Gatestone Institute so sídlom v New Yorku vydal článok s názvom Islamizácia Francúzska v roku 2016, pričom sa rozhodol pozbierať najdôležitejšie udalosti týkajúce sa problému s islamom za celý rok.
Moslimská populácia vo Francúzsku narástla v roku 2016 na približne 6,5 milióna obyvateľov.
Jedným z problémov vo Francúzsku je však politická korektnosť voči islamu, pričom všetci sa snažia vyhnúť konfrontácii s týmto náboženstvom. Napríklad keď Sallah Ali zaútočil na policajnú stanicu minulý rok v januári, pričom kričal „Allahu akbar“, a policajti ho zastrelili, tak vyšetrovatelia uzavreli prípad s tým, že si nie sú istí, či to bol teroristický útok alebo čin nevyrovnanej osobnosti.
Podobný scenár malo aj to, keď polícia objavila 19. novembra arzenál zbraní v nákupnom centre v Paríži. Vyšetrovatelia uviedli, že nepreukázali spojitosť s terorizmom. Medzi zbraňami však boli nepriestrelné vesty, pištole, kalašnikovy, granátomety, a dokonca raketomet.
Už v marci 2016 viedla francúzska polícia štatistiku, že až „81 francúzskych mladistvých odišlo do Sýrie. Dokonca väčšina (51) boli mladé dievčatá, ktoré sa tam pravdepodobne rozhodli vydať“, ako cituje správu portál France24.
Policajná správa tiež odhalila, že medzi svojimi policajtmi má ľudí, ktorí pre svoje vierovyznanie odmietajú napríklad chrániť židovské synagógy a kresťanské kostoly a na sociálnych sieťach podnecovali k násiliu.
Islam v súlade s Francúzskom
V marci 2016 musel po útoku v Bruseli vtedajší francúzsky premiér Manuel Valls priznať, že „sme vo vojne“, ako citoval Vallsa server Rtl.fr.
Francúzsky prezident Fracois Hollande dokonca navrhol zákon na zmenu ústavy, aby mohli byť džihádisti zbavení francúzskeho občianstva. Podobný návrh už však bol odmietnutý Senátom po útokoch v Paríži 2015.
Napriek všetkému sa premiér Francúzska Manuel Valls v apríli vyjadril, že treba chrániť moslimov. „Úlohou francúzskej vlády je preukázať, že islam je v súlade s našou republikou, s demokraciou, našimi hodnotami a rovnosťou medzi mužmi a ženami,“ cituje Gatestone Institute premiéra z 12. apríla 2016.
Už v máji však informoval The Times, že tajné služby objavili džihádistické prvky medzi moslimskými zamestnancami na Letisku Charles de Gaulle v Paríži. Niektorí dokonca oficiálne vyjadrovali podporu teroristom z klubu Bataclan.
Problém s narastajúcou radikalizáciou moslimských komunít cítila aj francúzska vláda, hoci to oficiálne nepovedala. Napríklad aj v Paríži sa vyskytujú určité časti považované za no-go zóny, kde nechodia ani policajti. Jedna z nich má byť v blízkosti stanice Gare du Nord, čo je jedna z najrušnejších staníc v Európe.
Bežné sú urážky žien cez leto
Problém však pociťovali hlavne bežní obyvatelia Francúzska. Začiatkom júna dvaja muži napadli v centre Nice barmanku za to, že predávala alkohol, pričom bol prvý deň ramadánu. „Mala by si sa hanbiť podávať alkohol počas ramadánu. Keby som bol Alah, tak ťa obesím,“ povedal podľa Le Figaro jeden z mužov.
Podobné útoky sa odohrali aj inde, dokonca počas leta bolo napadnutých viacero žien s urážkami, že nosia šortky. Polícia tieto činy podľa Gatestone Insitute hodnotila ako činy nevyvážených osobností.
Jednou z absurdít bolo aj odstránenie sôch siedmich zabitých mníchov v Alžírsku v blízkosti Kostola St. Louis, pretože to pohoršovalo moslimské obyvateľstvo.
V polovici júla otriasol celou Európou ďalší teroristický útok vo Francúzsku, keď 31-ročný Tunisan vrazil nákladiak do davu v Nice, pričom zabil 86 ľudí a ďalších 400 zranil.
Po tomto čine premiér Manuel Valls priznal, že: „Terorizmus bude súčasťou nášho každodenného života. Časy sa zmenili.“ Avšak iba 33 % Francúzov mu verilo v boji proti terorizmu.
Koncom júla prišlo k ďalšiemu strašnému činu, keď dvaja mladí moslimovia podrezali hrdlo 85-ročnému kňazovi Jasquesovi Hamelovi v kostole. Jeden z útočníkov mal dokonca nosiť elektronický náramok na sledovanie pohybu. Dokonca Belfast Telegraph zistil, že tento zabitý francúzsky kňaz daroval priľahlú pôdu susediacu s jeho kostolom miestnym moslimom, aby si tam postavili mešitu, a taktiež mohli využívať farskú sálu počas ramadánu. Prečo potom radikálnym moslimom prekážal, sa už nedozvieme.
Reportéri z The Wall Street Journal dokonca zistili, že minimálne piati z džihádistov, ktorí vykonali útoky v Paríži a Bruseli, dostávali sociálne dávky, pričom prijali viac ako 50-tisíc eur. Neslávne známy Salah Abdeslam mal dostať až 19-tisíc eur ako dávky v nezamestnanosti.
A aj keď bolo podľa Gatestone Institute až 64 % Francúzov proti burkinám a prímorské mesto Villeneuve-Loubet na Francúzskej riviére ich zakázalo, tak Štátna rada tento zákaz zrušila, pretože malo ísť o obmedzenie slobody.
Sloboda je však v tomto prípade relatívna, pretože keď francúzsky spisovateľ Ghislain Gilberti opísal väzby medzi ďžihádistami a obchodníkmi s drogami, tak niekoľkokrát bol za tento počin napadnutý a chceli ho zabiť. Teraz je pod neustálou policajnou ochranou.
Hollande chce, aby Francúzi dotovali mešity
Napriek tomu sa francúzsky prezident Hollande postavil pred občanov a vyzýval na vytvorenie „islamu vo Francúzsku“, ktorý má byť v súlade s hodnotami krajiny. Tiež vyzýval francúzskych daňovníkov, aby začali financovať výstavbu mešít. „Je islam schopný pripustiť oddelenie štátu a viery? Moja odpoveď je áno,“ cituje Hollanda z 8. septembra 2016 Gatestone Institute.
Stále častejšie sú obviňovaní kritici islamu
Keď sa ozval známy historik George Bensoussan, že medzi moslimskou komunitou sú stále stúpajúce prvky antisemitizmu, tak bol zažalovaný za nenávistné prejavy.
Dva dni pred Vianocami bol taktiež obvinený starosta mesta Beziers Robert Menard z podnecovania k nenávisti preto, že na Twitteri napísal, že mu je ľúto, že moslimská populácia v počte predbieha kresťanskú. „Iba som opísal situáciu vo svojom meste. Nehodnotím to, iba hovorím fakt, ktorý vidím,“ citoval starostu server France24.
A keďže francúzska vláda nevie zaistiť úplnú bezpečnosť, tak v poslednom dni roku 2016 sa zdvihli dane pre francúzskych občanov, aby mohol byť zaistený fond pre obete teroristických činov. Tento fond má mať rezervu vo výške 1,45 bilióna eur. O tejto zmene informovala stanica Radio France International.
Vláda dokonca priznala, že až vyše 20-tisíc islamských radikálov, z toho dvetisíc detí, je sledovaných bezpečnostnými zložkami. Rovnako museli vládni predstavitelia priznať, že museli zatvoriť viac ako 20 mešít, ktoré hlásali príliš radikálne myšlienky. Vo Francúzsku je však stále okolo 2 500 mešít a modlitební.
Jedným z najväčších kritikov prístupu vlády voči islamistom je aj Marine Le Penová. Islamský štát dokonca vo svojom časopise Dar al Islam označil jej stranu Národný front za hlavný cieľ svojej nenávisti. Podľa najnovších prieskumov tesne vedie Le Penová pred Francoisom Fillonom, pokiaľ ide o prvé kolo prezidentských volieb. Prezidentské voľby vo Francúzsku sú naplánované na 23. apríla 2017.
