Možno Islamský štát (IS) a jeho obyvateľov prirovnať k husitom, ako to robí napríklad arabista Petr Pelikán?
Dejiny umožňujú robiť rôzne paralely, po takom dlhom čase však bude každé historické porovnanie súčasne aj krívať. Ak by som chcel nájsť styčnú plochu, tak by som ju videl v silnom náboženskom presvedčení. Rozdiely sú však zrejmé. Z husitského hnutia sa cez mnohé excesy vyvinula humanistická nosná idea a súčasná tolerantná husitská cirkev. Z nenávistných vyhlásení IS sa to nedá predpokladať. To ale súvisí aj s nerovnakou podstatou porovnávaných fenoménov. Nepovažujem sa za odborníka na husitské obdobie, ale treba vidieť, že husitské hnutie bolo fragmentované a jednotlivé zložky sa stavali proti druhým, o čom svedčí aj likvidácia adamitov. Vzniklo niekoľko husitských štátnych útvarov a organizácií.
Islamský štát je špecifickým výhonkom militantného džihádu a doteraz pôsobí ako ideovo-teologický monolit. Rozdiely sú markantné aj v ďalších oblastiach. Strategicky husiti nepoužívali terorizmus rozvracajúci „zdola“ vládnu moc, teda odborne subverzívny terorizmus. Áno, pri svojich ťaženiach mnohokrát šírili strach medzi svojimi oponentmi. Brutalita ich postupov pri vojenských výpravách aj pri likvidácii vnútorných nepriateľov však zodpovedala dobovej kultúre. Križiaci tiež využívali teror. Islamský štát sa snaží násilnosťami a ich medializáciou predstihnúť svojich oponentov. A takticky husiti rozvinuli vtedy veľmi modernú vozňovú hradbu, čo bol pokrokový spôsob boja v hlavnej bitke. Islamský štát také zásadné taktické moderné inovácie na bojovom poli nemá. Samovražedné vozy naplnené výbušninami vchádzajúce na pozície protivníkov sú neporovnateľné s dobovým prínosom vozovej hradby.
Súhlasíte s tým, že u teroristov sa väčšinou kĺbi radikalizmus, slepá viera, ale aj psychické poruchy osobnosti ako napríklad sociopatia?
Nemyslím si to. Ide o komplexný vplyv spoločnosti, v ktorej sa určitá osobnosť pohybuje. Ak začnú byť masovo akceptované teroristické prístupy na presadzovanie záujmov, ovplyvní to väčšie množstvo jedincov než len sociopatov. Súčasná islamistická scéna v Európe je toho dôkazom. Ale, samozrejme, psychické problémy a frustrácie môžu k podpore terorizmu prispieť.
Ako dlho bude ešte Daeš podľa vás existovať?
Na teritóriu Sýrie a Iraku jeho existencia ešte minimálne niekoľko mesiacov potrvá. Skúsim si zašpekulovať, že zhruba rok. Ale idea vyhlasovať na určitých územiach kalifát sa zrejme v islamistickej scéne po úspechu IS ujme nadlho.
Nebude so stále väčším okrajováním jeho území pribúdať útokov v Európe?
Je to pravdepodobné. Masa bojovníkov, ktorí sa budú navracať, sa bude snažiť svoje násilné skúsenosti odovzdať mladej generácii v Európe. A ak nebude nablízku bojový konflikt, kde by sa mohli realizovať vojensky, budú starí aj noví bojovníci aktívnejší na „európskom fronte“.
Môže vzniknúť niečo ako Daeš aj na území Európy, napríklad v niektorej no-go zóne?
V menšej podobe áno. V zmysle určitých nábožensky homogénnych ulíc či štvrtí, kde budú džihádistické štruktúry s pomocou milícií a imámov s lokálnou autoritou vykonávať moc.
Posledné dva útoky v Európe, teda v Lille a v Berlíne, vykonali takzvaní „osamelí vlci“. Nabehli kamiónom do ľudí. Znamená to, že sa budú útočníci v budúcnosti snažiť ďaleko viac škodiť bez toho, aby pri tom jednoznačne nasadzovali život? Nejde o nejakú zmenu stratégie?
Spektrum útokov môže byť veľmi rôzne. A nepodceňoval by som ani to, že sa vytvárajú silné v súčasnosti nenásilné islamistické štruktúry, ktoré sa snažia postupne získavať moc prostredníctvom zneužitia európskych právnych noriem vyžadujúcich toleranciu. A podporujú moslimskú demografickú explóziu. Tieto štruktúry môžu odsudzovať terorizmus svojich spoluveriacich aj preto, že sa im nehodí do budovaného obrazu. Legitímne kritiky islamu a islamizmu potom môžu títo „legalistickí islamisti“ chcieť zastrašovať antidiskriminačnými zákonmi, ktoré však odmietajú aplikovať sami na seba.
Je myslenie Európanov pripravené na to, že sa ich kontinent stane nepokojným územím, trebárs ako Izrael?
Úplne nie je. A v tomto smere nemožno paušalizovať. Trúfam si tipovať, že niektorí sa s tým zmieriť chcú, väčšina však nie. Európske spoločnosti sú po nedávnej migračnej vlne a vlne teroristických útokov viac polarizované. Situácia vyvolala neistotu. Rôzne skupiny ľudí chcú rýchle riešenia, ktoré sú diametrálne odlišné. Spektrum je široké – od posilnenia multikulturalizmu až po nástup neofašizmu. Chaos v spoločnosti aj v mysliach ľudí prinesie ďalšie konflikty a zvraty.
- Reklama -
