Spolkové parlamentné voľby v Nemecku sa tento rok uskutočnia 17. alebo 24. septembra. Ako by sa tých zhruba osem mesiacov pred voľbami dala zhodnotiť / charakterizovať tamojšia politická scéna?
Hlavné politické strany začali v tichosti preberať témy AfD, voči ktorej sa naďalej hlasno vymedzujú. Azylové zákony sa sprísňujú, došlo k nejakým deportáciám. Vo vzťahu k jeseni 2015 si však nikto v SPD či CDU netrúfne povedať, že otvorenie hraníc bola chyba. Naďalej sa udržiava oficiálne vysvetlenie, že išlo o “humanitárnu nevyhnutnosť”. Keby som mal túto situáciu zhrnúť jedným slovom, tak “pokrytectvo”.
Tiež je nápadné, akým širokým oblúkom sa obchádza téma gréckych dlhov. V roku 2018, teda rok po voľbách, sa má na medzinárodnej úrovni riešiť ďalšie pokračovanie “záchrany Grécka”. Špičky nemeckej politiky odmietajú prezradiť vopred, ako sa k tomu postavia. Takýto “bobrík mlčania” vo mne vyvoláva obavy, že iba nechcú podráždiť voliča priznaním, koľko to ešte bude nemeckého daňovníka stáť.
Ako sa vyvíja vzťah medzi predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie Angelou Merkelovou a šéfom sesterskej Kresťanskosociálnej únie Horstom Seehoferom, ktorý vlani na jeseň pohrozil, že ak Merkelová nepristúpi na stanovenie limitu pre prijímanie utečencov, nepodporí ju vo voľbách na kancelárku, čo by bol zlom v desiatkach rokov trvajúcej tradícii CDU a CSU mať spoločného kandidáta?
O Seehoferovi sa hovorí, že “skočí ako lev, ale dopadne ako kožušinová predložka”. Inými slovami, že tie jeho hrozby sú plané.
CSU zatiaľ na myšlienke limitu pre žiadosti o azyl trvá, ale Angela Merkelová je v tomto odhodlaná ukázať, že bude mať posledné slovo. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by cúvla. CSU je taká strana inteligentných, ale opatrných bavorských sedliakov. Roztrhnúť sa s CDU, to by vyžadovalo duševný radikalizmus, ktorý im nie je vlastný.
Pri februárovej voľbe by sa novým nemeckým prezidentom mal stať minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Tohto sociálneho demokrata, podľa prieskumov verejnej mienky najpopulárnejšieho politika spolkovej republiky, nakoniec podporí aj CDU, ktorá tak nepostaví s CSU vlastného kandidáta. Čo táto dohoda znamená a čo môže jej účastníkom priniesť?
Steinmeier je kandidát z núdze. CDU vo svojich kruhoch jednoducho nedokázala nájsť nikoho, kto by bol ochotný ten úrad “riskovať”, a pritom sa páčil Angele Merkelovej. To je, bohužiaľ, ďalší dôkaz, že súčasná kancelárka zbavila stranu všetkých osobností, ktoré by jej mohli konkurovať. Teraz sa musí uspokojiť aj so sociálnodemokratickým kandidátom.
Inak sa domnievam, že ide aj o prípravu na ďalšie štyri roky veľkej koalície. Nemecko akosi prestalo byť schopné generovať ideovo vyhranené vlády, teda pravicové či ľavicové.
Steinmeiera v zostávajúcich mesiacoch do volieb nahradí v čele nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel. Ako sa vysvetľuje jeho rozhodnutie nekandidovať na jeseň na kancelára a skončiť v čele SPD, ktorú viedol od roku 2009?
Sigmar Gabriel je neobľúbený u voličov aj u spolustraníkov. Účasť SPD vo vláde nedokázal predať ľuďom ako úspech. Preferencie strany za posledných päť rokov poklesli, na víťazstvo si nemôže robiť nádej, dokonca ani na udržanie súčasných pozícií nie.
Sigmar Gabriel a kancelárka Merkelová. Zdroj: TASR
Vedenie sociálnych demokratov sa jednohlasne vyslovilo, aby sa kandidátom SPD na kancelára stal bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Prečo si SPD a samotný Gabriel, ktorý mu túto ponuku predložil, myslí, že má Schulz väčšiu nádej doviesť stranu k úspechu vo voľbách?
Schulz je bývalý kníhkupec bez vyššieho vzdelania, ktorého sprevádza nálepka “muža z ľudu”. Keďže posledných niekoľko rokov strávil v Bruseli, nie je spojený s problémami súčasnej vlády. Môže teda pôsobiť ako “stará nová tvár”.
Potom, ako vedenie SPD schválilo jeho kandidatúru, skutočne preferencie o pár percent poskočili. Otázka je, do akej miery je to dočasný jav. Zatiaľ nemal Schulz vo svojej novej úlohe možnosť urobiť nič, čo by verejnosť mohla skutočne posúdiť.
Schulz je veľký zástanca federálnej Európy, na takmer akýkoľvek problém vám povie “viac Európy”. Hneď po hlasovaní o brexite vyhlásil, že je čas vytvoriť celoeurópsku vládu. Je to tiež veľký zástanca “spoločného riešenia migračných otázok”, čo by v praxi znamenalo povinné kvóty. Vlani mal veľký verbálny konflikt s Viktorom Orbánom. Ak by sa skutočne stal kancelárom a neumiernil sa, odstredivé sily v EÚ by ďalej posilnili.
Každopádne bude mať Schulz dosť ťažkú úlohu vyprofilovať sa nejako voči CDU. Tie dve strany sa za posledné roky spoluvládnutia vo svojej praktickej politike veľmi zblížili a Angela Merkelová preukázala v minulých rokoch schopnosti prevziať iným stranám každú tému, ktorá začala verejnosťou nejako rezonovať.
Vlani v novembri sa vlády nad Berlínom ujala koalícia sociálnych demokratov, zelených a postkomunistickej strany Die Linke. Prvá koalícia týchto troch ľavicových strán na krajinskej úrovni by mohla predznamenať vznik rovnakej koalície po voľbách do Spolkového snemu. Ak by táto možnosť matematicky vychádzala, došlo by k nej alebo by SPD skôr zasa uprednostnila “osvedčenú” spoluprácu s CDU?
Ideologicky by to fungovalo, ale číselne nie. Je dosť nepravdepodobné, že by táto trojkoalícia mala v Bundestagu nadpolovičnú väčšinu. A ak, tak by to bolo treba o jeden, dva hlasy, takže by koalícia bola nestabilná.
Veľa záleží na výsledku AfD, ktorý bude podľa môjho názoru medzi 10 a 15 percentami. Osobne čakám pokračovanie veľkej koalície.
Ako blízko k sebe majú spomínané strany a neštiepila by sa tu trebárs otázka imigrácie, na ktorú má ľavica možno trochu iný pohľad než sociálni demokrati a Zelení?
Výrazne odlišný názor má Sahra Wagenknechtová, ale inak tá strana je v imigračných veciach socialistom aj Zeleným dosť blízka. Spomenuli ste, že dohromady vytvorili koalíciu v Berlíne. Súčasťou ich koaličnej zmluvy je, že Berlín nebude nikoho deportovať. Ani ľudí, ktorým spolkové úrady zamietli azyl a ktorí by mali opustiť štát. Stačí im prísť do Berlína a bude o nich “postarané” vrátane sociálnych dávok. Už teraz je takých ilegálov v Berlíne zhruba 10-tisíc, po tomto opatrení nepochybne prídu ďalší z iných kútov Nemecka. Trebárs z Bavorska, ktoré sa o deportácie v nejakej miere snaží.
Toto asi vypovedá o pozícii týchto troch strán k migrácii najlepšie.
Ako je aktuálne v krajine vnímaná Alternatíva pre Nemecko? Útočí sa na ňu s blížiacimi sa voľbami viac? Ako o sebe dáva v poslednom čase najviac vedieť?
Momentálne žije krajina tým, že jeden z tých pravicovejších členov AfD, Björn Hecke, sa verejne naviezol do pamätníka holokaustu v Berlíne. Povedal, že Nemecko je jediná krajina na svete, ktorá oslavuje vlastnú hanbu. Zvyšok verejnej sféry sa na neho za to vrhol a sama predsedníčka AfD Frauke Petryová mu odkázala, že je pre stranu príťažou.
Inak sa dá povedať, že “na Západe nič”. Z hľadiska obľúbenosti či neobľúbenosti AfD v médiách ostáva všetko pri starom. Ono je toho veľa dané tým, že predsedníčka Petryová nie je príliš charizmatická, ani nemá sklony k nejakým excesom, takže na seba nestrháva pozornosť novín. Osobne si myslím, že pod jej vedením dosiahla AfD svoj strop. Jej súčasné preferencie stagnujú, zásadne by ich zvýšili azda nejaké zásadnejšie problémy bezpečnosti alebo ďalší príval migrantov z Afriky.
Toho sa však môžeme dočkať, až príde jar a Stredozemné more sa upokojí. Čiže ešte pred voľbami do spolkového snemu.
Predsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová. Zdroj: TASR
- Reklama -
