Tradičná rodina v Európe je už na áre a skončí na patológii. Niekedy čudáci hlásali čistotu rasy, dnes to robia s genderom, hovorí známy kňaz

0
Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr.h.c. (Autor: Wikipedie.cz, Marek Blahuš)

Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska čelí Európska únia v súčasnosti výzvam, ktoré sú nebezpečnejšie ako čokoľvek za uplynulých šesťdesiat rokov európskej integrácie. Medzi nimi okrem Číny, Ruska, Islamského štátu, teroru a anarchie na Blízkom východe uviedol aj novú administratívu v USA. Je pre Európu dôvodom na poplach iba pár dní pôsobenia Donalda Trumpa v Bielom dome a v čom by mohlo spočívať nebezpečenstvo pre Európu zo strany Spojených štátov?

V prvom rade si myslím, že zo všetkých nebezpečenstiev, ktoré ste vymenovali, je najväčším nebezpečenstvom pre Európsku úniu Európska únia. Vďaka sebadeštrukčnej politike jej vedenia. Ak sa pán Tusk takto vyjadruje, možno to tiež chápať ako zvaľovanie viny za vlastnú neschopnosť na niekoho druhého. Pripomína mi to niektoré anekdoty z čias, keď na horizontoch horeli jasné zajtrajšky. Jedna hovorila, že socializmus má štyroch hlavných nepriateľov. Jar, leto, jeseň a zimu. Európska únia, ako vidím, ich má ďaleko viac.

Nový prezident sa ešte neohrial v Bielom dome a už ohrozuje zjednotenú Európu. Môžem sa dokonca domnievať, že bruselská administratíva je v kútiku duše rada, že americkým prezidentom je práve Trump. Konečne má ďalšieho nepriateľa, na ktorého sa budú zvaľovať, podobne ako na tie štyri ročné obdobia, vlastné pochybenia.

Donald Trump po svojom nástupe hocikoho prekvapil, lebo na rozdiel od iných politikov začína uvádzať do života to, čo pred voľbami sľuboval. Jeho dekréty namierené proti migrantom, keď do USA nesmú vycestovať občania siedmich moslimských štátov, však vzbudili veľké pozdvihnutie rovnako ako rozhodnutie o pokračovaní v stavbe múru na hranici s Mexikom. Sú to rozumné kroky, ktoré USA prijímajú v záujme svojej bezpečnosti aj za cenu obmedzenia pohybu osôb? Nemal by si však podobne nekompromisne počínať každý štát?

Či sú to rozumné kroky, alebo nie, o tom musí rozhodnúť každá krajina sama. Inak je to, opäť použijem socialistický termín, zasahovanie do záležitostí cudzieho štátu. Kto nám či komukoľvek inému dáva právo kritizovať vládu druhého štátu za jeho vnútornú politiku? Keď americký prezident bránil americké záujmy ďaleko za hranicami pomocou tankov a armády, bolo to v poriadku. Keď prezident bráni vlastnej krajine pomocou dekrétov, je to cieľom tvrdej kritiky. Predovšetkým z radov herečiek, modeliek a speváčok a iných celebrít.

Proti Trumpovi sa hneď po jeho inaugurácii uskutočnil pochod Woman March On Washington za účasti miliónov protestujúcich v niekoľkých mestách. Je jeho nástup do funkcie naozaj nebezpečenstvom z pohľadu žien? Dá sa za ne považovať Trumpovo nariadenie, podľa ktorého sa zakazuje financovanie neziskových organizácií, ktoré poskytujú poradenstvo či priamo pomáhajú ženám pri potrate?

Mimochodom, o aké nebezpečenstvo pre ženy ide? Položil si niekto otázku, či umelý potrat nie je smrteľným nebezpečenstvom pre nenarodené dieťa?

Priaznivci nového amerického prezidenta si sľubujú, že by sa svet mohol vrátiť aspoň v niečom k normálu a prebral by sa z rodového “šialenstva”. Môže Trumpovo úradovanie nejako ovplyvniť, kam sa svet v posledných rokoch pod taktovkou obhajcov práv menšín rúti alebo je aj prvý muž Spojených štátov príliš malý pán, aby dokázal zastaviť trend, ktorý ničí tradičné židovsko-kresťanské civilizácie založené na tradičnej rodine a písaných aj nepísaných pravidlách správania?

Nepoužívam nadmieru pojem tradícia, skôr sa prikláňam k slovu prirodzenosť. Gender ideológia nie je ani tradičná, ani prirodzená, a preto je nová a priťahuje buď rôznych čudákov, ktorí si zvyšujú poklesnuté sebavedomie jej hlásaním, alebo platené organizácie, ktoré majú snahu rozbiť to, čo bolo vyskúšané a užitočné po celé tisícročia.

Nápad, aby sa namiesto pojmu tehotná žena používal termín tehotný človek, lebo sa medzi tehotnými ženami môže vyskytnúť transsexuál, ktorého by sa to mohlo dotknúť, alebo propagovať spoločné WC pre mužov a ženy, či nevymenovať rodiča ako otca a matku, ale ako rodičia číslo 1 a rodičia číslo 2, to je skutočne nové, nevšedné, interesantné, hodné pozornosti a pre hlásateľov nových právd ako stvorené. Že sa to môže dotknúť rodičov alebo niekoho, kto spoločné WC nevyznáva, to už našich slobodomyseľných, zjednotených Európanov nezaujíma.

Každé obdobie malo svojich menej či viac nebezpečných čudákov. Jedni hlásali slobodu v nahote, druhí blížiaci sa koniec sveta, iní čistotu rasy alebo beztriednu spoločnosť. Dnešok produkuje podivínov hlásajúcich gender.

Či by mohol nový americký prezident s týmto módnym trendom niečo urobiť, to si netrúfam povedať. To je otázka predčasná. A že by urobil niečo na prospech oných nepísaných pravidiel správania, tak o tom si dovoľujem pochybovať hneď.

Keď som spomenul tradičnú rodinu, tak pri nej zostanem aj v ďalšej otázke. Pribúda čoraz viac krajín, kde sú povolené sobáše ľudí rovnakého pohlavia, následným krokom potom býva povolenie adopcie týmto párom. Len pripomeniem, že v reakcii na legalizáciu manželstva homosexuálov v Taliansku sa verejne ozvali aj predstavitelia talianskych moslimov, ktorí požadujú odstránenie diskriminácie a legalizáciu mnohoženstva v Taliansku. Ako vidíte vo svetle tohto vývoja budúcnosť tradičnej rodiny v Európe tak, ako sme ju poznali doteraz?

Pokúsim sa to povedať stručne: tradičná rodina v Európe je už na jednotke ARO. Je len otázkou času, kedy skončí na patológii.

Česká vláda chce umožniť osvojenie partnerovho biologického dieťaťa pri homosexuálnych pároch, a preto ku koncu minulého roka schválila návrh novely zákona o registrovanom partnerstve, ktorý s tým počíta. Proti podobným návrhom sa dlhodobo stavia vládna KDU-ČSL, ktorá je zástancom tradičnej rodiny. Navrhovaná novela je nepochybne v záujme menšiny, sú ale podľa vás dostatočne zohľadnené aj záujmy dieťaťa?

Som zástancom voľby menšieho zla. Často sa tak musia rozhodovať lekári alebo politici. Bohužiaľ, s pozitívnymi ani negatívnymi výsledkami takejto formy adopcie nemáme vôbec žiadne skúsenosti. Išlo by, pokiaľ k uzákoneniu dôjde, o prvú generáciu detí, ktoré budú v úlohe pokus – omyl.

Navrhovaná novela je nepochybne v záujme menšiny. Mimochodom, položil si niekto otázku, či aj deti sú v tejto krajine zohľadniteľnou menšinou?

- Reklama -