Po nástupe do funkcie prezidenta USA zdedí Donald Trump nielen problémy na domácej pôde, ku ktorým republikán radil počas kampane nielen migrantov, nezamestnanosť, ale aj zdravotnícku reformu jeho predchodcu Baracka Obamu. Ťažkosti v Spojených štátoch však zatieňujú tie na medzinárodnej politickej scéne.
Trumpa čakajú komplikované obchodné rokovania s EÚ aj Čínou. Navyše bude musieť riešiť jadrový program Severnej Kórey a Iránu a v neposlednom rade aj pokračovanie konfliktu v Sýrii, spojené s bojom proti terorizmu.
Spomínané problémy na globálnej politickej scéne však idú na druhú koľaj v porovnaní s nutnosťou riešiť pošramotené vzťahy medzi s Ruskom. Hlavný korešpondent americkej televíznej stanice NBC Bill Neely v piatich článkoch popisuje najväčšie výzvy, ktoré čakajú Trumpa po nástupe do funkcie a v jednom z nich sa venuje práve bilaterálnym vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom.
Putin preverí Trumpa
Podľa Neelyho to bude práve ruský prezident Vladimir Putin, kto dokonale preverí Donalda Trumpa a jeho administratívu. Americké tajné služby „s vysokou mierou pravdepodobnosti“ predpokladajú, že to bol práve šéf Kremľa, kto sa postaral, aby sa novým šéfom Bieleho domu stal republikán bez akýchkoľvek politických skúseností.
CIA tvrdí, že Kremeľ mal záujem, aby sa budúcim prezidentom Spojených štátov stal práve kandidát republikánov. FBI a ďalšie americké bezpečnostné agentúry však tento pohľad tak úplne nezdieľajú, ale len máloktorí americkí politik pochybuje, že to boli práve operácie ruských hackerov, ktoré poškodili Hillary Clintonovú a pomohli tak Donaldovi Trumpovi do Bieleho domu.
Napojenie hackerov, ktorí posunuli „ukradnuté“ emaily Clintonovej a jej spolupracovníkov portálu WikiLeaks, nie je dokázané a Moskva sa proti takýmto obvineniam ohradila, ale isté je, že maily Donalda Trumpa a šéfov jeho kampane sa na verejnosť nedostali tak ako v prípade demokratov. Putin aj Trump sa už počas kampane vyjadrili pochvalne na adresu toho druhého.
Vzťahy medzi Ruskom a USA sú však momentálne pod bodom mrazu. Ruský vyslanec pri OSN Vitalij Čurkin koncom minulého roka varoval, že napätie medzi Kremľom a Bielym domom spôsobené ruskou účasťou v Sýrii a postojom k Ukrajine, je „najhoršie od roku 1973“. V podobnom duchu sa vyjadril aj niekdajší prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý upozornil, že rusko-americké vzťahy dospeli do „nebezpečného bodu“.
Vylepšiť zmrazené vzťahy medzi Ruskom a USA bude mať v Trumpovej administratíve Rex Tillerson. Člen predstavenstva ropnej spoločnosti ExxonMobil, ktorého si Trump ešte v decembri vybral za šéfa diplomacie, nie je síce skúsený diplomat, ale má mimoriadne blízke vzťahy s Ruskom aj Vladimirom Putinom osobne.
Práve toto spojenie robí z Tillersona kandidáta, ktorý by mohol zlepšiť vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Trumpov výber ministra zahraničných vecí však vyvolal ostrú kritiku nielen zo strany demokratov, ale aj republikánov. „Na Rexovi Tillersonovi mám najradšej jeho veľké skúsenosti pri rokovaniach so všetkými typmi zahraničných vlád,“ napísal Trump na sociálnej sieti Twitter, keď oznámil, že z ropného magnáta bude šéf diplomacie.
Zlepšenie vzťahov s Ruskom však podľa NBC nepríde automaticky s novým ministrom zahraničných vecí či novým šéfom Bieleho domu. Vladimir Putin sa totiž stavia do pozície, v ktorej chce diktovať Trumpovi požiadavky.
Najväčšou výzvou pre nového prezidenta USA bude ukázať Moskve, že sa Američania nesťahujú zo svetového diania. Severoatlantická aliancia (NATO) však môže podľa Billa Neelyeho z NBC utrpieť, ak Trump ustúpi Putinovi. Počas kampane totiž republikán pozdvihol vlnu nevôle v Európe, keď uviedol, že by ako prezident USA nemusel vyslať jednotky na ochranu svojich spojencov z NATO v Európe.
- Reklama -
