Slovensko nie je ani xenofóbna, ani šovinistická krajina. Za Kotlebu v parlamente môžeme poďakovať Ficovi, hovorí známy Brit zo Spiša

0
Adnan Akram (Autor: Archív A. Akrama)

Žijete v metropole Spiša už takmer 24 rokov. Narodili ste sa však v Londýne, vaši rodičia pochádzajú z Indie. Čo rozhodlo, že právnický koncipient v londýnskej exekútorskej kancelárii sa ocitol a zakotvil na východe Slovenska?

V právnickej firme som sa ocitol hneď po škole a úprimne poviem, že tá práca ma vôbec nenapĺňala, nudil som sa a keď kamarát z vyšky navrhol, aby sme spolu išli niekam do sveta učiť angličtinu, neváhal som. Vybavil som si rok neplateného voľna a prišli sme do Spišskej Novej Vsi ako lektori anglického jazyka. Mali sme zmluvu na jeden školský rok. Po roku kamarát išiel ďalej, do Chorvátska a potom do Turecka a ja som zostal na Slovensku. Po jednom roku som nemal pocit, že tú krajinu dostatočne poznám a ani priateľské vzťahy, ktoré som nadobudol, som nechcel náhle ukončiť, tak som sa rozhodol, že ostanem ešte trochu. To bolo pred takmer štvrťstoročím a stále som tu.

Vaše začiatky neboli na Spiši práve jednoduché. Ako je známe, práve v tomto regióne žije veľký počet rómskej populácie a vás si dokonca často s touto etnickou menšinou spočiatku mýlili. Ako ste to vnímali?

Áno, stalo sa, že občas si ma ľudia mýlili s Rómom a zažil som na vlastnej  koži, ako fungujú predsudky. Hlavne v začiatkoch, keď ma ľudia nepoznali. Vtedy nebolo v Spišskej veľa cudzincov a niekedy som cítil, že niektorí ľudia, ktorí ma nepoznali, sa ma možno dokonca trochu aj báli. Neprekážalo mi to, lebo som sa snažil chápať situáciu z ich uhla pohľadu. Pre mňa to bola výzva ukázať ľudom že sa nemajú čoho báť, a výzva zápasiť s ich predsudkami.

Kedy ste sa teda definitívne rozhodli, že zostanete žiť na Slovensku? Čo rozhodlo?

Tých prvých pár rokov som mal nejaký vágny plán sa vrátiť do UK (Veľkej Británie). Ale čím dlhšie som tu ostával, tým hlbšie korene som zapustil na Slovensku. Bod zlomu prišiel, keď sa mi v prenajatom byte pokazila chladnička. Kúpil som si novú a to bola moja prvá investícia na Slovensku, čo sa týka materiálnych záležitostí. Vtedy mi došlo, že tu asi budem žiť ešte chvíľu.

Je podľa vás naša krajina xenofóbna, šovinistická či dokonca aj s prvkami fašizmu? Ako vnímate skutočnosť, že v parlamente je v súčasnosti strana, ktorá dostáva často práve takýto prívlastok – fašistická?

To, že je Kotleba v parlamente, vnímam ako zúfalý protestný hlas ľudí, ktorí už majú plné zuby štandardných strán a zároveň sú ľahko zmanipulovateľní dezinformáciami a propagandou šírenou najmä prostriedkami Pandorinej skrinky, ktorá sa volá  internet,  či je to na sociálnych sieťach, alebo na alternatívnych mediálnych portáloch. Je to celosvetový jav, ktorý v určitej miere vysvetľuje aj prijatie kultu osobnosti Putina či neracionálny brexit a vzostup nebezpečného blázna Trumpa. Slovensko nie je ani xenofóbna, ani šovinistická krajina. Našťastie, moje osobné skúsenosti sú také, že prichádzam do styku s ľuďmi, ktorí majú jasno, čo je dobré a čo je zlé a majú inteligenciu a rozum rozlišovať medzi realitou a alternatívnymi pseudofaktami. Za to, že je kryptofašistická strana v parlamente, môžeme poďakovať aj  Ficovmu  populistickému Smeru, ktorý pred voľbami v rámci kampane bez hanby zneužíval imigračnú krízu a islamofóbnu náladu na šírenie strachu. Vodca z Bystrice a polygamná „celebrita“ na základe toho získali kreslá v NR SR.


Addy Akram s deťmi; foto: Archív A. Akrama

Myslíte si, že rómska menšina je integrovateľná do našej spoločnosti? Najmä na Spiši by možno boli pre nich desiatky pracovných príležitostí napríklad v zničených lesoch, kde by mohli namiesto nelegálneho kradnutia dreva legálne pracovať.  No štát pre to zatiaľ neurobil nič. Súhlasíte? Pretože mnohí naopak tvrdia, že Rómom sa nechce pracovať…

Bigotná mantra, že Rómom sa nechce pracovať, sa zakladá na mýte stvorenom z predsudkov. Rómovia chcú pracovať, ale dôstojne. Každý človek má nárok na dôstojné pracovné podmienky. Keď sa vyskytnú také príležitosti, pevne verím, že sa pohneme dopredu. Poznám mnohých Rómov, ktorí makajú, či tu, alebo v zahraničí, podnikajú a angažujú sa vo verejnom živote. Je ale pravda, že väčšina nemá také možnosti, lebo žijú v biede. Tak je to úloha štátu a spoločnosti, aby robili niečo proaktívne pre ich integráciu a nielen zametať problém pod koberec.

Už tretie volebné obdobie pôsobíte v komunálnej politike a v ostatných komunálnych voľbách vlani ste dokonca dostali percentuálne najviac hlasov zo všetkých zvolených mestských poslancov. Ľudia vám teda dali veľkú dôveru. Čo je vašou hlavnou agendou? Čím predovšetkým pomáhate svojim voličom a Spišiakom?

Som mestským poslancom od roku 2006. Moja hlavná agenda je jednoducho zastupovať záujmy mojich voličov na MsZ a na MsÚ. Som predseda výboru za jedno veľké sídlisko v Spišskej Novej Vsi, takže moja priorita je plnenie požiadaviek výboru v prospech občanov tohto sídliska. Som opozičný poslanec, takže tiež mám snahu predniesť alternatívne riešenia a prísť s konštruktívnymi návrhmi. V našom meste by som ale nerozdeľoval poslancov podľa politického trička. Dôležité je, ktorí poslanci majú snahu spraviť niečo prospešné pre mesto a obyvateľov a ktorí nie.

Často navštevujete aj vašu rodnú krajinu a vaše rodné mesto Londýn.  V čom je podľa vás hlavný rozdiel v mentalite Britov a Slovákov? Ako nás vnímajú napríklad Angličania, ak si vôbec uvedomujú, že existujeme?

Nerád zovšeobecňujem, takže je mi ťažko identifikovať rozdiely v mentalite dvoch krajín. Ja mám vždy okolo seba ludí, s ktorými zdieľam rovnaký pohľad na svet a mám šťastie spoznávať veľa mladých, ktorí ma obohacuju ich sviežimi názormi. Ale ak by som naozaj musel pomenovať národné črty Britov a Slovákov, zostal by som pri klišé, že Briti sú do určitej miery uzavretí, hlavne čo sa týka citov a Slováci sú pohostinní, priateľskí a srdeční. Oba národy majú úžasný zmysel pre humor. Veľa Britov pozná Slovákov, či je to zo skúsenosti v UK, alebo tu, na Slovensku. Dodnes som nič zlé nepočul od Britov, čo sa týka Slovákov.

Ako ste prijali brexit? Jedným z hlavných motivačných faktorov na vyhlásenie brexitu bolo okrem iného zamedziť neregulovanému prístupu imigrantov do krajiny, no ani nie tak z krajín Blízkeho východu, Pakistanu či Afganistanu, no skôr z krajín ako Poľsko, Slovensko či Česko. Práve ľudia z nášho regiónu vykonávajú v Británii ťažké a často aj neobľúbené práce, ktoré nechcú robiť Briti, Je to podľa vás spravodlivé?

Nie je to vôbec spravodlivé. Brexit bol jedno veľké fiasko. Cameron sľuboval referendum, keby vyhral parlamentné voľby. Chcel tým zobrať vietor z plachiet  strane UKIP, napokon vyhral a celý proces sa mu vymkol z rúk. Farage z UKIP a Boris Johnson so značnou pomocou vplyvnej britskej bulvárnej tlače dokázali zmanipulovať nespokojných a neznalých voličov za odchod z EÚ. Celé zle! Dúfam, že Slováci, ktorí v UK poctivo pracujú, tam budú môcť zostať. Bez imigrantov zo strednej a východnej Európy nedokáže Británia fungovať. Ide často o šikovných a zručných pracovníkov.

Aké dôsledky môže mať podľa vás brexit? Predsa aj dva milióny Britov pracujú v krajinách Európskej únie a zavedením brexitu sa aj im skomplikujú pracovné, ale aj iné povolenia. Zo Slovenska pracuje v Británii vyše 200-tisíc najmä mladých ľudí. Čo bude s nimi?

Keď Slovensko ešte nebolo v EÚ, bolo o čosi zložitejšie vybaviť si veci, ako sú pracovné povolenia a podobne, a to tak tu na Slovensku pre Britov, ale aj v UK pre Slovákov. Teraz sa začína proces rokovaní o podmienkach bilaterálnych vzťahov. Musíme veriť, že zdravý rozum a pragmatizmus zvíťazí a nedôjde k výraznejšiemu skomplikovaniu života pre dotknutých.

Na Slovensku by už o rok mal začať vyrábať automobily britský výrobca Land Rover Jaguar. Nespôsobí práve brexit komplikácie pri spustení výroby pri tejto veľkej investícii?

Nie. Investícia jednoducho príde. Výzva bude podľa mňa nájsť dostatočne veľa kvalifikovaných ľudí, ktorí budú ochotní robiť v závode pri Nitre. V odvetví techniky výroby je dlhodobý nedostatok pracovných síl, za ktorý možeme „poďakovať“ nevhodnému školskému systému,  ktorý poslal viac študentov na právnické a iné humanitné vysoké školy ako na technické.

Aká je podľa vás vzdelanostná úroveň Slovákov? Na Spiši totiž roky vyučujete vo vašej súkromnej jazykovej škole angličtinu. Sme teda učenliví?

Áno, ste. Viem porovnať úroveň slovenských a britských študentov. Nielen všeobecné vedomosti sú u slovenských žiakov lepšie, ale aj túžba po úspechu, motivácia a ambície sú oveľa väčšie.

Ktoré charakterové vlastnosti Slovákov vám imponujú? Ktoré naopak nie?

Na Slovákoch mám rád ich optimizmus, humor a odolnosť. Ale možno je to špecifikum obzvlášť tu, na Spiši. Cítim však u Slovákov niekedy nedostatok sebavedomia. Neveria vo vlastný potenciál. Ale viem, že sa to postupne zmení, hlavne tým, ako sa mladí uplatňujú na globálnej úrovni hlavne vo sfére podnikania v IT.

Čo sa vám osobne u nás páči a čo vám najviac prekáža? Je vôbec niečo, s čím ste sa ako cudzinec nikdy nestotožnili?

Milujem prírodnú krásu Slovenska. Každý región sa má čím popýšiť, či to je Spiš, Orava, alebo Liptov. Mestá ako sú Banská Štiavnica, Levoča, Bardejov a Spišská Nová Ves sú klenoty, ktoré svet musí jednoducho objaviť. Nestotožňujem sa však s korupciou na štátnej úrovni, ktorá ničí túto nádhernú krajinu ako nezastaviteľná rakovina.

Stretli ste sa vy osobne u nás niekedy s korupciou a klientelizmom? V rebríčku miery korupcie patrí Slovensku aktuálne celosvetovo nelichotivé 54. miesto spomedzi 176 hodnotených krajín. Vnímate to?

Korupcia existuje všade. Tu, na Slovensku, ale aj v UK. Rozdiel je ale v tom, že v Británii to nie  jav, ktorý sa dotkne celej spoločnosti. Úplatky v zdravotníctve, v polícii a v štátnej správe sú takmer nepredstaviteľné. Sú kšefty za zatvorenými dverami medzi politikmi a podnikateľmi. Ale na rozdiel od Slovenska také kauzy sú ojedinelé a keď vyplávajú na povrch, je to obrovský škandál a hlavy padajú.

Britský veľvyslanec Andrew Garth a Addy Akram; foto: Archív A. Akrama

Pôsobíte tiež ako akýsi konzulárny správca pre Britov žijúcich na Slovensku. Ako by ste popísali túto vašu úlohu? Ako konkrétne im pomáhate?

Moja úloha je najmä v monitorovaní britských občanov žijúcich na Slovensku a pomáhať im hlavne v krízových situáciách. Som nápomocný Britským konzulárnym službám na Veľvyslanectve UK v Bratislave podľa potreby. O konkrétnych situáciách by, pochopiteľne, nebolo vhodné rozprávať.

Aké ciele si dávate v politike? Nemáte totiž ešte ani 50 rokov, ste úspešný komunálny politik. Nemysleli ste aj na tzv. veľkú politiku? Teda kandidovať napríklad do Národnej rady SR?

Moje osobné ciele v politike sú ľahko opísateľné. Chcem splniť to, čo som sľúbil voličom. Doteraz, v rámci mojich možností, sa mi to viac-menej darí. Do veľkej politiky by som išiel iba vtedy, ak by som bol presvedčený, že môžem byť prínosom pre krajinu, ktorú som si vybral ako môj domov, domov mojich detí. Možno raz by som išiel. Ale najprv by som musel požiadať o slovenské občianstvo. Azda teraz je vhodný čas na túto žiadosť, keď mám ambíciu zostať občanom Európskej únie.

Adnan “Addy” Akram, 47 r., riadi jazykovú školu, kde je lektorom anglického jazyka. Narodil sa v Londýne, ale býva na Slovensku už takmer 24 rokov. Je poslanec MsZ v Spišskej Novej Vsi už tretie volebné obdobie. Je predsedom mestského výboru pre sídlisko Západ. Od júla 2013 je vymenovaný ako Konzulárny správca pre veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Bratislave. Túto honorárnu funkciu vykonáva bez akejkoľvek odmeny.
- Reklama -