Roman Bednár: Paríž a jeho hviezdy – autentický príbeh na pokračovanie; 186. pokračovanie

0
Roman Bednár (Autor: Roman Bednár)

To všetko uvidel Denis po malej chvíli, lebo kým on nerozhodne postával a hnevlivo reptal nad svojím nešťastím, tak Ginette, rýchla a rozhodná ako vždy, vošla do najbližšej brány, aby skúsila nájsť nejakú pomoc, mysliac si, že nájde niekoho, kto im pomôže opraviť sandálu aspoň provizorne. A čo vôbec nemohla tušiť, tak hneď tam objavila profesionála – starého šustra.

Starý pán vzal do ruky tri vhodné klinčeky, niekoľkokrát šikovne klepol svojím kladivkom a Denisove veľké nešťastie bolo zreparované. Potom, ako si Denis s úsmevom uľahčenia svoje sandále opäť natiahol, stačilo Gienettine poďakovanie a jeden z jej kúzelných úsmevov a starý majsterko sa tiež natešene usmial a nechcel ani jedinú líru za opravu. Vedeli dobre, že by ho urazili, ak by mu nasilu boli dali peniaze. Ginette s ním ešte prehodila niekoľko milých slov a pri odchode ho pobozkala na vráskavé líce a starý muž sa blažene rozžiaril a vyprevadil ich až na ulicu.                    

                + + + + + + + + + + + + + + + +

Piazza Navona bola doslova preplnená davmi ľudí. Bolo tam ešte rušnejšie ako na vatikánskom námestí, hoci tam pochopiteľne bolo menej ľudí. Veď Navona bola v porovnaní s obrovským Petrovým námestím malá. Denisa prekvapilo veľké množstvo pouličných maliarov, ktorí sedeli husto vedľa seba a usilovne portrétovali ľudí. Odhadol, že ich muselo byť aspoň osemdesiat. Okolo nich krúžili dookola po námestí masy ľudí, zväčša to boli turisti. Ginette bola nadšenou obdivovateľkou umenia pouličných maliarov a aj doma v Paríži dokázala pri nich postávať celé hodiny a obdivovať ich maľby  a súčasne aj pozorovať rôzne typy ľudí, ktorí sa nechali portrétovať. Pritom s obľubou analyzovala ich charakter podľa toho ako sa správali počas portrétovania, ktoré trvalo minimálne dvadsať minút. Bola aj sama amatérskou hobby-maliarkou, a tak vedela ohodnotiť aj výkony maliarov.

Umelci, ktorí práve nemali žiadneho zákaznika, sa hneď snažili získať ďalšieho klienta. Každý mal na to vlastnú metódu ako zlákať k sebe na stoličku niekoho z okoloidúcich. Niektoríportrétisti mali na stoličke takmer nepretržite  nejakú „obeť“, iní zas veľmi zriedkavo. Keď sa v ich blízkosti objavila Ginette, tak ju každý maliar, akonáhle išla okolo neho, volal k sebe, dávajúc jej najavo, že je ideálnym modelom pre krásny portrét. Jeden jej dokonca ponúkal, že jej namaľuje portrét zadarmo a že mu urobí veľkú radosť, keď jeho ponuku prijíme.

Odmietla mu s poďakovaním a pridala k tomu svoj úsmev, ktorí si vychutnali aj iní muži, ktorí boli v jej blízkosti. Nemala najmenšiu chuť ostať sedieť takmer polhodiny. Okrem toho už mala doma niekoľko takých portrétov.

Na Piazze Navone bolo aj viacero exkluzívnych a drahých kaviarní. Boli takmer do posledného miesta obsadené. Ako v celom Ríme, tak aj na Navone bolo nápadne veľa turistov zo Spojených Štátov. Nebolo možné ich prehliadnuť. Prevažne putovali vo veľkých skupinách a vodil ich domorodý odborný sprievodca.

Pokračovanie nasleduje.

Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.

- Reklama -