Keď sme sa presne pred rokom rozprávali o migračnej vlne, ktorá sa valila do Európy a v najväčšom množstve mala dôsledky pre Nemecko, uzavreli ste rozhovor odporúčaním, aby všetci tí, ktorí vydávajú v súvislosti s migráciou pozitívne prognózy, hovoria o obohatení, o vyriešení generačného problému atď., karhajúci škaredými slovami každého, kto by si dovolil s nimi nesúhlasiť, nech si svoje vývody napíšu na papierik a o rok o tomto čase znovu prečítajú, že potom budú spievať inak. Pozorujete teda v Nemecku, že by zástancovia bezbrehého prijímania migrantov spievali inak?
Úplne inak nespievajú, aspoň nie všetci. Sú už však opatrnejší s jednoznačnými súdmi a odsudzovaním, a tiež už oveľa menej hlasní. Koniec koncov, bohvie, koľko ich ešte zostáva.
Čo začína ľuďom v Nemecku na novoprichádzajúcich najviac prekážať?
Ľuďom najviac prekážajú isté obmedzenia osobnej slobody, ku ktorým sa museli uchýliť: vyhýbať sa veľkým zhromaždeniam, nechodiť do verejných kúpeľov, nenavštevovať vianočné trhy, nevyskytovať sa po zotmení v parku, všade tam, kde hrozí stretnutie s nevybúrenými moslimskými mladíkmi; ženám viac než mužom. Vyslovene ich štvú obmedzenia, ktoré si z ustrašenej nadbiehanosti naložili nemecké orgány samy: nespievať v detských škôlkach vianočné koledy, nezostrojiť stromček, z jedálnych lístkov vylúčiť bravčové, aby sa náhodou necítil niektorý moslim urazený.
Naproti tomu sa nikto nestrachuje o svoje pracovné miesto, ako médiá spočiatku vysvetľovali odpor domáceho obyvateľstva; ukázalo sa totiž, že prichádzajúci sa o prácu veľmi nederú. Ako by aj pri nízkej alebo vôbec žiadnej kvalifikácii mohli, aj keby náhodou chceli. Kultúrne rozdiely by domorodcom ani toľko neprekážali, keby si ich prichádzajúci nechávali pre seba a nevnucovali ich iným. Koniec koncov, po Nemecku behá dosť Japoncov, Vietnamcov a príslušníkov iných čertovsky kultúrne odlišných etník a nikto ich žiadnou xenofóbnou nevraživosťou nestíha.
Kde je najviac viditeľný posun v nazeraní na migrantov: u politikov, v médiách alebo medzi obyčajnými ľuďmi?
Odstupňoval by som to takto: posun je najviditeľnejší v neprivilegovanej verejnosti. Koniec koncov, u nej zo značnej časti ani k žiadnemu posunu nedošlo, keďže sa k prívalu „ochrany hľadajúcich“ (Schutzsuchende) stavali kriticky od samého počiatku. Medzi profesionálnymi politikmi je zreteľnejší posun už vzácnejší, ale tiež sa nájde: príkladom môže byť vysoký funkcionár CDU Wolfgang Bosbach, otvorene sa stavajúci proti merkelistickej politike. Tí sa tiež už chystajú odísť zo svojich funkcií, nuž, pani Merkelová okolo seba neznesie príliš samostatných ľudí, ako už veľakrát preukázala. Úplne najkonformnejšie sú verejné médiá, čo je ľahko vysvetliteľné. Vrcholný politik nebude žobráčiť, ak stratí svoju funkciu, vysoká penzia a ďalšie požitky mu zaistia dobré živobytie aj bez nej. Pre žurnalistu však znamená vyhadzov životnú katastrofu; snaží sa neprísť do konfliktu s oficiálne presadzovaným názorom, nech by si aj sám pre seba myslel čokoľvek.
Ešte predtým, ako sa v Berlíne dopustil teroristického útoku Tunisan Anis Amri, ktorý v krajine žiadal o azyl, zadržala tamojšia polícia Afganca, ktorý je podozrivý zo znásilnenia a vraždy mladej Nemky Marie Ladenburgerovej, dcéry vplyvného úradníka Európskej komisie, ktorá pomáhala v jednom z táborov pre utečencov. Bývalý starosta štvrte Berlin-Neuköln Heinz Buschkowsky z SPD vyhlásil, že páchatelia sú z brutálne patriarchálnych spoločností a k ženám sa správajú, ako by im boli k dispozícii. Naopak podľa vicekancelára a tiež člena SPD Sigmara Gabriela sa také odporné vraždy vyskytovali ešte predtým, ako do Nemecka prišiel prvý utečenec z Afganistanu alebo zo Sýrie. Aký postoj v spoločnosti prevláda?
Vo veci slečny Ladenburgerovej by som bol zdržanlivý. Jednak preto, že je dcérou úradníka Európskej komisie, a preto vzbudil jej prípad väčší rozruch ako iné. Jednak ako dobrovoľná pomocníčka v utečeneckom tábore mohla spozorovať, aké móresy panujú medzi jeho osadenstvom a včas to nechať. Pán Heinz Buschkowsky, až do roku 2015 starosta berlínskej štvrti Neukölln, kde započuť v uliciach nemčinu je už dlho výnimkou, mal príležitosť trochu svojrázne móresy jej obyvateľov pozorovať zblízka, čo ho prinútilo k citovanému výroku. Ten kus priamosti a odvahy je hoden ocenenia v tomto čase, ktorého pravidlom je skôr zastieranie skutočnosti. To na rozdiel od vicekancelára Sigmara Gabriela, ktorý na zastieraní skutočnosti postavil svoju kariéru.
Ako často sa v súvislosti s týmto tragickým prípadom spomínala skutočnosť, že Afganec pricestoval do Nemecka v roku 2015, keď vrcholila utečenecká kríza v Európe, a je dávaná do súvislosti s politikou Angely Merkelovej?
Veľmi často, hoci skôr v internetových médiách ako v oficiálnych. Internetové médiá sa stávajú hlavným zdrojom informácií, lebo oficiálne strácajú dôveru.
Český spisovateľ Luděk Frýbort
O prípade zavraždenej Márie Ladenburgerovej najprv verejnoprávna televízia ARD neinformovala vo svojom hlavnom spravodajskom programe Tagesschau. Keď si spomenieme na počiatočné mediálne ticho okolo silvestrovských násilností v Kolíne nad Rýnom, dá sa povedať, že sú hlavné nemecké médiá nepoučiteľné, alebo ako to s otvorenosťou nemeckých médií v informovaní o udalostiach súvisiacich s migráciou vidíte?
V tom sa necítim byť kompetentný, lebo televízne spravodajstvo už dlhší čas nesledujem, pokladám to za stratu času. Taktika zamlčovania nepríjemných udalostí v súvislosti s migráciou je mi však známa, a už sa skoro prestávam nad ňou zlostiť. Je to totiž veľmi hlúpa taktika, vysvetliteľná len obavou z následkov, ako už som spomenul. Aj tak sa nič nezamlčí, verejnosť sa o nepríjemnostiach dozvie z iných prameňov a ešte sa naviac pridá hocijaká klebeta, čo z úst do úst koluje. Bohužiaľ, nemecké oficiálne médiá, spreneverujúce sa svojej úlohe sprostredkovateľa informácií, sa stali nástrojom indoktrinácie. Na ako dlho ešte…
Ako sa za tento rok posunula nemecká politická scéna s ohľadom na voľby do spolkového snemu v budúcom roku? Aká koalícia sa momentálne rysuje?
To keby som vedel. Ankety a prieskumy verejnej mienky treba brať s rezervou, ako sa to ukáže po každých krajinských voľbách – ešte pred spolkovými čakajú Nemecko troje, keď sa zvyčajne zistí, že všelijakí populisti dosiahli znamenitý nárast hlasov, kým tradičné strany zaznamenali straty. Do spolkových volieb zostáva deväť mesiacov, počas ktorých sa môže prihodiť všeličo, a takmer určite sa prihodí; ešte jeden taký malér ako nedávno s tým nákladiakom na berlínskom vianočnom trhu a vážky verejnej mienky sa môžu nakloniť k spomínaným populistom zase o niečo výraznejšie.
Akú ale z toho odhadovať koalíciu? Obávam sa, že nie príliš inú, ako už takto máme. Zatiaľ má volič na výber len jednu skutočne opozičnú stranu, Alternative für Deutschland (AfD). Popularity jej síce pribúda, ale ak nedosiahne výsledok viac ako 50 percent, čo je nepravdepodobné, bude jej to „starého capa platné“, lebo sa proti nej spoja do koalície všetky strany od kancelárkinej CDU až po postkomunistickú Linke a možno až po čerta rohatého s chvostom, len aby politické zemetrasenie nenastalo hneď, ale až neskôr.
Kancelárka Merkelová do volieb znova pôjde ako predsedníčka CDU, aj keď na poslednom zjazde dostala od spolustraníkov najmenej hlasov odvtedy, ako je na čele vlády. Je pre Nemcov naďalej vierohodná, keď zrazu volá po sprísnení azylovej politiky, hoci všetko jej doterajšie počínanie smerovalo úplne opačne?
K tomu by som povedal nasledovné: Jedna vec je, aká miera súhlasu sa pani kancelárke dostáva od pánov a dám vo volebnom grémiu, druhá, ako na ňu pozerajú k voľbe neprizvaní jednoduchší straníci, tretia a najdôležitejšia, čo si o všetkom myslí občianska verejnosť. Na základe vlastných pozorovaní by som jej rozvrstvenie odhadoval takto: okolo 70 percent kritikov merkelistickej politiky, okolo 20 percent tých, ktorým doterajšie poučenia boli málo, a čo zostáva, sú tí, ktorým je všetko fuk. Pričom netreba zabudnúť na isté nemecké špecifiká. Doteraz pretrváva pocit hanby a viny za nacistické zločiny; preto sa nemecký občan ťažšie ako iní odchyľuje od toho, čomu sa po novom hovorí mainstream. Nazývaný pocit sa výraznejšie prejavuje v západnej časti krajiny než v niekdajšej NDR, a ako by aj nie; honeckerovská propaganda nahovorila poddaným, že všetka hanba a vina padá na západných imperialistov, kým oni sú pred ňou oslobodení. Dôsledkom toho sú podstatne vyššie percentá hlasov pre stranu AfD západne od vnútronemeckej hranice, z ktorej už síce zmizli ostnaté drôty a mínové polia, navyknuté schémy však zostávajú. Nie vždy v neprospech, možno konštatovať.
Bude ešte v budúcom roku migrácia pri rozhodovaní voličov dôležitou témou alebo ho prekryje ekonomická úspešnosť a sila Nemecka posledných rokov či iné témy?
Bezpochyby. Hospodárska sila Nemecka nie je naveky klinčekmi na nástenku dejín pribitá, môže sa zosunúť do recesie raz-dva, zvlášť s ohľadom na výdavky na alimentáciu utečeneckých davov. Migrácia však trvá a jej sprievodné javy nemenej; je zrejmé, že pri rozhodovaní voličov bude hrať významnú, ak nie celkom kľúčovú úlohu.
Ako možno vnímať informácie, že nemecké spravodajské služby varujú pred silnejúcimi kybernetickými útokmi a dezinformačnou kampaňou zo strany ruskej vlády, že sú tým ohrozené najmä nadchádzajúce parlamentné voľby, pričom svoje obavy v tomto ohľade vyjadrila aj sama Angela Merkelová?
No, sám nachádzam pri surfovaní po internete všeličo, v čom môj cvičený čuch neklamne rozpoznáva pach tajnej a dezinformačnej služby FSB, predtým KGB. Darmo som neprežil na Západe osemdesiate roky, keď sa Sovietom bezmála podarilo podvrátiť vôľu slobodného sveta na obranu; že len bezmála, za to môže naivný Západ ďakovať faktu, že v každom inom ohľade neschopný sovietsky režim sa zrútil skôr, ako k tomu mohlo dôjsť. Nedomnievam sa, že metódy spomenutej služby sa premenovaním nejako podstatne zmenili. Ako a prečo by tým však mali byť ohrozené nadchádzajúce spolkové voľby, na to je moja predstavivosť krátka. Skôr by som povedal, že pani Merkelová hľadá vhodnú výhovorku pre prípad, že by v nich pohorela.
Zvolenie Donalda Trumpa prinieslo opačný efekt na opakovanú priamu voľbu rakúskeho prezidenta, ako sa čakalo, lebo zmobilizovalo naopak voliča tradičných strán, ktorých bolo viac ako tých nespokojných. Môže efekt Trump zafungovať nejako aj v Nemecku zvlášť preto, že už bude pol roka v úrade a čaká sa od neho zmenený kurz voči Ruskej federácii, ale aj voči Európskej únii?
Určitý vplyv Trumpovo zvolenie na prezidentské voľby v Rakúsku sa nedá vylúčiť; tak dlho a tak intenzívne bol Donald Trump predstavovaný európskej verejnosti v zvlášť odpudzujúcich farbách, že tým ovplyvnený, nemajúci dosť informácií človiečik volil tak, ako možno ani voliť nechcel. Napokon rozdiel hlasov nebol nijako omračujúci. Či môže efekt Trump zabrať aj v Nemecku… Asi nie, a keď, v oveľa skromnejšej miere, lebo nemecký volič má naliehavejšie starosti. Zatiaľ Donald Trump len hovorí; všetko môže vyzerať inak, až zasadne za písací stôl v Oválnej pracovni Bieleho domu a nájde na ňom správy, aké sa novinám neposkytujú, medzi iným aj o tej Ruskej federácii. Čo sa týka Európskej únie, niečo už naznačil: Amerika má toho pomaly dosť, brať na seba najväčšiu časť nákladov na obranu Európy, a pritom si nechať nadávať. V tom, bojím sa, spočíva najväčšie nebezpečenstvo, plynúce z Trumpovej voľby: že sa na nás Amerika vykašle.
