Nie, nepodpíšem, odkázal prezident Kiska pri troch zákonoch

    0
    Andrej Kiska (Autor: TASR)

    Poslanci SNS v novele o slobode náboženskej viery a postavení cirkví presadzujú, aby na registráciu cirkvi a náboženskej spoločnosti bolo potrebných aspoň 50.000 plnoletých členov – občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. V súčasnosti treba na registráciu 20.000 členov. Novela má podľa poslancov SNS eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.

    Podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností sa sprísnia od marca.

    Cieľom druhého samotného zákona z dielne Úradu vlády SR, ktorý Kiska nepodpísal, je zabezpečiť odpolitizovanú štátnu správu.

    V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa má zriadiť Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.

    Nie aj jasličkovému zákonu 

    Andrej Kiska sa rozhodol opäť nepodpísať novelu zákona o sociálnych službách, teda tzv. jasličkový zákon. Parlamentu právnu normu už raz vrátil na opätovné prerokovanie, plénum však prelomilo jeho veto a novelu opätovne schválilo 31. januára tohto roka. Novela tak bude platiť bez prezidentovho podpisu.

    Kiska navrhoval poslancom vypustiť tie body, ktoré ustanovujú novú sociálnu službu zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ako dôvod uviedol, že spôsob zavedenia tejto služby je neprimerane diskriminačný voči niektorým skupinám rodičov a detí.

    Podľa schváleného zákona majú byť oprávnenými prijímateľmi len rodičia, respektíve zákonní zástupcovia, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole.

    “Obmedzenie novej sociálnej služby na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života rodičov preto diskriminuje niektoré deti v prístupe k službám, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu ich života v dospelosti,” uviedol Kiska.

    Novela upravuje poskytovanie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najmä v čase, keď rodič alebo iná osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, chodí do zamestnania. Po novom budú “detské jasle” zadefinované ako sociálna služba.

    Služba na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života sa bude poskytovať buď terénnou, alebo ambulantnou formou. Znamená to, že opatrovateľ bude poskytovať starostlivosť o dieťa v domácom prostredí dieťaťa alebo v účelovo vyčlenenom priestore zamestnávateľa rodiča, alebo v zariadení starostlivosti o deti. Prevádzka zariadení bude pritom podliehať prísnym kritériám na hygienu, vybavenie priestorov, taktiež sa sprísnia aj požiadavky na personál.

    Upraví sa aj zabezpečenie kontrolnej činnosti a registrácie poskytovateľov služieb starostlivosti o deti. “Súčasne sa navrhovanou legislatívnou úpravou zabezpečí, aby aj existujúce zariadenia vzniknuté bez právneho titulu boli registrované a ich činnosť prebiehala jednotne v súlade so zákonom,” uviedol rezort práce s tým, že sa reguluje aj činnosť opatrovateľa detí, ktorá je v súčasnosti realizovaná na základe živnostenského oprávnenia.

    Novelou sa upraví aj poskytovanie služieb zariadeniami, ktoré podľa zákona musia splniť technické stavebné požiadavky. Prevádzkovatelia detských jaslí totiž po novom budú musieť zabezpečiť bezbariérový prístup. Túto požiadavku budú musieť splniť prevádzkovatelia detských jaslí do konca roka 2018.

    - Reklama -