Na štvrtkovej tlačovej konferencii pod názvom „Bratislava nechce úplný zákaz hazardu“ ste za AZAH prezentovali stanovisko, podľa ktorého nie je pravda, že hlavnému mestu pomôže úplný zákaz hazardu, práve naopak. Z čoho vychádza toto vaše presvedčenie?
Nechali sme si vypracovať prieskum renomovanou agentúrou Polis na vzorke 1 200 respondentov, čo už je reprezentatívna vzorka. Tento prieskum sme si dali vypracovať preto, lebo petícia bola zberaná pred 2 rokmi. Zákon bol v tom čase úplne iný, a navyše hazard vôbec nepodliehal takej prísnej regulácii, ako je to teraz, po prijatí nového zákona.
Preto sme chceli vedieť, aký je súčasný názor Bratislavčanov a či hazard vnímajú ako vypuklý problém. Z prieskumu vyplynulo, že to tak nie je a že 50 % Bratislavčanov považuje hazard v meste po tejto regulácii za absolútne prijateľný a, naopak, až 80 % opýtaných sa obáva vzniku čierneho trhu. Títo ľudia si teda uvedomujú, aké riziká so sebou prináša prohibícia.
Takisto sme zistili, že 80 % ľudí nemá žiadnu praktickú skúsenosť s herňou a o neduhoch hrania počuli len z rozprávania.
Graf agentúry Polis a odpovede na jednu z otázok týkajúcej sa témy hazardu. Zdroj: AZAH
Bol spomenutý prieskum „rozvrstvený“ aj v rámci veku, respektíve sociálnych skupín či vzdelania? Nehrozila akási „jednotvárnosť“ respondentov?
Išlo o štandardný prieskum, kde boli medzi respondentmi rôzne vekové skupiny a boli tam stredoškolsky, ako aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. No hlavne, všetko to boli Bratislavčania, keďže ide o nich.
V prvej odpovedi zaznelo, že opýtaní v prieskume vyjadrili obavu zo vzniku nelegálnych, čiernych herní. Bol by teda úplný zákaz naozaj spúšťačom nezákonného hazardu?
Jednoznačne áno. A to nie je žiadne strašenie, to sú konkrétne príklady. Po tieto príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde od roku 2013 pristúpili niektoré mestá k absolútnej prohibícii, pričom sa neustále pasujú s ilegálnym hazardom. Toto isté by čakalo Bratislavu.
Dôkazom je, že aj na Technický skúšobný ústav v Piešťanoch už prišla rakúska firma, ktorá sa snažila prítomných presvedčiť, že „kvízomaty“ nie sú automaty, aby im ústav vydal toto povolenie. Vďaka tomu by už v Bratislave tú dieru na trhu, ktorá, ako sa javí, vzniká, hneď zaplnili.
Čo je najväčšou hrozbou takýchto ilegálnych herní?
Peniaze skončia vo vreckách mafie a nebavíme sa tu o malých sumách. Ročne ide o sumu viac ako 3 milióny eur, ktorá putuje do mestského rozpočtu, a je to 12,5 milióna, ktoré putujú z mestského do štátneho rozpočtu.
Takže keď si to zrátate, je to vyše 15 miliónov eur, ktoré ročne Bratislava aj štát stratia vo vreckách „ilegálov“.
Koľko pracovných miest v Bratislave generuje v súčasnosti hazard?
Je to 500 priamych a dovedna 2 000 aj s nepriamymi pracovnými miestami, pretože treba rátať, že to nie sú iba čašníci a krupieri v tých prevádzkach, ale tiež rôzni dodávatelia, technici, IT odborníci, ekonómky… Je na to naviazaná obrovská skupina ďalších pracujúcich ľudí.
V hlavnom meste poskytuje odvetvie hazardných hier prácu pre dve tisícky ľudí. Zdroj: mr
Existuje z vášho pohľadu nejaké miesto, prípadne mesto alebo štát, kde je tá symbióza medzi mestskými poslancami a pohostinskými zariadeniami, hotelmi či kasínami takmer ideálna? Existuje akýsi vzorový príklad, od koho čerpať inšpiráciu v tejto problematike?
Skôr by som povedala, že existuje mnoho miest, ktoré si vôbec nevedia predstaviť rozpočtový výpadok z hazardu, ktorý môže vzniknúť. Tieto mestá nemajú pritom absolútne žiaden problém s narúšaním verejného poriadku. Z 1 800 miest a obcí nám až 99 % odpovedalo, že nemajú s hazardom vôbec žiaden problém vo svojom meste a, samozrejme, takýto príjem by bol pre ne obrovskou finančnou stratou, pokiaľ by oň mali prísť.
Podporujú spoločnosti podnikajúce práve v oblasti hazardu zlepšenie kvality života bežných občanov? Či už vo forme materiálnej, prípadne finančnej podpory kultúrnych, charitatívnych, respektíve športových organizácií?
Samozrejme, každá jedna z týchto firiem si uvedomuje svoju spoločenskú zodpovednosť, hoci konkrétne čísla, pokiaľ sa bavíme o finančnej podpore, neviem. Často tiež podporujú aj rôzne mestské projekty. Či už ide o detské ihriská, škôlky, alebo podporu rôznych občianskych združení.
Je paradoxné, že charitatívna organizácia Úsmev ako dar bola sponzorovaná z peňazí hazardných firiem, no práve táto organizácia sa rozhodla podpísať pod petíciu a začala proti nám vystupovať. Takže to celé vyznieva dosť rozpačito.
Alebo napríklad mesto Levoča nám každoročne posielalo ďakovné listy, že sponzorujeme akciu Dni majstra Pavla v Levoči, no potom sa jedného dňa pán primátor postavil a povedal, že zakazuje hazard vo svojom meste.
Je to také zvláštne, že sú to práve tieto firmy pomáhajúce miestnej komunite, o ktorých politici rozhodujú a zakazujú ich.
Má toto priamu súvislosť s tým, čo zaznelo aj počas tlačovky, že mnohí komunálni politici skryto podporujú hazard, respektíve príjmy z neho, no navonok vystupujú ako bojovníci proti hazardu, keďže to nie je príliš „sexy“ téma? Naozaj sa mestskí poslanci tak boja, aby v očiach ľudí nevyzerali ako „prohazardní“?
Takto… treba rozlišovať, že ľudia z politiky bojujúci proti hazardu to majú ako veľmi lacnú a vďačnú populistickú tému, na ktorej ľahko získajú politické body. Je to jednoducho téma, ktorá rezonuje, a teda bez nejakej námahy alebo znalosti trhu povedia, že idú zbierať podpisy za zákaz hazardu, čím sa ľahko zviditeľnia.
Potom je tu skupina poslancov, ktorá nechce hazard zakazovať, len ho regulovať. Lenže už vznikla, bohužiaľ, taká hystéria okolo toho, že sa na nich pozerá cez prsty ako na prohazardných a aj keď majú na danú problematiku iný názor, zahlasovať inak by bola politická samovražda. Takže celé je to taký začarovaný kruh.
