Keby sme vzali politické vzťahy vo svete ako futbalové majstrovstvá sveta, kto má najväčšie šance na budúce víťazstvo, dajme tomu svetové vodcovstvo?
Na futbalovú otázku futbalová odpoveď. Bol som medzinárodným futbalovým rozhodcom, ktorý nikoho nemá preferovať. Prial by som si teda, aby prežila demokracia, ktorá ale, zdá sa, ťahá čím ďalej, tým viac za kratší koniec. V tomto zvláštnom svete strácajúcom sebakontrolu a sebareflexiu asi už ani nemôže byť víťaz, azda len o niečo menej porazených. Európa však určite v tomto súboji nezastáva rolu favorita. Aj slabší však môže niekedy, za optimálnych podmienok, zvíťaziť.
Aké očakávate výsledky možného zbližovania sa Ruska s USA?
Posilnenie korporativizmu.
Nemyslíte si, že v tomto roku bude v Európe vzhľadom na zvýšený počet teroristických útokov poriadne horúco?
Žijeme vo zvláštnych časoch, hovoríme im mier, ale je to v podstate vojna. Pomaly eskalujúca, ale už dlhotrvajúca. Vojna je to iná, než sme boli zvyknutí v minulých storočiach. Je to informačná vojna s novým vojskom trollov a internetových dezinformátorov, ekonomická vojna, zameraná na konzumnú spoločnosť, vyznačujúca sa stretom kultúr, nástupom anarchie, ktorá akosi nenásilne substituuje demokraciu, či autokracie so značnou a vzrastajúcou mierou sebeckosti.
Individuálny terorizmus či terorizmus malých skupín je len jedným z prejavov tejto vojny, možno realizovaný cez indivíduá, ktoré sa viac či menej vidia v herostratovských činoch v mene viery. Možno menšia medializácia ich činov by mohla čiastočne pomôcť. To však nemožno v dnešnej spoločnosti očakávať. Nemyslím si preto, že počet teroristických útokov poklesne. Nemyslím si však ani, že teroristické útoky sa nezneužijú na iné akcie, obmedzujúce demokraciu. Bohužiaľ.
Profesor Evžen Amler; Zdroj: Sama doma/Česká televize
Od koho by sme si, čo sa týka terorizmu, mali nechať v prvom rade poradiť?
Poradiť by sme si mali predovšetkým sami. Múdrosť, skúsenosť, chladné uvažovanie a kritický nadhľad s demokratickým spôsobom myslenia sú podľa môjho názoru to najlepšie, čo máme k dispozícii. Potrebujeme pre to kvalitne vzdelanú spoločnosť.
Stojíme na prahu nejakých veľkých až globálnych zmien?
Áno, obávam sa, že tancujeme na potápajúcom sa Titanicu – nielen demokracia, ale aj životné prostredie. Veľmi sa obávam o budúcnosť ľudstva už v 22. storočí.
Podpísali ste sa pod výzvu Vedci proti strachu a ľahostajnosti. Ako vnímate v tomto smere súčasnú Európu?
Súčasná Európa je zvláštna zmes zodpovednosti a zodpovednosti s plytvaním a netoleranciou, závisti a súcitu, sebeckosti a empatie, mladých a zažitých demokracií. Obávam sa, že bezbreho konzumná spoločnosť však stále viac prevažuje svojím vplyvom. Žiadna ojedinelá výzva Európu nezmení, čo však neznamená, že by sme mali byť pasívni, hoci s malou šancou na celkový úspech.
