Máme sa podľa vás báť populizmu?
Áno. Populizmus je slabina každej demokracie. Demokracia je tolerantná, otvorená názorom, dobrým aj zlým. Zlé názory pribúdajú, keď ľudia majú strach, sú rozhorčení alebo skrátka odmietajú premýšľať. To motivuje politikov k hrubej a zle odôvodnenej, respektíve odôvodniteľnej politike. K politike, ktorá sľubuje rýchlu zmenu, často ale prehliada demokratické smernice. Je nutné si uvedomiť: Demokraciu treba „robiť“. Ona neexistuje sama od seba. To znamená, že sa dá aj rozbiť. Populizmus je cesta týmto smerom, v súčasnosti, bohužiaľ, veľmi obľúbená.
Kto je podľa vás najväčším populistom?
Dôležitejšia ako meno osoby sa mi zdá otázka, ako zlepšiť politické diskusie. Populizmus je svojím spôsobom koniec diskusie, koniec argumentov. Podľa mňa je populista každý, kto odmieta vo verejnom priestore názory vecne odôvodniť. Nech je to politik, člen médií, alebo politicky angažovaný občan. Odvolávať sa napríklad bez ďalších dôvodov na európsku ideu je podobne populistické ako tvrdiť, že ženy nevedia riadiť. Aké obrátky môže populizmus dosiahnuť ďalej, závisí od stavu demokracie, v ktorej sa rozmáha.
Je demokracia teda akýsi jemný kvet, ktorý je potrebné chrániť?
Určite áno. Napríklad v demokracii existuje výzva rešpektovať slobodu ľudí a zároveň obmedzovať onú záväznú slobodu výchovou a vzdelaním. To ale neznamená, že by motto „nebezpečenstvo pre demokraciu“ mohlo byť používané ako námet proti všetkému. Tým by sa rozmohol obrátený populizmus a každá zmena by sa spojila so strachom demokraciu zničiť. Demokracia sa takto môže zablokovať. Určitá predstava o demokracii ovládne myseľ, stuhne v ideológiu. Je napríklad poľské obmedzenie ústavného súdu v zásade nedemokratické? Alebo môže byť aj ústavný súd, ktorý obmedzuje vôľu ľudu, demokratický problém? Tu je potreba dialógu, a nie tupého obviňovania.
Ako prebieha demokratický dialóg v Nemecku – predovšetkým s ohľadom na utečeneckú krízu?
Je napätý ako pri každej veľkej politickej výzve. Tu by ale nebol problém. Problém je, že obsahová diskusia bola nahradená strategickou diskusiou. A to sa podľa môjho názoru týka všetkých politických strán. V tej súvislosti sa často hovorí, že „ten a ten vyslovuje svoje stanovisko len preto, aby politicky profitoval“. Tým sa argumentácia ale nikam neposunie. Vidíme to aj ohľadom kontroverzií s Ruskom. Rovnaké argumenty kolujú už roky bez ďalšieho vývoja. V Nemecku panujú obavy z možného rasizmu vo verejnom priestore. Situáciou otriasa paradox: politika a médiá musia napríklad zvážiť príkaz informovania verejnosti alebo starosť o bezpečie oproti jednostrannému a problematicky zameranému spravodajstvu o migrantoch.
Takže nakoniec má Nemecko predsa len určitý problém s rasizmom?
Sú veľké snahy rokovať s migrantmi v liberálnom zmysle. To znamená pre chyby jednotlivých ľudí neodsudzovať skupiny, s ktorými môžu byť spájaní, nech to sú náboženské, kultúrne, alebo etnické skupiny. Napriek tomu nastali okolo Silvestra v Kolíne výčitky na „racial profiling“.
Tým je vyslovené obvinenie, že sa polícia v rámci kontrol sústredila na určité skupiny ľudí, konkrétne migrantov. Aj tu ide o paradox: taká aktivita môže vyvolať predsudky a nie je spravodlivá voči všetkým, ktorí sa neprevinili. Na druhej strane môže ísť o bezpečnostné riziko, keď sa kontroly rozšíria bezhranične. Ak má polícia empirické dôvody pre asymetrický postup, musí v tom prípade zvážiť hodnoty ako zdravie a bezpečie oproti „intenzite“ liberálnych princípov. Okrem iného tu ide o úvahy, ktoré sú v spoločnosti v rôznej forme preberané dnes a denne.
Ako silná polícia odpovedá na výzvy budúcnosti? Mnoho ľudí v Európe sa predsa bojí teroru…
Časť ľudí v Nemecku očividne víta posilnenie polície. Akých výkonov sa v budúcnosti bude musieť domáhať, netuším. V zásade ale teror nie je len vec polície. Teror je tiež ideológia. Je ako duch, ktorý sa nečakane materializuje a útočí. Z toho dôvodu dôležitou sociálnou a politickou prácou v spoločnosti je ideológie sa zbaviť. Čo sa týka zosilnenia polície a tajných služieb, som skeptik ešte z iného hľadiska. Môžu na to doplatiť občianske slobody. Historicky ide o bežný jav. Príkladom je situácia po roku 2001 v USA. Najskôr sa ľudia radi vzdali občianskych slobôd, aby zintenzívnili pocit bezpečia. Kliešte verejných orgánov sa potom ale ťažko vracali späť.
Ktoré iné výzvy čakajú Európu podľa vás v blízkej budúcnosti?
Niektoré štáty v Európe dávajú teraz dôraz na posilnenie alebo zviditeľnenie vojenskej sily. To sa mi nepáči. Dúfam, že je to len divadlo, ktoré má odvádzať pozornosť od národných problémov a vákua konštruktívnej zahraničnej politiky. Napriek tomu je hanbou naviazať toľko pozornosti a nádeje k niečomu, čo v minulosti urobilo takú škodu ako armáda. Ľudia rýchlo zabúdajú na ohavnú stránku násilia a slnia sa v štíte jeho moci. Dúfajú, že takto zakryjú problémy, ktoré v skutočnosti ležia inde. Mala by byť snaha bojovať o ľudské práva mierom, a nie snaha o hľadanie dôvodov pre nové a ďalšie boje.
Ako by sa s utečeneckou krízou malo podľa vás ďalej zaobchádzať? Existuje morálne riešenie?
Verím v možnosť morálneho riešenia, aj keď zatiaľ nie je očividné. Alebo inými slovami, nie je očividné, či politické riešenie utečeneckej krízy doteraz bolo morálne. Sú tu silné indície, že to tak je. Otvorené hranice Európy, najmä Nemecka, zodpovedajú predstave úctyhodného života pre každého. Avšak zostávajú otvorené otázky. Na jednej strane sa musia prerokovať aj iné morálne paradigmy. Na druhej strane možno premýšľať, do akej miery je možné úctyhodný život pre každého fakticky realizovať, aké hranice pritom Európe stoja v ceste a akým medziam treba prisúdiť vlastnú morálnu hodnotu. Tu dúfam v zapojenie akademických prvkov do verejného dialógu.
Poďme k nemeckej národnej politike. Ako predpovedáte úspech či neúspech doterajšej kancelárky Merkelovej v nových voľbách?
Myslím, že Merkelová má dobré šance stať sa opäť kancelárkou. CDU nemá lepšiu personálnu alternatívu, čo si tiež uvedomuje. SPD sa na druhej strane v posledných rokoch vedľa CDU nemohla profilovať. Vo voľbách bude mať zaiste horší výsledok než CDU.
Na AfD sa hrnú negatíva jedno za druhým, avšak stúpa v obľúbenosti. Rozdielne v jednotlivých spolkových krajinách, ale predsa. Dostane sa podľa vás do Bundestagu?
Ja si myslím, že áno. To ale určite závisí aj od ďalších udalostí v republike. Napríklad mohol dnes byť Hofer v Rakúsku prezidentom, keby sa teroristický útok v Berlíne uskutočnil pred tamojšími voľbami? Také drámy priamo naštartujú popularitu určitých strán. V zásade si AfD vo vlastnom záujme musí dať pozor a neodradiť konzervatívneho voliča.
Ako sú na tom celkom populárni Zelení, prípadne „komunisti“ z Linke a DKP?
Zelení, Linke a AfD docielia možno podobné výsledky, s rozdielom dvoch percent. Nie je to odvážna predstava. Ďaleko za nimi bude FDP a o DKP sa takmer nehovorí. Zelení strácajú nejakých voličov na základe nekonzistentnej daňovej a finančnej politiky, respektíve na základe stanovísk k bezpečnostnej politike. Majú sa zo spomínaných strán podľa odhadov ale najlepšie. Voľby podľa mňa ukážu, ako politicky rozpoltené je Nemecko. Na druhú stranu je politická pluralita dobrá vec, kým sa pohybuje v súlade s právom a v ústavnom kontexte.
Myslíte, že do tohtoročných volieb v Nemecku zasiahne turecká politická strana, ktorá zastupuje záujmy niekoľkých miliónov Turkov a pravdepodobne aj nových prisťahovalcov, bývalých utečencov?
Nie som si istý, či sa dá počítať s evidentným zásahom. Ale interná väzba medzi ľuďmi s migračnou históriou, ich pôvodným a novým domovom, určite existuje. V čase zosilnených medzinárodných konfliktov je to väzba, ktorá pre hŕbu ľudí môže hrať stále väčšiu a väčšiu úlohu. Tu ide do istej miery o morálny, nie o demokratický úsudok, či alebo do akého rozsahu je to pre Nemecko prijateľné. Demokracia s tým nemusí mať problém. Úlohou je spravidla vziať do politickej agendy záujmy občanov, ktoré nekolidujú s ústavou. K rozumnej diskusii takejto témy vo verejnom priestore máme ale ďaleko.
- Reklama -
