Začnime pekne „od podlahy“. Na stredu 15. marca sú plánované v Holandsku parlamentné voľby. Aké sú vaše predvolebné očakávania, prípadne prognózy?
To, čo môžem s istotou tvrdiť, je len to, že akékoľvek predpovede sú ťažké. To vidno aj na výsledkoch volieb v iných krajinách, prípadne na referendových rezultátoch. Je však možné, že naša vláda bude zložená až z piatich partají. To pre nás nie je ničím novým, je to súčasťou našej politickej kultúry a v zásade na tom nevidím nič zlé.
Spolupráca si vyžaduje kompromisy a vládna koalícia znamená práve aj kooperáciu. Takže v tomto aspekte to je fajn. Čo je však možno ešte dôležitejšie, je to, aby sme mali dobre „riaditeľnú“ krajinu.
Áno, bude ťažké zostaviť vládu, celkovo nás však podľa mňa v Európe čaká prelomový rok. Všetky tie udalosti, čo sa dejú nielen v Holandsku, ale tiež v Nemecku, Francúzsku, ČR, eventuálne Taliansku… To, čo pravdepodobne uvidíme, je posun v postojoch našich vlád voči Európe. Neočakávam však, že v Holandsku budeme mať novú vládu skôr ako v lete. Všetky tie procesy a diskusie môžu trvať dlho.
Nielen v holandských, ale aj európskych médiách sa už dlhšie pomerne intenzívne skloňuje meno lídra strany PVV Geerta Wildersa. Môže PVV, respektíve Wilders vyhrať voľby?
Čo to znamená vyhrať voľby? Šance, že by jeho strana dokázala zostaviť vládu, sú malé, pretože ostatné strany s ním nechcú ísť do koalície, respektíve nechcú s PVV ani rokovať. Takže Wildersova strana môže získať najviac hlasov, no väčšinu v parlamente tvoriť aj tak nebude. Neverím, že získajú v parlamente 76 kresiel.
A to je v podstate to, čo by Wilders potreboval, ak by sa chcel stat premiérom. A aj keby mu to vyšlo, stále by mal väčšinu len v druhej komore, nie však v prvej. Dvojkomorový systém, ktorý v Holandsku máme, tak dáva Wildersovi doslova nulové šance, aby sa stal premiérom.
Čiže byť najväčšou stranou neznamená byť víťazom volieb. Je to niečo, no nie všetko. Aj preto len zopakujem, že pravdepodobnosť, že sa Wilders stane premiérom, je veľmi nízka. Teda aspoň v tejto chvíli. Samozrejme, veci sa vždy môžu nečakane zmeniť, no momentálne to vidím takto.
Je čas na zmenu, hlása predvolebný plagát Geerta Wildersa. Zdroj: Facebook, Geert Wilders
Vy ste sa s Wildersom osobne už niekedy stretli?
Stretol som ho niekoľkokrát. Napríklad som ho stretol v (holandskom) parlamente, no minulý rok boli tu na Slovensku aj členovia jeho strany, v rámci rokovaní členov národných parlamentov členských krajín EÚ. Samozrejme, keďže ide o členov parlamentu, poskytli sme im všetok potrebný a nevyhnutný servis počas ich vtedajšej návštevy, tak ako by sme sa postarali o akýchkoľvek holandských poslancov.
Ktorej strane by prial volebný úspech Richard van Rijssen? Môžete to prezradiť?
Iste, mám nejaké svoje názory, no povedal by som to takto: v čo dúfam, je stabilná vláda, pričom tá súčasná je prvou od roku 1997, ktorá vydrží celé volebné obdobie. Lebo čokoľvek si myslíme o konkrétnych individuálnych opatreniach, vláda, ktorá zotrvala celé svoje obdobie, znamená stabilitu, lepšiu schopnosť vládnuť, ako aj možnosť zavádzať reformy.
Áno, ľuďom sa nemusia páčiť všetky navrhované reformy, no aspoň vláda mohla vykonávať a pracovať na svojom vládnom programe dlhodobo.
Prejdime teraz k inej téme. Koncom apríla 2013 zasadol na kráľovský trón v „krajine tulipánov“ Willem-Alexander. Ako je kráľ vnímaný v očiach širokej verejnosti? Je populárnou postavou?
Monarchia všeobecne je podľa mňa populárna a väčšina ľudí ju podporuje, teda podporuje aj kráľa. Iste, každý panovník má svoj vlastný štýl vládnutia a sebaprezentácie. Myslím si, že každý jeden holandský panovník bol obľúbený, no to má spojitosť aj s tým, že monarcha nemá reálnu politickú moc. Naopak, panovník je symbol jednoty nášho národa a niekoho takého potrebujeme.
Keď hovoríte o reprezentatívnej funkcii panovníka, je skutočne iba akýmsi symbolom Holandska bez akejkoľvek politickej moci?
Sú tu určité privilégiá a špeciálne práva, ktoré monarcha má, no za činy panovníka sa pred parlamentom vždy zodpovedá premiér. So zmenou našej ústavy v roku 1853 sa reálna moc presunula z rúk monarchov do rúk parlamentu.
Panovník však má tri veľmi špecifické práva, a to konkrétne: právo byť informovaný, právo pýtať sa a právo ponúknuť radu.
Čiže aj keď kráľ nemá pred parlamentom reálnu zodpovednosť, na pravidelných každotýždenných poradách s premiérom sa môže pýtať na akékoľvek nejasnosti, respektíve detaily z parlamentného života. A môže, samozrejme, premiérovi poskytnúť svoj pohľad na vec, svoju radu. Ale to, či bude rešpektovať jeho rady, závisí vždy len od premiéra.
Celkovo je však skvelé, že máme v Holandsku symbol, ktorý je nadradený, respektíve nezávislý od politických strán a dennodenného politického zápasu. Naopak, ide o zjednocujúci aspekt našej spoločnosti.
Zaujímavosťou je, že Willem-Alexander sa stal prvým mužským panovníkom na tróne po 123 rokoch. Pred ním bola dlhoročnou holandskou kráľovnou jeho matka Beatrix. Kto je však spomedzi všetkých holandských monarchov historicky najobľúbenejší?
Prababka súčasného kráľa, kráľovná Wilhelmina, ktorá vládla 50 rokov, sa stala symbolom odporu proti nemeckej okupácii. Musela utiecť do Londýna, avšak práve z Londýna viedla vládu v boji proti nemeckým okupantom. Takže ona má v srdciach Holanďanov špeciálne miesto.
Jej dcéra, kráľovná Juliana, bola veľmi populárna pre svoju skromnú, priateľskú povahu a postoj k ľuďom.
No a kráľovná Beatrix, ktorá je zase dcérou Juliany a vnučkou Wilhelminy, bola vnímaná ako najviac… hmm, ako by som to vyjadril… ako najprofesionálnejšia. Bola nesmierne pedantná a profesionálne zbehlá. Poznala všetky detaily a mala prehľad o všetkom, čo robila.
Kráľovná Beatrix zamlada. Zdroj: Facebook, Proud to be Dutch
Taký typ kráľovnej manažérky?
Viac ako manažérky. Ide však o veľmi dobrosrdečnú pani, sám som pracoval v jej službách celú svoju kariéru. Jej syn Willem-Alexander je už, pochopiteľne, iná generácia, má k vládnutiu veľmi uvoľnený postoj, no nemyslím si, že možno jednoznačne povedať, že ´ten alebo onen´ je populárnejším panovníkom. Všetko sú to rôzne formy popularity.
Už ste spomenuli premiéra a jeho vzťah k pozícii kráľa. Holandským premiérom je od októbra 2010 líder strany VVD Mark Rutte. Je práve tento politik tou správnou postavou na predsednícky post? Aké pozitíva vlastne Rutte priniesol Holandsku počas svojej vlády?
Rutte bol súčasťou dvoch vlád. Neprináleží mi však hodnotiť, či je alebo nie je tou správnou osobou na daný post.
Jedna vec je ale očividná, je to človek, ktorý robí rozhodnutia v súlade s tým, aby to celé vyústilo do konkrétnych riešení. Asi najlepším dôkazom tohto je dohoda z vlaňajšieho roka počas holandského predsedníctva v Rade EÚ na tému utečencov prekračujúcich turecké hranice. Tú dohodu môžeme kritizovať pre mnohé, mnohé veci, ale nedá sa nevšimnúť, že ide o snahu praktického riešenia komplikovanej situácie.
Veď aj počet utečencov smerujúcich do Európy sa znížil naozaj rapídne. My v Holandsku sme očakávali ku koncu roka číslo okolo 58-tisíc, no napokon to bolo len 23-tisíc. Toto je typický Mark Rutte, pragmatik. Často zaznievajú hlasy, že nevie, čo je správne pre budúcnosť Holandska, ale on sa snaží riešiť aktuálne vzniknuté problémy a spravovať krajinu. A to aj robí.
Nie vždy, samozrejme, urobí iba dobré rozhodnutia a dodrží všetky sľuby, ale v globále je to efektívny predseda, ktorý dokáže udržať pohromade vládu, ktorá obsahuje dve strany, vnímané ako navzájom veľmi konkurenčné. Konkrétne hovorím o Strane pracujúcich a VVD ako tradičnej liberálnej partaji. Udržať takúto vládu v celku až do volieb je niečo, čo treba u Rutteho vyzdvihnúť.
Môže byť Rutte opäť holandským premiérom?
Túto možnosť aj pri pohľade na posledné prieskumy nevylučujem. Aj z toho dôvodu, že ako som už spomenul, Wildersova šanca stať sa premiérom je mizivá. Rutteho ambícia je pokračovať v pozícii premiéra. Uvidíme, ako to dopadne.
Holandský predseda vlády Mark Rutte a jeho slovenský náprotivok. Zdroj: TASR
Nielen pri Holandsku, ale západnej Európe celkovo sa nedá obísť téma utečencov. A to nie iba preto, že ste jednou z najviac multikulturálnych krajín na starom kontinente. Aká je momentálna nálada v krajine? Cítiť zvýšené napätie, ba dokonca aj nenávisť?
Je to trošku zamotané. V Holandsku máme 17 miliónov, z toho okolo milióna obyvateľov je marockého pôvodu. Nie sú to utečenci, ale ľudia, ktorých rodiny, prípadne oni sami prišli do Holandska v minulosti. Potom sú tu „naozajstní“ utečenci prichádzajúci z krajín, ktoré sú zmietané vojnou. A potom prichádzajú ľudia, kde nezúri vojna, nepovažujú sa teda za utečencov. Ale aj tak smerujú do Holandska.
Problémom je, že k nám z rôznych krajín prichádzajú mladí ľudia, ktorí nie sú ohrození vojnou, no páchajú na našom území skutky, ktoré by páchať nemali. Či už sa bavíme o znásilneniach, alebo krádežiach a iných trestných činoch. Tu nastáva zlom!
Pokiaľ poskytneme azyl človeku napr. zo Sýrie, tak to je aj spoločensky akceptovateľné. Ten azyl môže byť dlhodobého, ale aj krátkodobého charakteru.
Čo však akceptovateľné nie je, tak to je správanie typu, že nebudeme pracovať, ale budeme kradnúť, keď to práve budeme potrebovať. Problémom nie sú samotní utečenci, ale ľudia prichádzajúci na dlhšie obdobie s neochotou integrovať sa do spoločnosti.
Začlenenie takýchto osôb medzi väčšinové obyvateľstvo je veľkou výzvou a náročnou úlohou. V každom prípade si myslím, že by sa na holandskom území malo žiť štýlom, akým žijú Holanďania.
Ono historicky máme ako krajina veľké skúsenosti s integráciou cudzincov do našej spoločnosti. Veď v 15., 16. aj 17. storočí sme napr. prichýlili množstvo Židov zo Španielska a Portugalska, ďalej sme ponúkli azyl francúzskym protestantom, v roku 1956 sme prijali tiež mnoho maďarských imigrantov, rovnako tak v roku 1968 dosť Slovákov a Čechov, takže ide o neoddeliteľnú súčasť našej histórie a niečo, na čo môžeme byť právom hrdí.
Na Slovensku pôsobí veľa holandských podnikov či korporácií, a preto nie div, že na našom území tak nájdeme aj Holandskú obchodnú komoru. Poznáte sa s predsedom komory Janom-Lamberom Voortmanom?
Zhodou okolností, včera som s ním bol (úsmev). Aj na svojom účte na Twitteri mám našu spoločnú fotografiu z recepcie.
Perhaps belated, but very nice New Years reception with #Netherlands #ChamberofCommerce & president @jlvoortman pic.twitter.com/RBU6MULb09
— richard van rijssen (@rvanrijssen) January 27, 2017
Takže áno, samozrejme, úzko spolupracujem s Holandskou obchodnou komorou, a to nielen so súčasným prezidentom, ale to isté platilo aj pre jeho predchodcu. Pracujeme tak, aby vzniklo čo najmenej problémov, a ak vzniknú, tak sa snažíme nájsť spoločne riešenie. Pochopiteľne, sme tu aj na to, aby sme pomohli holandským firmám, a vždy je dobré vedieť, čo sa deje v teréne.
Samozrejme, bol by som rád, keby ešte viac holandských spoločností robilo biznis tu u vás. Pokojne aj vo forme investícií, čo by malo za následok vytvorenie nových pracovných miest pre slovenských občanov a bolo by to prospešné pre slovenskú ekonomiku. Ale vlastne pre holandskú tiež.
Celkovo majú obe naše krajiny otvorenú ekonomiku, pričom sme nesmierne závislí od zahraničného obchodu. Ak by som to mal ale zhrnúť, tak obchodné vzťahy a kontakty sú na veľmi dobrej úrovni.
Na záver už taká obligátna otázka. Čo máme ako národy spoločné a v čom sme, naopak, rozdielni?
Povedal by som, že spoločné máme, a na to sú Slováci právom hrdí, veľmi atraktívne ženy. Ale je tam aj veľa iných vecí. Aj napríklad to, že sme relatívne malé krajiny obklopené väčšími a možno preto sme chápavejší ku kultúre, prípadne zvykom našich susedov. Nazval by som to, že nie sme „väzňami našej vlastnej kultúry a žijeme medzi ostatnými“. Túto slobodomyseľnosť máme podľa mňa asi najviac spoločnú, keď sa bavíme o Slovákoch a Holanďanoch.
Odlišností však nájdeme taktiež dosť.
Ja považujem za určite najväčšiu tú, že Holanďania sú mestskí ľudia, hoci sa môžeme baviť aj o vidieku. Naša história sa začala písať v mestách. Mám na mysli rast holandských miest proti španielskemu kráľovi, čo vyústilo v našu nezávislosť. Taký mestský pohľad na život máme v nás skrátka zakorenený. Rovnako taký ten kozmopolitný náhľad na život. Zoberte si len taký Amsterdam. To je ideálny príklad mestskej kultúry.
Ak sa však pozrieme na Slovensko, tak váš postoj k životu je oveľa vidieckejší, čo možno vidieť počas Vianoc alebo Veľkej noci, keď sa vraciate ku svojim blízkym, do svojho rodiska, respektíve do miest, odkiaľ pochádzate.
My sme boli odjakživa obchodníci, navyše nemáme príliš ´zhovievavé´ podnebie a všetko je na vode. Takže ľudia sa presúvali. Sme takí kozmopolitní svetobežníci. Radi sa vraciame naspäť domov, ale často chodíme mimo hranice. Je to súčasť holandského života. Ja sám som žil na piatich kontinentoch a s trochou nadnesenia môžem povedať, že prvý človek, ktorého stretnete v strede Saharskej púšte, bude Holanďan s bicyklom (úsmev). A toto je ten rozdiel.
Predpokladám, že o takých 10 rokov natrafíte na Slováka v cudzine častejšie ako teraz, no nemyslím si, že je pre slovenského občana bežné naďabiť na krajana prakticky hocikde na svete. Pre Holanďanov je to ale príznačné.
Do istej miery možno môže za to vo vašom prípade aj socializmus, no Slováci nikdy nebudú podľa mňa tak globálne rozcestovaní ako Holanďania.
Netvrdím, že jedno je lepšie ako druhé. Je to jednoducho iný životný štýl dvoch národov.
