Špeciálne jednotky USA majú v Pobaltí trénovať miestnych vojakov a pomáhať pri získavaní spravodajských informácií o pohybe ruských vojsk v blízkosti hraníc. NATO trvá na tom, že Rusko premiestňuje svoje jednotky príliš blízko k hraniciam členských krajín Aliancie, čím ich ohrozuje. Moskva však takéto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide len o manévre a strategické presuny armády.
Dôvody, ktoré uvádza Kremeľ pri manévroch ruských vojsk, však Spojeným štátom ani členským krajinám Severoatlantickej aliancie nestačia a majú vlastný plán, ako sa pripraviť na prípadný vpád ruských vojsk do Pobaltia. Jeho súčasťou má byť najnovšie aj špeciálny tréning miestnych jednotiek.
V Litve, Lotyšsku a Estónsku už pôsobia údajne desiatky agentov CIA vycvičených tak, aby dokázali trénovať vojakov, ktorí by potom mohli ďalej spolupracovať s tajnými službami USA. V tomto prípade ide najmä o podávanie informácií o pohybe ruských jednotiek v oblasti.
Zúfalé volanie o pomoc alebo len planý poplach?
Podľa šéfa operácií amerického Pentagónu, generála Raymonda Thomasa, baltické štáty zúfalo potrebovali pomoc pred potenciálnou ruskou agresiou. V Pobaltí totiž žije početná ruská komunita a panujú preto obavy, že by sa mohlo stať niečo podobné ako na Kryme, keď Moskva pripojila polostrov k federácii na základe výsledku referenda, v ktorom sa obyvatelia vyjadrili za návrat k Rusku.
„Sú z Ruska na smrť vydesení a sú v tejto otázke veľmi otvorení,“ uviedol generál Thomas v rozhovore pre New York Times. Pomoc zo strany amerických tajných služieb už potvrdilo aj litovské ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie v regióne ponúkli Spojené štáty ďalšiu pomoc.
Ako sa vraví, niet dymu bez ohňa, a v tomto prípade to platí tiež. Rusko totiž tvrdí, že presuny armády v tesnej blízkosti hraníc pobaltských krajín sú len odpoveďou na zvyšujúci sa počet jednotiek NATO v Lotyšsku, Litve a Estónsku.
Spojené štáty spolu s ďalšími členmi Aliancie však trvajú na tom, že ide o ruskú agresiu, ktorá ich prinútila presunúť tisícky vojakov do krajín Baltského regiónu. Velenie špeciálnych jednotiek NATO potvrdilo, že pošle v nasledujúcich mesiacoch približne 4 000 vojakov do Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska.
Takéto presúvanie spojeneckých vojsk k hraniciam Ruska je podľa denníka the Independent najrozsiahlejšie od čias studenej vojny. Moskva vníma kroky NATO ako agresiu a tvrdí, že manévre a presuny vojsk na území Ruska sú len bežnými previerkami pripravenosti vojakov. „Máme suverénne právo prijať potrebné opatrenia na území Ruskej federácie,“ zdôvodnil Kremeľ presuny vojsk.
Vrásky robia Severoatlantickej aliancii v poslednom čase najmä masívne dodávky zbraní, jednotiek aj sledovacej techniky do Kaliningradskej oblasti. Práve v tejto ruskej enkláve, vtesnanej medzi Poľsko a Litvu, má totiž Rusko umiestnené aj rakety schopné zasiahnuť väčšinu veľkých miest západnej Európy vrátane Berlína, Paríža a Londýna.
Spojené štáty pritom nie sú jedinou členskou krajinou, ktorá reaguje na presuny ruského arzenálu a jednotiek. Do pobaltských krajín vyšlú tento rok svojich vojakov tiež Briti, Nemci, Kanaďania, a dokonca aj Dáni. Londýn posiela 800 z nich do Estónska a rovnakú destináciu majú aj vojaci z Dánska a Francúzska. Kanada zase posiela 450 vojakov do Lotyšska a Nemci poskytnú 600 vojakov Litve.
V porovnaní s ruskými manévrami sú však počty aliančných jednotiek v baltických krajinách len minimálne. Na najväčšom pozemnom vojenskom cvičení NATO sa vlani v Poľsku zúčastnilo 30 000 vojakov z členských krajín Aliancie, ktorí spoločne trénovali desať dní pre prípad ruskej agresie voči východoeurópskym štátom a štátom Pobaltia.
Moskva pri svojom najväčšom vojenskom cvičení vlani zmobilizovala 120 000 vojakov, ktorí celý mesiac trénovali na južnej hranici Ruska, a na jeseň sa prvé novodobé vojenské cvičenie ruskej armády konalo aj na Krymskom polostrove.
- Reklama -
