Pán Wassim Omar utiekol so svojou rodinou zo Sýrie pred všadeprítomnou smrťou. Dúfal, že v Európskej únii nájde pokoj a mier. Bohužiaľ, mal tú smolu, že pricestoval do Grécka práve v deň, keď začala platiť dohoda uzavretá medzi EÚ a Tureckom. Pre túto dohodu vraj prežil on a rodina rad hrozných dní. Jeden černejší než druhý.
„V Sýrii môže človek zomrieť len raz, ale pre dohodu EÚ s Tureckom sme umierali až stokrát za deň,“ napísal v komentári zverejnenom na serveri EUobserver.com Wassim Omar. Svoj komentár nazval List pre EÚ: Keď nestojíte o utečencov, zastavte vojnu.
V liste podrobne opisuje, ako jeho rodina prežívala v utečeneckých táboroch jeden hrozivý deň za druhým. Nakoniec sa síce dostal do Atén, ale trvalo to osem mesiacov. Žiadal o pomoc OSN aj tunajšie úrady, ale pomoci sa mu nedostalo. Keď sa konečne ocitli v gréckom hlavnom meste, Omar dúfal, že im úrady aspoň pomôžu nájsť ubytovanie. Dozvedel sa však, že je mesto preplnené a ak tu chce žiť, musí si strechu nad hlavou nájsť sám.
Pochopil z toho, že EÚ o utečencov nestojí. Ak Európania naozaj chcú zastaviť príval zúfalých ľudí do svojich krajín, mali by si uvedomiť niekoľko vecí.
„Po prvé… ak nestojíte o ďalších utečencov, mali by ste zastaviť vojnu v Sýrii aj v iných krajinách. Kde je vojna, tam sú utečenci. Po druhé, historici zaznamenajú, kto ľudí zabíjal a kto sa ich, naopak, snažil udržať zo všetkých síl nažive. Po tretie, celý svet vidí, že krajiny EÚ hovoria o ľudských právach a o záujme o obete vojny, takže dúfam, že sú to slová pravdivé a nie sú určené len médiám. Po štvrté by si politici mali uvedomiť, že tu ide o ľudí, ktorí majú rodiny, majú budúcnosť, majú svoje sny a majú právo žiť. Nie sú to len čísla. A konečne po piate, v minulosti Sýria otvorila dvere mnohým ľuďom a neoznačovala ich ako utečencov. Otvorili sme nielen naše hranice, ale aj naše domy ľuďom, ktorí potrebovali pomoc. História je mi svedkom. A dnes svet uzatvára hranice a svoju ľudskosť pred našimi tvárami,“ napísal občanom EÚ sklamaný Wassim Omar.
Celý článok nájdete TU.
