Profil politika na PL.sk slúži na spájanie poslanca a občana. Poslanec hnutia Sme rodina Peter Pčolinský podobne ako jeho kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov a poctivo na ne odpovedá. Nevyhýba sa pritom ani tým poriadne štipľavým. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo vás ako občanov zaujíma.
Cirkevná daň: Áno či nie?
Medzi jednu z najdiskutovanejších tém spoločnosti a zároveň jednu z tých, ktoré ju najviac polarizujú, patrí odluka cirkvi od štátu. Táto myšlienka má svojich zástancov, ako aj odporcov. Čitateľ Kollárovmu poslancovi predostiera víziu toho, či by nebolo lepšie, keby sa pre veriacich zaviedla tzv. cirkevná daň, ktorá by definitívne ukončila spory o tom, kto na koho dopláca. Pčolinský netypicky zaujíma zdržanlivý postoj. „Najprv by som musel vidieť konkrétny návrh na to, aby som sa vedel k tomu vyjadriť…“ odpovedal.
Relatívne rýchlo sa približujú aj voľby do vyšších územných celkov (VÚC). Uskutočnia sa už budúcu jeseň, a preto sa čoraz častejšie objavujú otázky ohľadne toho, akých kandidátov jednotlivé strany postavia, v ktorých krajoch a rovnako, či sú ochotní podporiť kandidátov iných strán. Aj Kollárov poslanec na svojom profile priznáva, že Sme rodina chce postaviť svojho kandidáta v každom kraji. Minimálne však v tom Bratislavskom a Prešovskom. „Ja sa možno budem uchádzať o PO kraj,“ priznal svoj zámer poslanec, ktorý z východu krajiny pochádza. V rámci prípadnej podpory iných kandidátov sa čitateľ zaujímal o tých zo strany SaS alebo hnutia OĽaNO-NOVA. No podľa Pčolinského slov o podpore pre týchto kandidátov ešte neprišiel nikto rokovať.
Kollárov poslanec si ťažkú hlavu nerobí ani z prieskumov verejnej mienky, v ktorých stúpajú preferencie predstaviteľom Ľudovej strany Naše Slovensko. Podľa jeho slov prieskumy odrážajú iba aktuálnu náladu medzi občanmi, oni sa však v hnutí snažia pracovať tak, aby do najbližších volieb presvedčili čo najviac voličov.
Marček? O to sa nestarám. A čo s parlamentnými prázdninami?
Síce sú to už celé mesiace, čo sa predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár rozlúčil s troma poslancami, a to Martinou Šimkovičovou, Petrom Marčekom a Radoslavom Holúbkom, verejnosť si na nich ešte stále spomenie a v takom prípade si ich spojí s exhnutím, do ktorého patrili. Preto sa aj čitateľ pýta práve Pčolinského „ako človeka pri zdroji“, či sú reči o tom, že vyhodený Marček zakladá politickú stranu, pravdivé. Rovnako sa zaujíma, akých konkrétne voličov mieni osloviť. „No vyjadril sa viackrát, že ide založiť stranu,“ vnáša trocha svetla do situácie poslanec a dodáva s úsmevom, „ale, pravdupovediac, sa o to nestarám, je mi to jedno.“ Bližšie detaily Pčolinský čitateľovi neposkytol.
Tŕňom v oku sú pre viacerých občanov poslanecké platy. O to väčším, ak ich poberajú aj počas „poslaneckých prázdnin“. Podľa čitateľa PL je zle nastavený systém, ak poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nevykonávajú svoju prácu, no plat im stále na účty nabieha. Pčolinský argumentuje tým, že harmonogram schôdzí určuje vedenie NR SR, nie poslanci. „Dĺžka schôdze NR SR závisí od počtu zaradených bodov,“ pokračuje. „Mne nevyčítajte, že to je tak nastavené… Ja dovolenku nemám, pracujem aj po skončení schôdze,“ objasňuje a uzatvára, že denne sa zaoberá otázkami od občanov, rieši ich problémy a stretáva sa s nimi.
Aj my, aj Trump sme proti TTIP
Už je to niekoľko týždňov, čo sa novým prezidentom Spojených štátov amerických stal republikánsky kandidát Donald Trump. Tak ako predseda hnutia Kollár ani jeho poslanec Pčolinský neskrývali radosť z výhry tohto kandidáta. Niektorí však ich názor nemajú. Svet očakáva jeho prvé rozhodnutia vo funkcii a medzi tie najočakávanejšie patrí aj rozhodnutie ohľadne Transatlantickej dohody o obchode medzi USA a EÚ (TTIP). Ako Pčolinský priznáva, ich hnutie je zásadne proti tejto dohode, a dodáva: „Najnovšie sa Trump vyjadril, že zruší tieto rokovania, taktiež je proti tejto zmluve.“
V spoločnosti sa rovnako diskutuje aj o bezvízovom styku, tentoraz však nie pre Turecko, ale pre Ukrajinu. Európska únia jej ho prideliť chce, no čitateľka upozorňuje na to, že na Ukrajine nevládne tak úplne demokratický systém a vyvstáva jej preto otázka, či je to pre nás ako ukrajinského priameho suseda bezpečné. Rovnako opatrný je aj Kollárov poslanec. „Skôr si myslím, že by sa mohol upraviť tzv. malý pohraničný styk, ale plošne zrušiť víza s Ukrajinou nie je dobré riešenie,“ uzavrel.
