V týchto dňoch u nás rezonuje krádež materiálu vo vojenských objektoch. Zdanlivo nevinná kauza však nadobúda širšie súvislosti a nebezpečnejšie rozmery. Je to naozaj tak?
Krádež materiálu vo vojenských objektoch je ako páchanie hriechov na posvätnom mieste. Je to niečo nemysliteľné. Objekt zvláštneho režimu, ochrana s prísnymi smernicami, potreba neustálej rotujúcej kontroly. Viete, som človek z praxe, a preto ma hlúpe neodborné vyjadrenia nezaujímajú. Štát musí byť funkčný. Na miestach musia byť ľudia, čo to zvládajú tak manažovať, ako i kontrolovať. Pýtam sa, že toto, čo sa deje, je skutočnosť alebo sen?
Keď na to nemajú, nech idú domov ku svojim rodinám a nech čas, ktorý strávia v štátnej inštitúcii, radšej venujú svojim príbuzným. Už mali byť dávno odvolaní príslušní funkcionári. Vyjadrenie ministra, že budú prehodnocovať systém ochrany zabezpečovaný súkromnými bezpečnostnými službami, mi po toľkých pochybeniach pripadá ako diletantstvo najhrubšieho zrna. Naozaj som to nečakal od profesionálneho vojaka.
Je to teda podľa vás veľký prešľap, že k takému niečomu vôbec došlo? Mali by padať hlavy?
Ľudia sa začínajú pýtať, kto riadi ministerstvo. Je to samostatne rozhodujúca osoba alebo je to úzka skupina ľudí, ktorá pomaly pripomína celú politickú stranu, do ktorej referátu daný silový rezort spadá? Ešteže sa nedajú ukradnúť aj budovy. S tým je veľa roboty presunúť to. Ale aj to robia firmy v USA.
Keby som bol predseda vlády, tak je jeden zoznam odvolaných ľudí. Od predsedu politickej strany, ktorý nominoval ministra, to nečakajme. Na také niečo musí byť človek osobnosť. Ľudia im to spočítajú. Nezabudnime na jednu vec. Neschopnosťou riešiť triviálne veci zapaľujeme žiaru svojmu protivníkovi. Zhasnú ako sviece v najbližších voľbách, ak budú nominovať do funkcií neschopných ľudí. A to sa už stalo. Na čo čakajú? Kým zostanú sklady prázdne ako maštale po kravách a jaloviciach po likvidácii družstiev na dedinách? Asi áno. Veď sú tam tisíce ton.
Prezident republiky Andrej Kiska sa v súvislosti so spomínanou kauzou stretol ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl našej krajiny s ministrom obrany a žiadal vysvetlenie a zaujatie stanoviska kompetentných. Myslíte si, že takáto kauza by inde ohrozila aj samotné kreslo šéfa rezortu obrany?
Neviem, čo sa pán prezident Kiska dozvedel od ministra obrany a čo od neho žiadal. Počas jeho funkčného obdobia sa stretol s mnohými predstaviteľmi štátnych inštitúcií, ktorí mali čo vysvetľovať a boli, takpovediac, na koberci, ale s úsmevom všetko uzavreli. A to je to čaro našej krajiny, že je tu už možné takmer všetko.
Takže neočakávam ani od tejto návštevy, že sa niečo zmení, hoci prezident je najvyšší veliteľ ozbrojených síl tohto štátu. Jeden prezident krajiny, jedna osobnosť Slovenskej republiky, keď si zavolá ministra obrany na koberec, tak ten minister by nemal ani dýchať. Prezident by mal mať pri takomto predvolaní ministra vedľa seba naslovovzatých odborníkov, ktorí by zasypali ministra priamo smerujúcimi kľúčovými otázkami. Veľmi ťažko by mi pán minister odpovedal na niektoré otázky súvisiace so spravodajskými informáciami, priamymi hrozbami terorizmu a kľúčovým materiálom zabíjajúcim živé ciele. A to je to, čo sa v tých skladoch nachádzalo a nachádza a čaká na ďalší presun do cieľových staníc, keď to naďalej budú riadiť diletanti.
Menej sa verejnosť dozvedá o iných kauzách dotýkajúcich sa veľkých medzinárodných spoločností, pričom ide o výrazné poškodenie ich mena. Majú tieto kauzy priamy či nepriamy vplyv na bezpečnostnú politiku krajiny?
Určite že áno. Súčasťou bezpečnostnej politiky je i ochrana aktív, a tými sú finančné prostriedky daňových poplatníkov. A je jedno, či tieto peniaze cestujú na účet súkromnej spoločnosti z Bruselu alebo z Ministerstva financií SR. Pozrite sa. Kauzu spoločnosti Deloitte – lebo o nej je reč – treba vidieť v niekoľkých rovinách.
V prvom rade takáto renomovaná a dominantná spoločnosť vo svete so štvrť milióna zamestnancami by mala mať prepracovanú okrem iných i metodiku prevencie, postupov, a hlavne červených svetiel takzvaných barinatých miest, ktoré môžu vzniknúť z pevného podložia. Malo by prebiehať odborné preškoľovanie a neustála kontrola, či už stálych, alebo externých pracovníkov, aby k takémuto niečomu nedošlo. Byť v médiách stredobodom pozornosti v negatívnom svetle, keď sa spomínajú milióny eur, nie je žiadna sláva.
Spoločnosť nesmie dať k dispozícii žiaden priestor a žiadne slabé miesta vhodné na útok. Musí mať uzavreté všetky štrbiny vo svojom portfóliu služieb, pretože jej hrozí, že tie obsadia svojimi službami konkurenti. V rámci bezpečnostnej politiky musí spoločnosť preskúmať, ktoré oblasti treba skutočne chrániť.
Čo teda musí byť cieľom defenzívnej stratégie?
Cieľom defenzívnej stratégie je zredukovať pravdepodobnosť útoku. Ja neviem, do akej miery mali pravdu opoziční politici, ktorí zvolali tlačovku, poukázali na veci, a nie som ani sudca, ale mňa zaujíma jedna vec, a to, že sa spoločnosť negatívne zviditeľnila.
Pozrite sa, čo urobilo s United Airlines jedno vyvedenie pasažiera policajtmi z kabíny lietadla z dôvodu preplnenia priestoru na cestovanie. Ich akcie sa v okamihu prepadli o miliardu dolárov. Užívatelia Facebooku a Twittera túto kauzu rozmazali behom pár hodín. Piaristi to dávali dohromady mesiace. Aj tak bola strata obrovská.
Toto sú kritické momenty, keď odvrátenie pohromy je takmer bez šance. Vždy je však možné zmierniť dosah. Nie je nič horšie, ako keď vedenie spoločnosti dopustí veci, podcení situáciu a vyjadrenia prichádzajú veľmi pomaly a sú nejasné. Neskôr po niekoľkých dňoch, resp. týždňoch, sa dostanú na úroveň, na ktorej mali byť okamžite, alebo sa nedostanú vôbec. Ale to je už každého vec a hlavne v konkurenčnom prostredí neskutočná chyba.
Juraj Zábojník. Zdroj: archív JZ
Kto by mal zaujať k týmto kauzám verejne stanovisko? Rezort vnútra, polícia, či dokonca generálna prokuratúra? Verejnosť by mala totiž poznať súvislosti, dôvody týchto káuz. O čo tu podľa vás ide? Aj o vzájomnú konkurenciu či úmyselné poškodenie mena?
Zaujať stanovisko by mali všetci. Od orgánov činných v trestnom konaní až po politikov. Ak bolo meno spoločnosti poškodené, mala by sa dočkať verejného ospravedlnenia. Ak je to pravda, mala by znášať následky. Nič sa nedá uzavrieť tak, že to sa nedá. Buď sa skutok stal, alebo sa nestal. Nedá sa byť aj pannou, aj mať sedem detí. Ak hovoríme o tom, že o čo tu vlastne ide, tak odpoveď je jednoduchá.
V prvom rade o vlastné chyby. Vďaka manažmentu dotknutej spoločnosti, že nepredvídal potenciálne riziká do budúcnosti, a súhrnu informácií, ktoré sa vyskytli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a politickí predstavitelia si len plnili svoju občiansku povinnosť voči svojim voličom, to určite poslúžilo konkurencii.
Ja viem, že takúto kritiku každý ťažko znáša, ale ako sa hovorí: „Karta lepí, kocka hrá a ten, kto nevie hrať, tak nevyhrá a prehrá.“ Zhrnuté a podčiarknuté, ide o zlyhanie v predvídavosti.
Veľmi aktuálnou témou týchto dní sú drony. Na jednej strane nikto nepochybuje o ich využití na rôzne technické účely uľahčujúce mnohé činnosti, na druhej strane sa ale stávajú vážnym nástrojom, a dokonca novou bezpečnostnou hrozbou každého štátu. Aké sú spôsoby ich použitia a možné následky?
Ich spôsoby použitia v budúcnosti budú ešte pestré. Ich význam využitia bude dilogický, teda dvojzmyselný. Na jednej strane budú obrovským pomocníkom pre ľudstvo, pretože budú plniť úlohy, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Uľahčia nám život. Na druhej strane nám v rukách šialencov vyvolajú slzy v očiach. Poviem prečo.
Drony v budúcnosti budú zneužívané na teroristické útoky. Budú nosičmi trhavín, ktoré prinesú do priestoru a spustia. Predstavte si, že ochranka v rámci bezpečnostných opatrení vyčistí otvorený priestor, kde sú politici, prehliadne ho pomocou pyrotechnikov a vyškolených ľudí a bude v presvedčení, že všetko je OK. Zrazu priletí dron a spustí do priestoru časovanú nálož. Videl som testy s dronom, ktorý bol samonavádzajúci pomocou súradníc, ťažko zasiahnuteľný niekoľkými zbraňami pri streľbe vo vzduchu, a splnil svoj účel.
Američania robia permanentné testy. Drony unesú toľko trhaviny, že zabijú masu ľudí. Koľko je platné, keď špecialisti po jeho zaistení zistia, s akým PC bol programovaný, odkiaľ vyšiel a čo dokázal. Je to asi ako s virtuálnou adresou na sociálnych sieťach alebo s Columbovou ženou. Je neuveriteľné, ako si dokáže riadiaci systém naprogramovať dráhu letu dronu aj do takých miest, kde by sa vám to ani diaľkovým ovládačom nepodarilo. Preto otvorene hovorím, že nebude v bezpečí nikto ani vo svojej pracovni úradu, keď bude mať otvorené okno, hoci bude sedieť na sekretariáte aj desať bodygardov. Taká je doba a taká bude aj daň za výdobytky moderných technológií.
Keď hovoríme o bezpečnostnej situácii v Európe, prílev migrantov neslabne, naopak, najmä do Talianska ich prúdi z Afriky stále viac. A s nimi rastie aj riziko terorizmu. Aké môžu byť potenciálne ciele teroristických útokov v jednotlivých krajinách Európy, a hlavne u nás?
Na juhu Európy sa objavila nová migračná trasa, a to je z Maroka cez Alboránske more až k španielskym brehom. Prešlo po nej už niekoľko tisíc migrantov. Po tom, čo sa podarilo uzavrieť balkánsku trasu, tak prúdi hlavný nápor do Líbye, Talianska a Španielska. Tento rok je to už o niekoľko desiatok tisíc viac ako v minulom. Dohody talianskej vlády s líbyjskou vládou národnej jednoty a líbyjskou pobrežnou strážou nemajú žiadny efekt. Už 800-tisíc až milión utečencov čaká na príležitosť dopraviť sa do Európy. Preto to skúšajú z Maroka do Španielska.
Čo sa týka vývoja v blízkej budúcnosti, tak riziká sú v Južnom Sudáne, v Mali, ako aj v Nigérii. Ciele budú tie isté. Na prvom mieste sú to ľudia a na druhom mieste zase len ľudia. Ostatné je nezaujímavé. Ak by išlo o niečo iné, tak to budú prostriedky na zabitie ľudí, a tými sú opäť lietadlá, motorové vozidlá, pitné zdroje atď. Je toho dosť na výber. Namiesto energetických štítkov na domoch a výkonu varných kanvíc by bolo načase venovať sa aj tejto problematike. Vyhlásenia eurokomisára pre migráciu pána Dimitrisa Avramopulosa sa už nedajú počúvať.
Čo to je za hlúposť, že prijímate pomoc od Európy, tak ukážte i solidaritu? Čiže vy tam na východe, podeľte sa s nami o krv, ktorá tečie po uliciach v Londýne, v Paríži alebo v Bruseli.
Čo čaká podľa vás Slovensko v najbližšom období z hľadiska bezpečnosti? Na čo by sme sa mali určite pripraviť a ako?
Poviem to otvorene. S veľkou pozornosťou som si vypočul izraelského bezpečnostného experta Dana Schueftana, ktorého považujem za profesionálneho odborníka. Povedal to, o čom sa boja hovoriť mnohí nahlas aj vrátane našich niektorých politikov, ak ich tak môžeme nazvať.
Povedal: „Prichádzajú ľudia z kultúry, ktorá rozvrátila ich krajiny, a k ženám sa chovajú nedôstojne. Títo ľudia chcú k nám priniesť svoju kultúru a nie prispôsobiť sa tej našej európskej.“ Povedal to nedávno pri návšteve v Prahe.
A ja sa pýtam: Potrebujeme to, aby sa naša vlajka rozsvietila na Eiffelovke v Paríži z dôvodu piety miesta teroristického útoku?
A je zaujímavé, že taký pán Avramopulos bude tvrdiť, že záväzky sa musia plniť. Tak ja mu pripomínam plnenie kritérií pre verejný dlh alebo rozpočtový schodok. Grécko, odkiaľ sám pán veľký komisár pochádza, ho nesplnilo nikdy. Je veľmi smutné, že brexit týchto bruselských byrokratov vôbec, ale vôbec neprinútil zamyslieť sa a prijať akúsi sebareflexiu.
Zdanlivo téma, ktorá so Slovenskom nesúvisí, ale pre vývoj bezpečnosti vo svete je mimoriadne vážna. O čo ide v konflikte medzi Saudskou Arábiou a Katarom? Katar bol až doteraz akousi oázou pokoja. Čo je jadrom sporu?
Hm… Katar je bohatá krajina, ktorej HDP je takmer 130-tisíc dolárov na hlavu obyvateľa. Vlastní majetky po celom svete. Len v Londýne mu patrí takmer tisíc nehnuteľností, a to nie sú hocijaké. Vlastní luxusné nehnuteľnosti v Paríži, v Miláne, v Nemecku, v Singapure, Thajsku, takmer všade. Len v Británii preinvestoval už skoro 40 miliárd libier.
Čiže dalo by sa povedať, že ide o veľmi bohatý štát. A kde je bohatstvo, tam ide o súboj a postavenie. Katar je pre Saudskú Arábiu konkurentom. Komunita arabských štátov sa rozdelila na dve koalície, ale som presvedčený, že už sa dávno otriasol po tomto údere v ringu a pomaly si nebude ani pamätať, myslím ekonomicky, že dostal úder. Čo sa týka podozrenia z podporovania terorizmu, tak Katar je síce označovaný ako podporovateľ Islamského štátu, ale Saudská Arábia v nedávnej minulosti údajne otvorene podporovala napríklad Džajš al-Fatah, čo je Armáda dobytia zahŕňajúca sedem džihádistických skupín. A taktiež vrátane organizácie al-Nusrá, čo je pobočka al-Káidy v Sýrii. Jednoznačne ide o peniaze a vplyv.
Zmenil sa podľa vás prístup bruselských špičiek k migračnej kríze a k riešeniu bezpečnosti v Európe? Okrem neustálych výziev silných krajín EÚ na dodržiavanie a uplatňovanie kvót ostatnými, teda aj nami, sme nič nové nezaznamenali. Súhlasíte?
Nie. A pri tejto zostave sa nič ani nezmení. Už som to spomínal v predchádzajúcej odpovedi, čo sa týka plnenia kritérií verejného dlhu, ako aj rozpočtového schodku. Krajina pána komisára pre migráciu ho nesplnila nikdy. Iné krajiny sa pachtia, vrátane nás, a vlani sa Brusel rozhodol odpustiť Portugalsku a Španielsku.
V Taliansku sa vyloďujú tisíce migrantov a bezpečnostné zložky sa prizerajú. Toto všetko Brusel toleruje a všetkým nariaďuje, aby dôsledky znášali spoločne. Takže je toto normálne? Je to doslova príšerné.
V talianskom pohraničnom mestečku Ventimiglia je situácia s utečencami naozaj kritická. Zdroj: Youtube
V krajinách EÚ sa v ostatnom čase stále častejšie hovorí o akomsi jadre, v ktorom chce byť podľa premiéra Fica určite aj Slovensko. Čo to vlastne to jadro reálne je? Nakoľko je táto otázka dôležitá z pohľadu ďalšej budúcnosti a existencie EÚ?
Nemám dôvod nahrávať jednotlivým politikom a snažím sa byť nestranný, ale na to zareagoval veľmi dobre europoslanec Richard Sulík, že nikto doposiaľ nepomenoval veci pravým menom a nemá ani predstavu, čo to vlastne je to akési jadro?
Čo z toho vyplýva, v čom nás to bude zaväzovať, aké sankcie zase z toho budú pre nás plynúť? Skratka je to obyčajný chaos a predlžovanie času v situácii bezmocnosti a nevedomosti ako ďalej. Európska únia prerástla v jedného obrovského molocha, ktorého symbolom sú nezmyselné vyhlášky, regulácie a postupné gradovanie arogancie a donucovania. Bude musieť dôjsť k určitej inventúre tohto stavu. Hlasy volajúce po tom sa stupňujú.
Zaznamenali ste nejaké nové spôsoby expanzie migrantov v Európe? Menia sa nejako trasy a všetko, čo s tým súvisí? Nakoľko je to hrozba aj pre nás?
Stále sa menia metódy prieniku a úspešnosti organizovaného zločinu a prevádzačov, pretože to je neuveriteľne výnosný biznis. Trasy si hľadajú menší odpor ako voda, a keď sa budeme len prizerať, čo sa deje, tak zostaneme veľmi prekvapení. Už som z tejto témy unavený a nebaví ma stále poukazovať na tie isté chyby neschopných ľudí.
Hrozba pre nás to bude, keď tento národ bude počuť z úst politikov niečo, čo bude v silnom kontraste s realitou, a to len preto, aby ich v Bruseli pohladkali povestnou fackou, akou to rád robí veľký šéf pán Jean-Claude Juncker. Potom dôjde k zmenám na politickej scéne na Slovensku. Ale to sa zmení aj tak, pretože si to situácia priam vyžaduje. Musia prísť noví ľudia s pevnými zásadami a menej pažraví za materiálnymi hodnotami, ktorým tri jedlá denne ako obyčajným ľuďom budú stačiť.
- Reklama -
