nechať ľudí oslepnúť. Chceme ich vyzvať, aby v žiadnom prípade toto nepodporili,” vyjadril sa Kollár.
Zdroj: Facebook/Sme rodina
Zdroj: Facebook/Slovenská národná strana
V prípade, že návrh prejde, pacienti nedostanú liečbu hneď od začiatku ochorenia ako doteraz, ale až keď stratia polovicu zrakovej ostrosti. Po novom má liečba trvať maximálne dva roky. Rovnako by sa injekcia mala pichať len do jedného oka. „Napríklad v Českej republike je táto liečba obmedzená na jedno oko a hodnotu glykovaného hemoglobínu 7 % pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému,” argumentuje VšZP. Viac sme o tom písali TU.
