Na mimoriadnej schôdzi na odvolanie premiéra Roberta Fica líder Obyčajných ľudí Igor Matovič rečnil až tri hodiny. Hoci bol aj vám poskytnutý priestor, ten už nebol tak mediálne pokrytý. Nemrzí vás, že to, čo ste povedali vy, nebolo dostatočne mediálne prezentované?
Čo malo odznieť, to odznelo. Žiaľ, niektoré veci sa dostali na rad, keď médiá odišli alebo keď bola prázdna sála. Napriek tomu mi veľa ľudí písalo, že nás sledujú cez priamy prenos. Takže si myslím, že kto o to mal záujem, tak tie informácie sa k nemu dostali. Schôdzu hodnotím pozitívne, aj keď ku samotnému odvolaniu Roberta Fica neprišlo. Minimálne sa politici a ľudia mohli dozvedieť o skutočných problémoch, ktoré v energetike sú.
Robert Fico dnes tvrdí, že z dôvodu novej vyhlášky o cenovej regulácii v energetike sú všetky problémy vyriešené. Dovolím si ale tvrdiť, že táto vyhláška, naopak, zavádza ešte väčší chaos. Je to iba také prešľapovanie Fica na mieste, ktorý sa zabára hlbšie a hlbšie.
Kde sú nedostatky v novej vyhláške?
Vyhláška napríklad hovorí, že na rok 2017 sa použijú cenové rozhodnutia z roku 2016. Ale predsa v tomto roku už máme nejaké cenové rozhodnutia. Mesiac január bol uzavretý, vyfakturovaný a dodávatelia už odviedli DPH. Ak by teraz museli upravovať faktúry, tak by sa museli robiť opravy aj v daňových priznaniach, čo je spojené s pokutami. Z môjho pohľadu to bude teda tak, že tá vyhláška zavedie cenové rozhodnutia od 10. februára. Súčasne sa hovorí, že vyhláška bude platiť, pokiaľ nevydá úrad nové cenové rozhodnutia. V praxi tu budeme mať teda obdobie, v ktorom tu budú platiť minimálne tri cenové rozhodnutia.
Takýto chaos sme tu v živote nemali a to maslo na hlave má Jozef Holjenčík, označovaný za Harabina v slovenskej energetike, ktorý sa rozhodol svojvoľne zmeniť a prekopať cenotvorbu.
Ďalej je dosť sporné, či osoba, ktorá vyhlášku podpisovala, bola na to oprávnená. Z jednoduchého dôvodu, pod touto vyhláškou je podpísaný Jozef Holjenčík, avšak ten 7. februára odovzdal prezidentovi abdikačný list. Vyhláška je ním však podpísaná 8. februára.
Na čo podľa vás doplácajú obyčajní ľudia? Na zlé politické rozhodnutia?
Dovolím si povedať, že doplácajú predovšetkým na to, že cenová regulácia je netransparentná, nesystémová a bola vedená človekom, ktorý bol politickým vazalom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví musí byť nezávislý od vlády, iných štátnych orgánov a regulovaných subjektov. Tak káže zákon.
Toto sa však už minimálne raz stalo aj predtým. Úrad nebol nezávislý ani v prípade vratiek za plyn, ktoré prebehli v roku 2016, keď ľudia dostávali platby alebo časti platieb za to, že sa Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) dobre darilo. Toto ale vôbec nie je pravda. SPP predsa v roku 2015 vygeneroval stratu 85 miliónov eur. Keď si pozriete záverečnú správu, tak zistíte, že ich výdavky na činnosť a nákup plynu boli vo výške 1,44 miliardy, ale príjmy o 85 miliónov nižšie. Napriek tomu tvrdia, že boli v zisku. Je to preto, lebo pod SPP patrí dcérska spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá združuje zlaté vajcia v plynárenstve, Eustream, SPP Distribúcia a NAFT-u, ktoré majú regulované a v podstate aj garantované vysoké zisky. Tie vo forme dividendy tečú cez SPP do štátneho rozpočtu, ale až po očistení o stratu plynárov. To je v rozpore so zákonom a princípmi regulácie. Ako môže regulátor prikazovať spoločnosti generovať stratu a jej vlastníkovi štátu to neprekáža?
Kto to v konečnom dôsledku zaplatí?
Len a len ľudia, pretože dividenda sa musí očisťovať o stratu. O čo menej príde dividendy do rozpočtu, o to menej bude mať štát pre ľudí k dispozícii. Takto to predsa nemôže fungovať.
Je cestou k úspechu väčšia liberalizácia trhu bez štátnych zásahov?
Pochopiteľne, by sa to prejavilo aj na znížení ceny. My máme stále na Slovensku regulované ceny pre domácnosti a pre malé podniky. Vyčíta nám to aj Európska komisia s tým, že cesta je deregulácia a menej štátu. Bohužiaľ, na Slovensku je to razené presne opačne. Pri predaji energií tu musíme vytvoriť dostatočne konkurenčné prostredie. Regulácia by však mala ostať v prípade prirodzených monopolov, akými sú distribučné spoločnosti a SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, pozn. red.).
Tieto témy sú však veľmi komplikované pre bežného človeka. Robert Fico na jednej strane kritizuje, že opozícia politikárči a nerozumie tomu. Vy to vysvetlíte zasa veľmi odborne. Nie je tu potom priestor na verejnú kontrolu veľmi malý, lebo tomu chápe minimum ľudí?
Samozrejme, sú to veľmi zložité témy, ktoré sa nedajú vysvetliť úplne jednoduchým spôsobom. A ak to aj niekto robí, často to skĺzne do populizmu a poloprávd. Snažím sa položiť na stôl všetky informácie, aby si utvorili ľudia komplexný pohľad. Ale, bohužiaľ, je to tak, že ak ľudia nevidia úplne dovnútra, potom je tu priestor na korupciu a rôzne kšefty.
Koniec koncov jedným z príkladov sú Hornonitrianske bane, ktoré už dlhé roky fungujú iba vďaka dotácii, ktorú ľudia platia v cene energií. Je to nepriama dotácia cez Slovenské elektrárne, ktoré dostali príkaz nakupovať od Hornonitrianskych baní uhlie a z toho vyrábať elektrinu. Náklad na takúto dotovanú elektrinu je rozpočítaný medzi všetkých spotrebiteľov. Ročne je to asi 95 miliónov eur. Nemáme však oficiálne údaje, koľko z toho ide na nákup uhlia, ale malo by to byť až 90 %. Toto uhlie má výhrevnosť okolo 10 GJ, a keď si to prepočítame, máme konečnú sumu okolo 4,5 – 5 eura za GJ. Rovnaké, dokonca kvalitnejšie uhlie stojí pritom napríklad v Nemecku od 1,6 do 2,5 eura za GJ.
Aký je hlavný dôvod?
Iste ste počuli o alobalovej kauze, kde sa nepriamym spôsobom dostane dotácia do baní a z baní sa má vynášať v alobale. Vyšetrovanie však bolo zamietnuté pod koberec a tak nevieme, kam tieto peniaze smerovali. Jedinou indíciou je bývalý poslanec strany Smer Vladimír Jánoš.
Slovenským elektrárňam sa pritom vôbec neoplatí toto uhlie nakupovať. Už pred rokom 2015 avizovali, že elektráreň v Novákoch chcú zatvoriť. Ide o starú elektráreň, do ktorej treba neustále investovať. Prevádzkujú to však naďalej, lebo na to tlačí vláda a na základe ministerského nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme by z domáceho uhlia mali vyrábať elektrinu až do roku 2030.
Podľa vás je to účelové?
Je verejným tajomstvom, že Robert Fico a predseda Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec sú dobrí známi. Fico minimálne raz do roka sfára do bane a ukáže sa v baníckej uniforme. Stále sa tvári, že ho zaujíma zamestnanosť v tomto regióne. Keď si však ktokoľvek prepočíta, koľko je vlastne dotácia na jedného baníka, zistí, že z tých 95 miliónov by podľa spravodlivosti mal každý jeden dostať 2 270 eur mesačne. Reálne je to však iba 600 až 800 eur.
Tá baňa je výslovne zlatá klietka. Tiež je zaujímavé, že v bani pracuje asi stovka Rumunov. Na jednej strane tu akože podporujeme zamestnanosť v regióne a na druhej strane, keď o to zamestnanie nemá nikto záujem, zamestnáme baníkov zo zahraničia? Ak o túto prácu nie je záujem, nemali by sme íst skôr cestou útlmu baníctva a hľadať alternatívy? Uhlie sa na 95 % páli v Novákoch, no takto vyrobenú elektrinu dnes už vôbec nepotrebujeme. Oveľa lacnejšiu a ekologickejšie vyrobenú si dnes môžeme nakúpiť na trhu.
Posledná otázka smeruje k železniciam. Vy ste sa taktiež zaoberali skrytou privatizáciou a tunelovaním v spoločnosti Cargo Wagon. Naša redakcia pred pár týždňami odhalila, že sústavne sa zvyšuje suma peňazí, ktoré idú zo štátu súkromníkovi za vozne, ktoré sme mu predali, a následne si ich spätne za drahšie prenajímame. Čo si o tom myslíte?
Privatizácia Cargo Wagona, aj keď oni to nazývajú konsolidácia, bola od začiatku jedným veľkým tunelom. Z Carga ostala prázdna škrupinka a všetky vagóny sme predali pochybnej spoločnosti, do ktorej pozadia nevidíme, a tieto vagóny si spätne prenajímame.
Ukazuje sa, že ako to bolo rozbehnuté v rámci skrytej privatizácie, tak ten tunel v Cargu, bohužiaľ, ďalej pokračuje. Zrejme aj pokračovať bude, pokiaľ sa ľudia nebudú pýtať a o túto tému sa zaujímať. Ale treba si uvedomiť, že sú to naše peniaze, pretože ZSSK Cargo je stále štátnou spoločnosťou. Čiže klobúk dolu za vašu robotu, že otvárate takéto témy a poukazujete na tie tunely, ktoré sa v našom hospodárstve dejú.
