Hlava štátu zákon vrátila poslancom na opätovné prerokovanie s tým, že ich požiadala, aby právnu normu odmietli ako celok. “Novela neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR,” zdôvodnil prezident.
Poslanci SNS v novele presadzujú, aby na registráciu cirkvi a náboženskej spoločnosti bolo potrebných aspoň 50.000 plnoletých členov – občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. V súčasnosti treba na registráciu 20.000 členov. Novela má podľa poslancov SNS eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.
Podľa prezidenta predkladatelia nepreukázali, že riziko podvodov pri registrácii nových cirkví alebo náboženských spoločností sa zvyšuje. Zároveň nevysvetlili, prečo nepostačuje na ich odhaľovanie súčasná úprava. Poukazuje na to, že od predchádzajúceho sprísnenia zákona v roku 2007 ministerstvo kultúry zaznamenalo len jeden pokus o podvodnú registráciu pomocou falošných podpisov. “Zároveň nebola v tomto období zaregistrovaná žiadna nová cirkev ani náboženská spoločnosť,” upozornil prezident.
Zásah do základných práv a slobôd garantovaných ústavou považuje hlava štátu za neprimeraný aj preto, lebo podmienku 50.000 členov podľa posledného sčítania ľudu na Slovensku plnia len štyri z 18 v minulosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Prezident tiež pripomína, že sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva jedným zo základov demokratickej spoločnosti.
Vládna SNS prezidentovi oponuje. “Slovenská republika má právo ustanoviť podmienky pôsobenia náboženských cirkví a náboženských spoločností na svojom území. A tieto podmienky vyjadriť aj v inštitúte ich registrácie,” citoval nález Ústavného súdu SR predseda klubu SNS Tibor Bernaťák.
“Stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci takýchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave,” uviedol Bernaťák. Doplnil, že podľa Ústavného súdu nejde o podmienku, ktorá by zasahovala do tejto slobody.
