„Ukrajinci bojujú a niektorí aj v konečnom dôsledku prichádzajú o život, to všetko za európsku budúcnosť. Len o niekoľko rokov neskôr sa cez Európu a Spojené štáty preženie vlna populizmu, ktorá ohrozí samotnú ideu jednotnej Európy,“ opisuje dnešnú realitu Brian Whitmore.
Pred tromi rokmi boli ešte podľa autora článku európske hodnoty v krajinách, ako sú Ukrajina, Gruzínsko či Moldavsko, na vzostupe. Teraz sú však v ohrození v samotnom srdci európskeho kontinentu.
Putin profituje z nárastu populizmu v západných krajinách
Cesta od protestov na ukrajinskom Majdane cez Brexit až po úspechy Marine Le Penovej vo Francúzsku mnohých prekvapila, niektorých šokovala a nemalú časť populácie európskych štátov dokonca zranila.
„Mihajúcim prízrakom v pozadí tohto strhujúceho príbehu je prezident Ruskej federácie Vladimir Putin, ktorý síce nie je za nárast populizmu v západných krajinách priamo zodpovedný, ale dokázal na ňom veľmi profitovať,“ píše Whitmore.
Už na konci roka 2013 Kremľom podporované Centrum pre strategickú komunikáciu publikovalo správu, v ktorej sa písalo, že „v liberálnom Západe existuje vysoký počet ľudí, ktorý sa cíti byť ekonomicky aj kultúrne odcudzený od súčasného sociálno-ekonomického vývoja“.
„Títo ľudia vraj preferujú tradičné rodinné hodnoty pred feminizmom a právami homosexuálov. Cítia sa lepšie v národných štátoch ako v kultúrne rozmanitej spoločnosti,“ pokračuje.
„V okamihu ekonomickej neistoty sa objavil Putin, ktorý týchto ľudí dokázal skvele využiť na dosiahnutie svojich politických cieľov. Zabudnutí a prehliadaní obyvatelia západných štátov sa tak stali akýmsi trójskym koňom pre ruský Kremeľ,“ myslí si Whitmore.
Niekoľko dní po spísaní spomínanej správy o stave západnej spoločnosti vystúpil prezident Putin so svojím prejavom k národu, v ktorom zdôraznil, že sa chce postaviť proti „západnému bezpohlavnému a neplodnému liberalizmu, ktorý stavia dobro a zlo na rovnakú pozíciu“.
Putinizácia sveta
Putin tak podľa autora článku vytvoril akýsi vzorec pre ďalšie podkopávanie európskej jednoty a transatlantickej solidarity. „Išlo o plán na rozdelenie a oslabenie Západu a oslobodenie Ruska z okov medzinárodného systému založeného na medzinárodnom práve,“ píše novinár.
V rovnakom čase ruský politológ Alexander Morozov napísal článok pre server Colta.ru, v ktorom tvrdil, že Putin „vytvára novú podobu Komunistickej internacionály, ktorá má za cieľ maximalizovať putinizáciu sveta“.
Na dosiahnutie tohto cieľa potrebovala Moskva nadviazať spoluprácu s politickými subjektmi v Európe, ktoré by jej boli ochotné pomôcť. To sa aj stalo; Moskva nadviazala kontakt s ultrapravicovými politickými stranami, ako sú napríklad Národný front vo Francúzsku a strana Jobbik v Maďarsku.
Úsilie ruskej vlády navyše výrazne posilnili ruské medzinárodné médiá, ktoré začali rozsievať po celom svete kremeľskú propagandu.
Strach ako dôležitý faktor
Putin podľa autora čerpá zo svojej vlastnej politickej skúsenosti. Sám sa totiž ocitol v podobnej situácii, keď prevzal kormidlo vo svojej krajine. Putin prevzal Rusko v stave, kedy bola väčšinová populácia úplne rozčarovaná neúspešnými pokusmi o liberalizáciu krajiny. Títo ľudia nesúhlasili s globalizáciou a postupnou stratou tradičných hodnôt, Putin sa stal ich prezidentom.
V Rusku bola jeho stratégia neuveriteľne úspešná, stačí sa pozrieť na štatistiky dokazujúce jeho popularitu v krajine. „Teraz sa snaží použiť rovnakú metódu za hranicami Ruskej federácie,“ usudzuje autor.
Nemenej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim správanie ruskej vládnucej triedy je vraj zároveň strach. Model európskej integrácie je oveľa lákavejší ako spolupráca s Moskvou, ktorá stojí skôr o podmanenie si svojich subjektov ako o spoluprácu.
Preto sa vraj Putin musí neustále snažiť rozbiť integračný model Európskej únie, pretože sám lepšiu alternatívu nemá.
Celý článok si môžete v angličtine prečítať TU.
