Keď ste sa dozvedeli, že hlavní dvaja kandidáti na prezidenta budú Hillary Clintonová a Donald Trump, čo ste si pomysleli?
Veľa ľudí, dokonca aj v USA, nezaznamenalo, že vo voľbách bolo viac prezidentských kandidátov. Keď potom išli k volebnej urne, každý mohol nájsť na lístku troch a viac kandidátov. Samozrejme, že to bolo v každom štáte inak. Ja som volil kandidáta Libertariánskej strany Garyho Johnsona.
V USA nemáme parlamentne proporcionálny a reprezentatívny systém ako v ostatných demokraciách vo svete. Náš systém je, že víťaz berie všetko. Tým chcem povedať, že ktokoľvek s vysokým percentom voličov získa všetky zastúpenia. A s pravidlami proti novým stranám je extrémne zložité pre rôzne alternatívy, aby ich bolo počuť. V televíziách pri prezidentských debatách mali priestor len kandidáti republikánov a demokratov. V roku 2014, keď sa členovia Libertariánskej strany a Strany zelených snažili dostať do debaty o daniach, boli zatknutí a uväznení. Médiá to však vôbec nezaujímalo. Napísal som o tom článok.
Avšak vaša otázka bola o tom, čo si myslím o dvoch hlavných kandidátoch. Ako viete, Hillary Clintonová aj Donald Trump majú veľmi vysoké negatívne hodnotenie medzi nezávislými voličmi. Clintonová vyzerá ako socialistka a korupčníčka, čo je veľmi zlá kombinácia. A Trump ako veľmi nepredvídateľný populista. To je podľa mňa horšie. Myslím jeho aroganciu a suverenitu, ktoré miestami pripomínajú Benita Mussoliniho. Jeho ochranárske, xenofóbne a nacionalistické maniere pripomínajú oveľa nebezpečnejšie formy socializmu.
Všimnime si spôsob, akým hrozil majiteľom firmy Carrier, ktorá vyrába klimatizácie. Zvláštnymi daňami, zmluvnými trestami, ktoré by viedli k ich likvidácii, a tak ďalej. Niektoré americké továrne preto zvažovali presťahovanie svojich zamestnancov do chudobnejších krajín, kde sú ešte chudobnejší robotníci nútení pracovať za ešte nižšie mzdy. Ak Trump ako veľký advokát obchodu zníži náklady vlády a dane tak, aby to z USA urobilo oveľa konkurenčne atraktívnejšiu krajinu vo svetovom spoločenstve, tak len dobre. Povedal, že chce znížiť dane. Obávam sa, že zvýši náklady a reálne dane budú iba prikryté záplavou dlhov a infláciou novo tlačených peňazí. Obávam sa, že, naopak, zvýši dlh a náklady vlády orientované na spoločenstvo kumpánov a ďalšie vojenské projekty.
V otázke korupcie sú na jednej strane osobné zisky z vystúpenia a na druhej zisky z oficiálnej kampane. Počas všetkých Trumpových kampaní sa zmnohonásobili mediálne výstupy, čím veľmi vzrástla hodnota jeho hotelovej medzinárodnej siete. Povedal by som, že je oveľa viac skorumpovaný než Clintonová. Jeho osobné zisky idú skôr cez záujmy jeho kumpánov. A jeho tendencia vyberať firmy na potrestanie a odmeniť „svojich ľudí“ je mimoriadne korupčná.
Prečo ho teda občania USA zvolili?
Médiá milujú Trumpove blbé kecy. Médiá si totiž mysleli, že z neho urobia šaša, avšak v tom sa pomýlili. Za obdobie kampane mu dali tri bilióny dolárov v bezplatnej publicite. Clintonová pritom za kampaň minula celkovo bilión dolárov. To nie je hlúpe, to je veľmi múdre. A jeho nekonvenčný prístup rezonuje medzi zástupmi. Rovnako ako davy Talianov omdlievali pri Mussoliniho prejavoch v počiatočných rokoch jeho vodcovstva.
Je ale víťazstvo Trumpa naozaj takou katastrofou, ako o tom hovoria väčšinové médiá?
To sa ešte len uvidí. Celá jeho stratégia bola v tom, že podivne vyvádzal opozíciu z miery. Jeho činy sú ale oveľa dôležitejšie. To, že vybral Mika Penca ako vedúceho tímu, ktorý pripravuje nástup novej administratívy, je veľmi nádejné. Pence je totiž pre obchod a je oveľa viac otvorený ohľadom imigrácie. O ďalších nomináciách toho veľa neviem, takže ich nemôžem hodnotiť. Avšak jeho akcie budú zmierňované Kongresom, najvyšším súdom a verejnou mienkou. Necítim žiadnu paniku z jeho zvolenia. Vyzerá teraz, keď je po voľbách, oveľa krotkejšie. Ale naozaj veľkým testom bude, keď prevezme moc od Obamu.
Obliekajú si niektorí občania USA teraz tričká s nápisom: Trump nie je mojím prezidentom?
Tento prístup je u nás poháňaný zvláštnym volebným systémom. Veď Clintonová získala viac hlasov. Avšak Trump bude rovnako zvolený za prezidenta zborom voliteľov už v tomto mesiaci. Volebný systém totiž dáva výhodu dedinským štátom. Každý štát, veľký či malý, má dvoch senátorov, čo sú dva hlasy v zbore voliteľov. Každý systém volieb bude vždy pripadať neférový tým, ktorí sú na strane porazeného. Ostatne libertariánske idey hlásajú minimálnu moc vlády, aby boli minimalizované aj dôsledky na akýkoľvek systém. Demokrati sa sťažujú, že je zbor voliteľov nefér, ale boli veľmi spokojní s odstránením kandidátov Libertariánskej strany a Strany zelených z prezidentských debát, ktoré sú platené z daní. Takže demokrati naozaj nie sú prodemokratickí. Sú len vtedy, keď sa im to hodí.
V jednom článku som čítal, že sa niektorí ľudia snažia na poslednú chvíľu presvedčiť voliteľov, aby nevolili Trumpa. Je to demokratické?
Pokiaľ viem, stalo sa to iba raz. V roku 1972 sa Roger McBride zaviazal, že bude ako republikán voliť Richarda Nixona, ale pre vojnu vo Vietname volil prezidentského kandidáta Libertariánskej strany Johna Hospersa. Pri najbližších voľbách sa sám McBride stal prezidentským kandidátom Libertariánskej strany. Preto veľa štátov schválilo zákony, aby voliteľ nemohol zmeniť svoj hlas. Neviem, ale podľa mňa je to dosť nepravdepodobné. Avšak je možné, že sa niektorí snažia ovplyvniť voliteľov v prospech Clintonovej.
Ako sa podľa vás USA zmenia s nástupom Trumpa do funkcie?
To je veľmi ťažké povedať. Svedčí o tom aj jeho nedávny telefonát na Taiwan, ktorý znepokojil Čínu. Avšak Čína reagovala mierne. Nikto to nedokázal predpovedať. Jeho reči o stiahnutí USA z medzinárodného diania beriem tiež s obrovským otáznikom. Veď jeho osobnosť mu bude veliť, aby sa zapojil do všetkého, čo si získa jeho a mediálnu pozornosť. Jeho nepredvídateľnosť ako vyjednávača z neho urobí veľmi mocného lídra na globálnom politickom ihrisku, ale nie ekonomicky. Keď udrie budúca recesia, a myslím si, že to bude relatívne skoro, nebude podľa mňa schopný proti nej nič urobiť. Iste, všetci mocní urobia vždy všetko pre to, aby zvýšili intervencie, čo však ekonomiku vždy ešte zhorší. Keď Trump vstúpi do Bieleho domu a následne dôjde k hospodárskemu úpadku, bude obviňovať svojich predchodcov zo zvýšenia inflácie a nezamestnanosti. Časť jeho obdivovateľov a sympatizantov sa k nemu však otočí chrbtom. Je ťažké odhadnúť, kto ho nahradí.
Osobne favorizujem radikálnu slobodu trhu a reformy s ňou spojené, s ktorými začala Robotnícka strana Nového Zélandu v roku 1984. Nebuďme prekvapení, že riešenia môžu prichádzať z neočakávaných zdrojov z ľavice. Roger Douglas a Richard Prebble boli socialisti z Robotníckej strany, ktorí vedeli, že chudobní väčšinou majú úžitok vo veľmi voľných spoločnostiach, zato systémy kumpánov a mocnej elity prospievajú vo vysoko kontrolovaných spoločnostiach. Nový Zéland sa dostal z fázy najpomalšie rastúcej ekonomiky priemyselného sveta do fázy najrýchlejšie sa rozvíjajúcej ekonomiky. Po ich reformách bola Robotnícka strana znovuzvolená s drvivým víťazstvom v roku 1988 a urobila ešte viac. Ekonóm Friedrich von Hayek bol ich navigačným svetlom na vrcholci majáka a neskôr bol tiež adoptovaný konzervatívcami z Národnej strany.
Myslíte si, že sa niekedy politický systém v USA zmení, že tam už nebudú hrať hlavnú úlohu len dve najväčšie strany?
Nie. A som z toho smutný.
Kto je Ken Schoolland?
Absolvoval Washingtonskú univerzitu v Georgetowne. Ako ekonóm pracoval v niekoľkých amerických inštitúciách, ale aj v Bielom dome pre tridsiateho ôsmeho amerického prezidenta Geralda Forda. Následne učil v univerzitách na Aljaške a v Japonsku. V rokoch 1988 a 1990 sa snažil neúspešne o post senátora za Havaj za Libertariánsku stranu. Je profesorom ekonómie v Havajskej pacifickej univerzite v Honolulu a zastáva množstvo funkcií v rôznych medzinárodných organizáciách. Napísal knihu Podivuhodné dobrodružstvo Jonatána Gullibla, ktorú v Česku vydal Liberálny inštitút. Tá originálnym spôsobom vysvetľuje fungovanie slobodnej spoločnosti a základné ekonomické a politické zákonitosti. Dvakrát dostala Cenu Georgea Washingtona za prínos ekonomickému vzdelávaniu a stala sa celosvetovým bestsellerom. Ide o vymyslený príbeh putovania hlavného hrdinu Jonatána Gullibla po ostrove plnom neslobody. Jeho obyvatelia trpia pre mnohé neduhy, ktoré sú typické pre moderné štáty, v ktorých politici vládnu značnou mocou nad životmi obyčajných ľudí.
